Chmeľov, filiálna obec, leží na úpätí Zadnej Hory v Beskydskom predhorí. Nepriama správa o Chmeľove je v listine kráľa Ondreja II. z roku 1212, v ktorej obdarúva novými územnými majetkami a výsadnými právami rehoľu krížovníkov. V spomínanej listine sa vlastníctvo majetkov už predpokladá, z čoho vyplýva, že krížovníci sa v Chmeľove usadili a túto dedinu vlastnili už pred rokom 1212.
Rád krížovníkov bol vytvorený v Jeruzaleme (1114 -1121) s primárnou úlohou strážiť Boží Hrob a ochraňovať pútnikov do Svätej Zeme. Prišli sem z Poľska z Miechova koncom 12., prípadne začiatkom 13. storočia. V písomnostiach z 13.-16. storočia sa názov obce vyskytuje v slovenskom aj maďarskom tvare. Pôvodný slovenský názov Chmeľov sa vyskytuje v listine krakovského kniežaťa Vladislava z roku 1305. Prekladom do maďarčiny vznikol názov Komloš.
Historici predpokladajú, že v Chmeľove bol románsky kostol. Pravdepodobne na jeho mieste rehoľníci vybudovali ranogotický kostol, zasvätený sv. Michala. Krížovníci odišli z Chmeľova v roku 1313, kedy ho vymenili za spišský Lendak. Kostol sa zmenil na farský a takto sa uvádza aj v zozname pápežských desiatkov z 30. rokov 14. storočia.
Pravdepodobne v druhej polovici 14. storočia kostol vyzdobili nástennými maľbami, ktorých časti sa nedávno našli po odstránení barokového oltára na východných stenách presbytéria. Rímskokatolíci a gréckokatolíci si postavili v roku 1933 kostol, ktorý zasvätili Povýšeniu sv. Kríža. Kostol je vo vlastníctve Gr. Gréckokatolícky.
Vývoj kresťanstva v regióne
Začiatky kresťanstva na území hanušovského mikroregiónu môžeme iba približne datovať do začiatku druhej dekády 13. storočia, keď sa hranice Uhorského štátu posúvali na sever a v roku 1212 kráľ Ondrej II. daroval kláštoru križiackeho rádu v Chmeľove megešský majetok siahajúci na východ po Topľu. Križovníci sv. Hrobu tu s najväčšou pravdepodobnosťou okrem strážnej vojenskej fúnkcie plnili aj úlohu kresťanských misionárov.
Božohrobci sa začiatkom 14. storočia z majetku Chmeľov odsťahovali do spišského Lendaku. V polovici 15. storočia sa dostali do okolia Hanušoviec husiti vedení Jánom Talafúzom z Ostrova. V polovici 16. storočia sa tu začalo šíriť reformačné hnutie - protestantizmus. K jeho ideám sa postupne pridávala uhorská šľachta, ktorá sa v mene reformných náboženských myšlienok búrila proti katolíckym Habsburgovcom v boji o uhorský trón. Náboženské nepokoje vyvrcholili začiatkom 18. storočia.
Okolo roku 1600 dôsledkom náboženských nepokojov zanikla v Hanušovciach katolícka farnosť a rozkvet zaznamenala protestantská cirkev, ktorá sa tu etablovala. V týchto nepokojných obdobiach cirkevných dejín regiónu sa utláčanie veriacich striedalo a nespravodlivosť, ktorá prekážala slobodnej voľbe vierovyznania ako ju poznáme v súčasnosti, kruto zasahovala raz do života katolíkov, inokedy protestantských veriacich.
Obdobie po roku 1600, keď protestanti zaberali katolíkom fary, školy, kostoly a ďalšie cirkevné majetky, vystriedala po roku 1717 rekatolizácia, keď katolíkom boli kostoly, školy a ostatné majetky vrátené, ale do nerovnoprávneho postavenia sa dostali evanjelici augsburského vyznania. Zrovnoprávnenie všetkých vierovyznaní zaviedol až osvietenský panovník Jozef II.
