Už pred príchodom nemeckých kolonistov existovala Ľubica ako slovenská obec. Uprostred obce mala svoj kostol zasvätený Duchu Svätému.
Kostol Svätého Ducha v Ľubici
Pôvod a Vývoj Kostola Svätého Ducha
Možno predpokladať, že kostol jestvoval už v 12. storočí. Starobylá štvorcová svätyňa a jej mohutné románske krížové rebrá, ale aj patrocínium Ducha Svätého, ktoré patrí medzi najstaršie, na to poukazujú. Kostolná loď je však novšieho dáta, možno zo 14. storočia.
Po tom, čo si noví usadlíci postavili svoj kostol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie, istý čas aj kostol Svätého Ducha fungoval ako farský. V roku 1434 sa správca Kostola Sv. Ducha stal z rozhodnutia Žigmunda Luxemburského členom Bratstva farárov XXIV. miest. Bol volený mestskou radou, mal právnu autonómiu a nezávislosť od miestneho farára.
Vzťahy medzi nimi sa akiste vyriešili až v 14. storočí, keď bolo dané, že mesto alebo obec nemôže mať dva farské kostoly. Asi preto sa pri ňom postavil mestský špitál - útulok pre chudobných a telesne postihnutých a kostol sa stal kostolom špitálskym. Usudzujeme aj podľa toho, že podobný osud mal aj Kostol Svätého Ducha v Levoči, ktorý sa tiež premenil z pôvodného starého kostola Slovákov na špitálsky kostol.
Etnické a Náboženské Vplyvy
Je evidentné, že v Ľubici vždy žili minimálne dve etniká - slovenské a nemecké pokojne vedľa seba, neskôr aj ďalší: Maďari, Rusíni, Židia… Prevahu však mali Nemci. Počas reformácie (šírila sa z Nemecka) sa stal kostol evanjelickým. Má prvenstvo v tom, že na Slovensku sa stretli veriaci s reformačným učením po prvýkrát v roku 1520 a to v Ľubici, kde tamojší katolícky farár Tomáš Preisner prečítal v Kostole Svätého Ducha zhromaždenému davu z kazateľnice 95 téz Martina Luthera.
Evanjelici ho používali pre Slovákov, preto ho začali nazývať aj slovenským kostolom. V čase protireformácie, keď katolíci preberali kostoly späť od evanjelikov, kostol Svätého Ducha bol opäť prvý na Spiši, v ktorom sa slúžila katolícka bohoslužba v roku 1671.
Kostol sužovali pomerne časté požiare i záplavy, a tak boli nevyhnutné opravy. Roku 1738 bol čiastočne zreštaurovaný, dnešný výzor je z roku 1761. Ten rok je aj na kartuši na víťaznom oblúku. Kostolná loď dostala novú klenbu a pôvodné okná boli nahradené barokovými. Aj interiér bol zbarokizovaný.
Roku 1708 zhorela strecha kostola a zvon z roku 1475 sa v ohni roztavil. Roku 1742 dal farár Wodzicki uliať nový zvon. Nasledovali ďalšie požiare v rokoch 1786, 1837, 1922. Počas I. svetovej vojny roku1917 boli zrekvirované dva zvony a medený plech z farského kostola, ale aj zvon z kostola Svätého Ducha. Dňa 15. augusta 1924 požehnal farár Ján Pataky tri nové zvony. Dva pre farský kostol boli zo zbierok domácich a amerických katolíkov pochádzajúcich z Ľubice a tretí darovala kostolu Svätého Ducha zvonárka Mária Klukošovjanová.
Kostol poškodzovali aj povodne v rokoch 1713, 1735, 1813, 1845, 1962. V roku 2010 kostolík i jeho zariadenie opäť poškodila povodeň, hrubú stavbu sa podarilo obnoviť do jesene 2014. V rámci obnovy bola okrem iného znížená podlaha na stredovekú úroveň.
