Rímskokatolícky Kostol v Lopúchove: História a Význam

Lopúchov, obec s bohatou históriou, má svoj rímskokatolícky kostol, ktorý prešiel zložitým vývojom počas storočí. Kostol bol svedkom zmien v náboženskom a politickom živote regiónu, od obdobia reformácie až po súčasnosť. Pozrime sa bližšie na jeho históriu a význam.

Bazilika sv. Egídia v Bardejove

Počiatky a Reformácia

Reformačné myšlienky sa dostali do Raslavíc už začiatkom 16. storočia. Rímskokatolícky farár z Uhorských Raslavíc, Gergely, prijal a podpísal v roku 1564 tzv. Confessio Pentapolitana - vyznanie piatich východoslovenských miest. Spomínaný farár Gergely bol farárom pre Uhorské Raslavice, Slovenské Raslavice, Abrahámovce a Lopúchov. Bol to teda on, ktorý evanjelickým spôsobom vysvätil kostoly v Uhorských i Slovenských Raslaviciach, Abrahámovciach a Lopúchove.

Stúpencami reformačných myšlienok spolu s farárom Gergelym sa stali aj všetky zemianske rodiny v Raslaviciach - Raslaviciovci a Fejerváryovci a s nimi všetky im patriace usadlosti, teda aj Lopúchov. História zaznamenáva, že pri vysvätení kostola v Lopúchove bolo vyše 100 veriacich. Kostol bol drevený. Gergely nechal v kostoloch všetky sväté obrazy.

Lopúchov hneď po vysvätení kostola začal pomýšľať stať sa matkocirkvou. Podľa profesora a historika Aladára Horňanského bol vraj už pre Lopúchov vysvätený vo Wittenbergu za kňaza kukovský rodák Michal Pepich. Tohto kňaza však Turci chytili pred bránou Felku (Veľká pri Poprade?) a zabili. Takto potom bol Lopúchov aj naďalej až do r. 1734 evanjelickou fíliou Raslavíc.

Protireformácia a Evanjelický Cirkevný Zbor

Šírenie reformácie a jej diela v hornom Uhorsku zastavila krutá protireformácia. Prišla aj do Šariša, prišla aj do Raslavíc. Raslavický zeman Žigmund Raslavici ktorý proti vôli ostatných Raslaviciovcov a Fejerváryovcov prestúpil do rímskokatolíckej cirkvi, keď si za manželku vzal tuhú katolíčku. Iste na jej podnet využil čas, keď ostatní zemani odišli na vinobranie, a pomocou drábov, privezeného rímskokatolíckeho farára a mníchov odobral evanjelikom obidva kostoly v Raslaviciach aj kostol v Abrahámovciach.

Evanjelického farára Samuela Bodoroviniho vyhnal z fary. Ten sa uchýlil do Lopúchova a tu za pomoci zemianskych rodín Bálinta, Alexandra a tiež rodiny Fejerváryovcov založil v roku 1734 samostatný cirkevný zbor evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. O živote tohto cirkevného zboru svedčia viaceré materiály, ale najmä zápisnice i matriky písané po maďarsky, nemecky, slovensky i šarišsky.

V týchto materiáloch okrem zemanov Raslaviciovcov a Fejerváryovcov sa spomína aj zemianska rodina Bánó z Kukovej. Táto rodina darovala Lopúchovu dubové drevo na stavbu fary, komory a stodoly. V roku 1743 je kňazom a zároveň učiteľom 37-ročný kňaz. Podľa zápisov z kanonickej vizitácie je na oltári vyrytý rok 1728. Fary nebolo, ale Adam Fejerváry na svojom pozemku postavil malý domček pre kňaza. Kňaza platili Pulszkyovci.

