Rímskokatolícky kostol v Košických Oľšanoch: História a súčasnosť

Košické Oľšany sa môžu pochváliť bohatou históriou a silnou náboženskou tradíciou. V obci pôsobí Rímskokatolícka cirkev, ktorá zohráva významnú úlohu v živote miestnej komunity. Nasledujúci text sa zameriava na históriu a súčasnosť rímskokatolíckeho kostola v Košických Oľšanoch.

Podľa najstarších dokladov bola v Rozhanovciach farnosť už v stredoveku, čo predpokladá aj existenciu farského kostola. Existencia farnosti už v 14. storočí vyplýva zo súpisu výberu pápežských desiatkov (1332 - 1337), ktoré odviedol tamojší farár (de Ruskon, de Bezken). Z iného prameňa sa dozvedáme, že v roku 1340 bol rozhanovským farárom istý Bartolomej.

V priebehu 16. a 17. storočia došlo v dôsledku reformácie a protihabsburgských povstaní k vyľudneniu obce a zániku farnosti i spustnutiu farského kostola. V roku 1734 boli Rozhanovce začlenené ako filiálka do obnovenej farnosti v Košických Oľšanoch (pôvodne Vyšný Olčvár).

Počas nasledujúcich storočí tak prichádzal farár z „Olčvára“ (ľudové pomenovanie pre Košické Oľšany) slúžiť bohoslužby do kostola Povýšenia svätého Kríža a počas veľkých sviatkov a slávností zas dochádzali Rozhanovčania na bohoslužby do farského kostola Svätého Štefana Uhorského. Rímskokatolícka farnosť Sedembolestnej Panny Márie bola zriadená 1. júla 1999 vtedajším košickým arcibiskupom - metropolitom Mons. Alojzom Tkáčom.

Pôvodne do novozriadenej farnosti okrem Rozhanoviec patrili aj filiálky Beniakovce a Vajkovce. V júli 2019 boli Beniakovce pričlenené k farnosti Budimír. Prvým farárom sa stal ThLic. Michal Tkáč, ktorý tu pôsobil do 30. júna 2012, kedy ho vystriedal ThDr. Juraj Semivan, PhD, ktorý tu pôsobil až do roku 2019. Od roku 2019 až doposiaľ je rozhanovským farárom Mgr. Marek Veľas.

Z farnosti pochádzajú aj viacerí kňazi, ktorí slávili primičnú svätú omšu vo farskom resp. Jozef Tóth de Sóki, ml. Pavol Vandžura (nar. Martin Gazdačko (nar. Štefan Migač (nar.

Vo farnosti sa v rokoch 1995 až 2013 nachádzal rehoľný dom Kongregácie sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. Sestry sa venovali práci s deťmi a mládežou a vyučovaniu rímskokatolíckeho náboženstva na miestnej základnej škole. Z laických spoločenstiev vo farnosti dlhodobo pôsobí Ružencové bratstvo pod vedením Emílie Migačovej.

Okrem odpustových slávností 14. septembra (Povýšenie sv. Kríža, starý kostol) a 15. septembra (Sedembolestnej Panny Márie, nový kostol) sa od roku 1991 v amfiteátri pravidelne konal Festival náboženskej piesne, na ktorom vystupovali cirkevné zbory z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Posledný ročník festivalu sa uskutočnil v roku 2006.

V rokoch 2000 a 2010 sa vo farnosti uskutočnili ľudové misie, ktoré viedli rehoľníci z Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi).

V obci sa nachádzajú dva rímskokatolícke kostoly.

Kostol Povýšenia sv. Kríža

História staršieho kostola s patrocíniom Povýšenia svätého Kríža siaha až do 14. storočia. Kedy presne bol tento, pôvodne gotický kostol, postavený však nevedno. V 17. storočí tu pôsobili kalvínsky kazatelia.