Architektonické a Umelecké Charakteristiky
Kostol Sv. Ducha - pôvodne gotický zo 14 storočia, no niektoré jeho architektonické prvky svedčia o staršom pôvode. Interiéru kostola dominuje hlavný barokový oltár s obrazom Zoslania Sv. Ducha. Je tu neskoro-renesančná kazateľnica (17.stor) a dva bočné oltáre.
Po nich sa začalo s opravami. Dňa 4. júna 2010 zasiahla malý kostol ničivá povodeň, ktorá až do roku 2014 pozastavila slávenie omší. Kostol Ducha Svätého prešiel v rokoch 2013 - 2014 celkovou rekonštrukciou omietok a interiérovej podlahy, ktorá pri tejto príležitosti bola znížená na úroveň predchádzajúcich období (tzv. baroková výška podlahy).
Je to jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria, pôvodne bez veže, dnes s malou strešnou vežičkou. Interiér je zaklenutý krížovou rebrovou klenbou a krížovými hrebienkovými klenbami. Fasády sú hladké.
Hlavný oltár bol barokový ambitový, uprostred oltárnej architektúry sa nachádzal obraz Zoslania Ducha svätého od levočského maliara Jozefa Czauczika z roku 1829. Nad ním bola holubica ako symbol Ducha Svätého. Oltár pochádzal buď z roku 1738 alebo z roku 1758. Na čelnej stene oltárneho stola bolo nádherné rokokové antipendium z pozlátenej a maľovanej kože. Na oltári bola situovaná baroková skupina Ukrižovania.
Ľavý bočný oltár je kópiou gotického krídlového oltára z roku 1521 s plastikou Panny Márie s Ježiškom, na krídlach sú maľby sv. Jozefa, Mikuláša, Kataríny a Barbory. Obnovený bol koncom 19. storočia. Pravý bočný oltár je kópiou gotického oltára s plastikou sv. Michala, na krídlach sú maľby sv. Mateja, Štefana kráľa, Doroty, Imrich, v nadstavci anjel.
Kazateľnica protestantského typu bola z polovice 17. storočia, na rečništi vo výplniach sú obrazy evanjelistov (tempera na dreve). Pôvodne bola vo farskom kostole a vznikla ešte v 17. storočí, keď kostol bol evanjelický. Odtiaľ bola premiestnená v roku 1767. Išlo o jednoduchšiu neskororenesančnú prácu. Nebola asi ani celá, chýbala jej spodná časť, pretože malý kostol neposkytoval toľko priestoru ako farský. Na spodnej časti boli namaľovaní štyria evanjelisti.
V zadnej časti rečništia bola tabuľa s výrokmi cirkevných otcov sv. Augustína (Blažený je, kto počúva slovo Božie, blaženejší, kto mu rozumie a najblaženejší, kto sa podľa neho riadi), Gregora (Ušiam Stvoriteľa sa najviac páči modlitba, ktorá sa prihovára za nepriateľov) a Ambróza (Ten, kto hlása pravdu bez zaliečania a kto zavrhuje činy zlého života, sa nedožije vďaky u ľudu).
Vľavo od hlavného oltára bol zaujímavý obraz Krista pred sudcami, ktorý dal namaľovať vtedajší gróf Provincie XVI spišských miest Tobiáš Jóny v roku 1694. Kristus sedí pred súdnou stolicou Pilátovou. Pilátovi radí pri ňom sediaci pisár. Dole je nápis s Pilátovým rozsudkom. V pozadí uprostred však sedia Annáš a Kajfáš a okolo celého obrazu jednotliví členovia veľrady. Pri každom je jeho meno a slová, ktoré vraj počas procesu povedali. Vpredu (na pravej strane víťazného oblúka) bol obraz od Jozefa Czauczika Klaňanie troch kráľov.
Chór, na ktorom je malý organ, je drevený, nový. Pôvodne na severnej stene kostola zavesené bočné oltáre sa umiestnili na samostatné podstavce. Tieto oltáre fara dostala z Budapešti v roku 1937 miesto odvezených dvoch oltárov: sv. Anny Samotretej a sv. Michala Archanjela.