Okolo roku 1745 sa Lopúchov pustil do stavby dreveného kostola, ktorý bol postavený za výdatnej podpory Adama Fejerváryho. V roku 1754 ho chcel odobrať raslavický farár. Lopúchovski evanjelici, ktorí boli na to upozornení, sa ozbrojili kyjmi, vidlami, cepmi a kamením, postavili sa pred chrám na odpor a blížiaceho sa farára, ktorý sa zdráhal aj s pandúrmi ustúpiť, hodili aj s monštranciou do potoka a jeho sprievod rozohnali. Za tento čin boli postavení pred stoličný súd. Mali však dobrého obhajcu vo Františkovi Raslavicim, takže sa nikomu nič nestalo.

Drevený kostol postupom času začal chátrať a nakláňať sa na jednu stranu, čo prinútilo ľudí k stavbe nového kostola z kameňa (kameň je spájaný len hlinou). Stalo sa tak roku 1793 a 12. októbra 1794 kostol už aj posvätil superintendent Samuel Nicolay. Patrónmi a podporovateľmi cirkevného zboru v tom čase boli: Zuzana Raslavici, Alžbeta Tahyová - vdova po Františkovi Raslavicim - a Alexander Smrečáni. O rok neskôr, v r. 1795, bola ku kostolu pristavaná zvonica. Avšak tam, kde bol zvon, bola veža len z dosák. Až v roku 1802, keď bol na vežu daný aj druhý zvon, bola urobená celá veža z kameňa. Sakristia bola pristavaná v r. 1859, keď kostol bol už tretíkrát pokrytý šindľom. Tento kamenný kostol bol v roku 1885 opravovaný a 16. októbra toho roku, pri príležitosti pamiatky posvätenia chrámu, posvätený seniorom Adolfom Urbanom.

O sto rokov po postavení kostola, 17. septembra 1893, bola posviacka nového oltára, miniatúry oltára z Bardejova. Umelecké dielo vyšlo z ruky zdatného akademického rezbára z Bardejova Mórica Holznera. S kazateľňou stál 40 zlatých. Obraz na oltári predstavoval "topiace ho sa Petra ". V rokoch 1947 - 1948 boli drevený oltár i kazateľňa prerobené na dnešnú podobu. V roku 1802 zemepání kňazovi a učiteľovi darovali 16 siah lesa.

V r. 1812 zakúpili do kostola 8-registrový organ. V roku 1906 si cirkev zadovážila nový organ od Alexandra Országha z Pešti. Organ bol opravovaný v rokoch 1925, 1948, 1976, 1992, 2010. /spracoval ThMgr. Ján Jágerský/Farári, ktorí pôsobili v ev. a. v.

Významné Osobnosti a Udalosti

• Farár Gergely: Vysvätil kostol v Lopúchove evanjelickým spôsobom v 16. storočí.
• Samuel Bodorovini: Evanjelický farár, ktorý založil cirkevný zbor v Lopúchove v roku 1734.
• Adam Fejerváry: Podporoval stavbu dreveného kostola v Lopúchove.
• Samuel Nicolay: Superintendent, ktorý posvätil kamenný kostol v roku 1794.
• Móric Holzner: Akademický rezbár, ktorý vytvoril nový oltár v roku 1893.

Oltár v Kostole Dr. Martina Luthera vo Vrútkach

Pre predstavu - ako príklad takéhoto oltára môžeme uviesť oltár v kostole Dr. Martina Luthera vo Vrútkach, ktorý je postavený v rovnakom štýle ako púchovský.

Drevený kostolík v Hervartove

Zhrnutie

Rímskokatolícky kostol v Lopúchove je významnou pamiatkou, ktorá prešla zložitým historickým vývojom. Od svojich počiatkov v období reformácie, cez protireformáciu a založenie evanjelického cirkevného zboru, až po stavbu kamenného kostola a jeho neskoršie úpravy, kostol zohrával dôležitú úlohu v živote miestnej komunity. Jeho príbeh je svedectvom o náboženských a politických zmenách, ktoré formovali tento región.

tags: #rimskokatolicky #kostol #lopuchov