Rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice je názov, ktorý nesie viacero kostolov na Slovensku. Tieto kostoly majú bohatú históriu a architektonický význam. V tomto článku sa pozrieme na históriu a význam Kostolov Najsvätejšej Trojice v Malackách, Bánovciach a Žiline.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Malackách

Farský kostol na Dolnom konci mesta Malacky je jednou z najstarších zachovaných stavieb v Malackách. Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v 16. storočí. Jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom bola postavená v rokoch 1574 - 1580 v renesančnom slohu. V roku 1672 bola reštaurovaná veža v neskoro-renesančnom slohu. V priebehu 18. storočia bol kostol upravovaný.
Zo sakrálnych výtvarných pamiatok interiéru k najhodnotnejším patrí kazateľnica z druhej polovice 17. storočia. Pôvodný hlavný oltár pochádzal z roku 1755. V strede oltára sa nachádza maľovaný obraz Najsvätejšej Trojice. Kostol má dva bočné oltáre. Pod kostolom sa nachádza krypta, ktorá nebola vybudovaná pod loďou kostola, ale pod sakristiou.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Bánovciach
Katolícky Kostol Najsvätejšej Trojice je dominantnou stavbou na bánovskom námestí. Názov kostola potvrdzuje latinský nápis na priečelí DEO VNITRINO HABITACVLVM ISTHOC EX STRVXIT VNITA PIETAS (Jednotná zbožnosť postavila tento príbytok trojjedinému Bohu), objavený pri rekonštrukcii v 70. rokoch 20. storočia.
Dňa 22. júla 1799 bola podpísaná zmluva medzi mestským staviteľom (pravdepodobne Albertom Hilom) a mestom Bánovce o stavbe rímsko-katolíckeho kostola. Nadväzne na túto zmluvu bola dňa 22. júla 1799 začatá stavba kostola. V Bánovciach bol v tom čase richtárom Jozef Baríni. Pápežom Piom VII. bol kostol obdarený plnomocnými odpustkami. V roku 1929 bol pre kostol získaný drevený Betlehem, dielo rezbára B.
V kanonických vizitáciach Bánovskej farnosti z r. 1828 sa uvádza: "Pretože v roku 1799 sa starý kostol zrútil, nakoľko ani početný farský ľud nemohol pojať a smeroval k ruine, v roku 1803 od základov bol nový erigovaný (vztýčený) a postavený. Zdá sa, že je v dobrom stave. Má to, čo mu patrí. Je svetlý. Na dokončenie tohto diela dal aj najdôstojnejší pán Anton Ďateľ, správca nitrianskeho chrámu a kanonik 10 600 zlatých. Okrem všetkých týchto príjmov z nového aj zo starého kostola zvýšilo 598 zlatých, ktoré tiež boli použité na výzdobu kostola. Tento kostol je v celosti postavený v architektonickom štýle. Celý je postavený stabilne. Proti dažďom je pokrytý strechou. Na jej vrchole je dvojitý kríž a nad ním je orlica prebodnutá šípom ako rodový znak rodiny Illésházyovcov. Najväčší váži 15 centov, druhý menší 8 centov, tretí 3 centy, štvrtý v roku 1828 odliaty váži 50 libier, piaty ako zvon trpiacich váži asi 50 libier. Či sú posvätené, o tom nie je žiaden dokument. Hodiny sú oznamované s úderom na zvon trpiacich. Tento kostol bol posvätený 1. mája."
Dňa 8. júla 1804 v siedmu nedeľu po Turiciach najjasnejším pánom nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom počas slávnostných obradov bol konsekrovaný (posvätený). Do oltára boli vložené relikvie svätého Vincenta a svätého Vavrinca. Na výročie konsekrácie v túto nedeľu po Turiciach, teda na deň 8. júla, sa konajú odpustky.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Žiline

Podľa najnovších archeologických výskumov stál žilinský farský kostol už v prvej polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka o ňom však pochádza až z roku 1400, keď bol zasvätený Panne Márii - „Pfarrkirche zum unsern lieben Frau". Pôvodný kostol mal zrejme charakter trojloďovej románskej baziliky.
Okolo roku 1530 dal vtedajší majiteľ Žiliny Burian SVĚTLOVSKÝ z VLČNOVA postaviť vedľa kostola vežu ako pevnostný objekt. Pôvodne mala pomenovanie Nová veža. V polovici 16. storočia ozbrojenci lúpežných rytierov Jána PODMANICKÉHO (+ 1545?) a jeho brata Rafaela PODMANICKÉHO dva razy obsadili a vypálili Žilinu a kostol prebudovali na pevnosť. Vtedajší nitriansky sídelný biskup Zachariáš ROHOŽNÍK-MOŠOVSKÝ (1542-1587) ho posvätil, ale už ako Kostol Najsvätejšej Trojice.