Zatiaľ však čo pôvodné ľubické oltáre zdobia zbierku gotického umenia Maďarskej národnej galérie - kam sa dostali z Maďarského národného múzea - a patria medzi jej najcennejšie exponáty (datované sú rokom 1521), ich kópie, zhotovené v roku 1918 budapeštianskym rezbárom Mikulášom Schmidtom, sú bez umeleckej hodnoty a len zďaleka napodobňujú pôvodné oltáre.
Patronátna lavica bola baroková dvojsedadlová z druhej polovice 18. storočia. Situovaná bola vedľa hlavného oltára. Je čiastočne vyrezávaná a pomaľovaná. Jej čelná časť má rastlinný ornament.
Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 spomína v sakristii drevenú kazetovanú skriňu z konca 18. storočia, ďalej nadstavec z bývalého epitafu z konca 17. storočia. Na povale uvádza fragmenty renesančných epitafov.
Dňa 15. augusta 1924 boli požehnané tri nové zvony. Dva z nich pre veľký farský kostol boli zo zbierok domácich a amerických katolíkov pochádzajúcich z Ľubice a tretí darovala Kostolu sv. Ducha zvonárka Mária Klukošovjanová.
Písomná zmienka o druhom kostole v Ľubici, tzv. Špitálskom, pochádza z roku 1409. Jeho počiatky možno podľa archeologickej nálezovej správy z roku 2011 klásť najskôr do prvej polovice 14. storočia. Potvrdzujú to pozostatky stredovekej dlažby vo svätyni a nálezy s kúskami bronzoviny v prepálenej vrstve pod niveletou barokovej podlahy, ktoré by mohli poukazovať na poškodenie kostola počas husitských nájazdov v prvej polovici 15. storočia. Iný medzník predstavuje objav štyroch hrobov, ktoré potvrdzujú, že pochovávanie v kostole skončilo najneskôr v 15. storočí.
V listine spišského prepošstva z 13. apríla 1409 sa spomínal hlavne v súvislosti so súdnym pokonaním medzi ľubickým farárom Mikulášom a kňazom Jánom, ktorý bol správcom Špitálskeho kostola.
V súvislosti s Kostol sv. Ducha v Ľubici dejiny disponujú ešte jedným cenným údajom. V roku 1434 sa správca kostola stal z rozhodnutia panovníka Žigmunda Luxemburského členom bratstva farárov dvadsiatich štyroch miest. Podobne ako všetci farári, aj on bol volený mestskou radou a prepošt jeho voľbu iba potvrdzoval. Začlenenie do bratstva podčiarkovalo jeho právnu autonómiu, ale najmä nezávislosť od miestneho farára.
Vo vizitácii z roku 1735 sa Kostol sv. Ducha spomínal ako kostol Slovákov. V roku 1832 ako kostol Slovákov a Poliakov.
Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 906/0.
V tabuľke sú zhrnuté najdôležitejšie udalosti v histórii kostola:| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 12. storočie | Predpokladaný vznik kostola |
| 14. storočie | Prestavba kostolnej lode |
| 1520 | Prvé stretnutie s reformačným učením |
| 1671 | Obnovenie katolíckych bohoslužieb |
| 1738 | Čiastočná reštaurácia kostola |
| 1761 | Získanie dnešného výzoru |
| 1708 | Požiar strechy kostola |
| 1742 | Uliatie nového zvonu |
| 1786, 1837, 1922 | Ďalšie požiare kostola |
| 1917 | Rekvirovanie zvonov počas I. svetovej vojny |
| 1924 | Požehnanie troch nových zvonov |
| 2013-2014 | Celková rekonštrukcia |
Súčasný Stav a Využitie
Stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí v severozápadnej časti obce.
Obec Ľubica leží v bezprostrednej blízkosti Kežmarku. Kostolík stojí neďaleko hlavnej cesty z Kežmarku pri parčíku v oplotenom areáli. Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 906/0.
DEJINY POISTENIA | Od Chammurapiho po súčasnosť
tags: #rimskokatolicky #kostol #lubica #oznamy