Začiatkom 18. po sérií protihabsburgských povstaní ostal kostol spustnutý, no stále stál, o čom svedčí aj zápis z biskupskej vizitácie z roku 1746, podľa ktorého sa v obci nachádzal Kostol Najsvätejšej Trojice s popukanými múrmi a prekrytou svätyňou (v blízkosti sa tiež nachádzali ruiny farského domu). Tento chrám bol obnovený v roku 1760 a v tom istom roku 14. septembra aj požehnaný vtedajším košickým farárom Františkom Karlayom.

Rozsiahlu obnovu financovala šľachtičná Judita Šóšová (Soós), rodená Kapy. Od svojej výstavby bol kostol viackrát renovovaný, a to v rokoch 1882, 1906 (postavená nová veža) a 1971 - 1975. Pri poslednej rekonštrukcii chrámu bola odstránená pôvodná kazateľnica i oltár, steny boli vybielené a rekonštrukciou prešlo i presbytérium.

Doteraz neznámou skutočnosťou je, že autorom nového obetného stola je známy slovenský umelec Alexander Trizuljak (1921 - 1990). Od roku 1994 až do súčasnosti slúži ako Dom smútku (Dom nádeje). Kostol je od roku 1963 zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.

Súčasťou inventáru je rokoková monštrancia z roku 1763, rokokový kalich z roku 1767 a relikviár z druhej polovice 18. storočia obsahujúci relikvie svätého Kríža.

Kostol Povýšenia sv. Kríža v Rozhanovciach

Kostol Panny Márie Sedembolestnej

Druhým kostolom je kostol Panny Márie Sedembolestnej. S jeho výstavbou sa začalo v roku v októbri 1990 na pozemku za Zdravotným strediskom na ulici Kostolná. Autorom projektu je doc. Ing. arch. Juraj Koban. Súčasťou stavby sú aj priestory fary a charity.

Základný kameň požehnal v roku 1990 pápež Ján Pavol II. pri návšteve vtedajšej ČSFR. Bohoslužby sa v ňom konajú od 16. októbra 1994. Slávnostnú konsekráciu vykonal 15. októbra 1995 košický arcibiskup a metropolita Mons. Alojz Tkáč.

Kostol Panny Márie Sedembolestnej v Rozhanovciach

Vo veži kostola boli v roku 2002 osadené zvony: Sedembolestná, Svätý Peter a Svätý Michal Archanjel, ktoré odliala dielňa Marie Dytrichovej z Brodku u Přerova v Českej republike. Pred osadením zvony 16. decembra 2002 požehnal vtedajší farár ThLic. Michal Tkáč.

V presbytériu sa nachádza vyobrazenie patrocínia chrámu: socha Krista na kríži a socha Panny Márie Sedembolestnej. Autorom tohto diela je sochár František Patočka (1927 - 2002). Po obvode zadnej steny je vyobrazenie 12-tich zastavení krížovej cesty. Na stene v presbytériu pribudla v rokoch 2022 až 2023 mozaika zobrazujúca sedem bolestí Panny Márie. Autorom návrhu mozaiky je poľský umelec Maciej Kauczyński. V decembri 2024 bol v presbytériu osadený nový bohostánok, od Stanislawa Czajku.

V novom kostole sa začali slúžiť sväté omše v roku 1994. Okrem toho sa vo vlastníctve rímskokatolíckej cirkvi nachádza aj budova bývalej Rímskokatolíckej ľudovej školy s priľahlým dvorom postavená v roku 1894.

V obci sa nachádzajú aj tieto kríže:

• Kríž - starý kostol. Postavený v roku 1904.
• Kríž - smer Vajkovce. Postavený v roku 1909 Jánom Gromošom. Nápis v preklade: „Na chválu Božiu!“
• Kríž - smer Košické Oľšany. Postavený v roku 1898.
• Kríž - smer Čižatice. Obnovený rodinou Kolesárovou v roku 1996.
• Kríž - cintorín. Postavený v roku 1913 Ondrejom Šimčákom.

Informácie o obyvateľoch Košických Oľšian podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2021:

tags: #rimskokatolicky #kostol #kosicke #olsany