V roku 1678 pri požiari kostol celkom zhorel, ba roztopili sa aj zvony na Novej veži (dnešná Burianova veža). Kaplnku sv. Jána Nepomuckého na západnej strane kostola pristavili v roku 1762. Jej hlavným účelom bolo umiestenie Božieho hrobu. Vtedy dostali aj obe veže - veža farského kostola i Nová veža - rovnaké barokové strechy a na vežu kostola dali kríž. Vzhľad farského kostola a časti žilinského rínku v prvej polovici 19. storočia je znázornený na dobových rytinách.
Obrovský požiar zničil dňa 21. júna 1848 takmer celú Žilinu. Zhorela strecha kostola, obe veže i celé vnútorné zariadenie kostola. Dva malé zvony na hodinovej veži kostola ostali. Kríž z veže farského kostola spadol a cez strechu a klenbu prepadol až do krýpt, kde začali horieť rakvy. Z farského kostola ostala ruina. Pri požiari sa na Novej veži roztopili tri najväčšie zvony. Dielo skazy dokonalo zemetrasenie dňa 15. januára 1858. Pri tomto požiari zachránili z kostola sochu Panny Márie. Preniesli ju do kostola v Rosine a zakrátko do kostola vo Višňovom, kde ostala natrvalo.
Zničený kostol dal zrekonštruovať žilinský dekan-farár Andrej LEMEŠ s výdatnou pomocou nitrianskeho kanonika-lektora Juraja Tvrdého (1780-1865) a žilinského prepošta Štefana TVRDÉHO (1788-1862) i banskobystrického veľprepošta Juraja BUDATÍNSKEHO, a to podľa plánov významného maliara a prírodovedca, profesora banskobystrického gymnázia, Jozefa Božetecha KLEMENSA (1817-1883), ktorý predtým pôsobil v gymnáziu v Žiline. Obraz na hlavnom oltári predstavuje Najsvätejšiu Trojicu, na bočných oltároch je Nepoškvrnené Počatie a Ukrižovanie a neďaleko vchodu je obraz sv. Anny.
Ďalší požiar vznikol v roku 1886, ktorý znova poškodil aj čerstvo zrekonštruovaný kostol - zhorela na ňom strecha. Farské zvony sa však podarilo zachrániť. V roku 1888 dostali obe veže - veža farského kostola i Nová veža - nové strechy. Charakter, ktorý má veža v podstate i dnes, dostala pri prestavbe v roku 1890. Podľa najväčšieho zvona na nej, ktorý vážil 2336 kg, dostala vtedy pomenovanie Burianova veža. Prvá svetová vojna poznačila aj žilinské kostoly. V roku 1924 dostala táto veža šesť nových zvonov. Pri tejto príležitosti bola dňa 15. augusta v Žiline veľká slávnosť - Andrej HLINKA (1864-1938) posvätil zvony, ktoré ešte v ten deň vytiahli na vežu. Farský kostol dostal nový organ, ktorý vyhotovila firma Bratia Rieger v Krnove, v roku 1936 V roku 1941 obstaral farský úrad pre fasádu kostola mramorovú sochu sv. Anny, ktorej autorom bol akademický sochár Fraňo ŠTEFUNKO (* 1903) z Turčianskeho Svätého Martina. V rokoch 1941 a 1942 uskutočnili stavebnú úpravu Burianovej veže.
Dekrét o slávení výročia posvätenia katedrálneho chrámu Kostol Najsvätejšej Trojice - katolícky, pôvodne barokový, postavený roku 1734 na staršom gotickom jadre, prestavaný v klasicistickom slohu v roku 1802. Reštaurovaný bol v roku 1936 a v roku 1992. V roku 1995 namiesto ukradnutého oltára bol postavený nový a v roku 2009 dostal kostol novú strechu.
| Mesto | Rok Prvej Zmienky | Architektonický Štýl | Významné Udalosti |
|---|---|---|---|
| Malacky | 16. storočie | Renesančný | Reštaurovanie veže v roku 1672 |
| Bánovce | 1803 | Architektonický štýl | Posvätenie kostola v roku 1804 |
| Žilina | 1400 | Románska bazilika | Požiare a rekonštrukcie v 17. a 19. storočí |
tags: #rimskokatolicky #kostol #najsvatejsej #trojice