Čo sa týka gréckokatolíckeho vierovyznania, v histórii Vavrinca patrila k veriacom katolíckeho náboženstva najväčšia časť obyvateľstva. Kostol vo Vavrinci, v stave akom je dnes, bol opravený v roku 1995, keď k západnej strane bola pribudovaná veža so zvonmi. Predtým neďaleko kostola bola drevená zvonica s dvoma zvonmi, ktoré sa zachovali až po dnes. Zvony sa používali už v rímskych dobách. Boli buď liate alebo vyhotovené zo železného plechu. Príjemný hlas zvona sa dosahoval aj jeho tvarom. Bežne sa zvony začali používať od 6. storočia nášho letopočtu, kedy sa inštalovali do veží kresťanských chrámov. Spočiatku mali sudkovitý tvar. Ich dnešná podoba sa ustálila v 13. storočí.
Treba nám spomenúť aj stopy starých cintorínov. V stredoveku prevládali pohrebiská pri kostoloch. Ešte aj dnes je možné nájsť na cintoríne staré hroby z 19. storočia. V minulosti sa hroby veľmi neupravovali. Nechali sa zarásť trávou alebo machom. Hrob nebol dôležitý, dôležitá bola pamiatka zosnulého. Až začiatkom 20. storočia sa začali zdobiť kríže a pomníky doma upletenými vencami.
V 70-tych rokoch minulého storočia došlo k ďalšej zmene na cintoríne. Jednotlivé rodiny si začali hroby svojich predkov ohrádzať betónovými obrubami a stavať na hroboch kameninové pomníky s mramorovými tabuľami. Kríž je pre človeka symbolom pokory, lásky a oddanosti k Bohu. Má byť útechou v žiali, štítom i zbraňou proti nástrahám zlého. Stavanie krížov má svoje korene v stredoveku. Kríž pred kostolom symbolizuje kresťanstvo, cintorínsky kríž má poslanie mementa smrti.
O poslaní krížov okolo obce nemáme zatiaľ veľa vedomostí. Vieme, kto ich postavil, ale nevieme či z vďaky, ako prosbu, alebo na slávu Božiu. Ich stavitelia vyjadrili svoju zbožnosť a vieru. Nám dávajú možnosť modliť sa za seba, svojich blízkych alebo zomrelých. Okrem cintorínskeho kríža, kríže postavené v obci a v jej chotári, smerujú na všetky svetové strany.
Od roku 2000 - 2001 pôsobil na farnosti vo Vavrinci Miroslav Iľko. V roku 2003 správkyňami cirkvi v obci sa stali Marta Kaščáková a Helena Janočková. V roku 2004 obec oddelili od Matiašskej farnosti a pridelili k Hanušovskej farnosti. Cez týždeň je staroslovienská služba a v prikázaný sviatok slovenská služba. V tomto roku sa uskutočnili voľby na nových kurátorov, najviac hlasy mali: Gabriela Bratková, Marta Dančová a Helena Tabáková. Tieto tri ženy zložili sľub kuátoriek pred svätou liturgiou na štyri roky. V roku 2005 Miroslav Iľko usporiadal prvý ročník Farského turnaja v stolnom tenise.
Evanjelická cirkev v Chmeľove
Evanjelické cirkevné zbory augsburského vyznania začali po roku 1517 vznikať tam, kde ľudia prijali reformačné myšlienky Dr. Martina Luthera, nemeckého mnícha a teológa. Na Slovensko sa tieto myšlienky dostali pomerne skoro cez študentov a obchodníkov. Čo sa týka Chmeľova, niektoré pramene uvádzajú, že Evanjelická cirkev v Chmeľove vznikla už v roku 1545 s príchodom rodiny Fejerváry. Tá sa na dlhé roky stala všestranným podporovateľom cirkevného zboru. Ďalším významným podporovateľom bol aj Tomáš Dessewffy a mnohí iní. Vďaka nim Evanjelický cirkevný zbor v Chmeľove, ako jeden z mála zborov, pretrval aj kruté prenasledovanie počas protireformácie.
Kostol evanjelikom nebol odňatý a cirkevný zbor teda existuje nepretržite od svojho začiatku. V evanjelickom kostole v matkocirkvi je na tabuli uvedený zoznam kňazov, ktorí v zbore pôsobili od roku 1600 až do súčasnosti. Z rôznych zápisníc z kanonických vizitácií sa dozvedáme čím žili chmeľovskí evanjelici v minulosti. Napríklad, že v roku 1654 postavili vežu kostola. V roku 1754 bol v obci taký veľký požiar, že roztopilo zvon kostolnej veže. Podobne veľký požiar bol aj v Babí v roku 1871. V roku 1855 zavítal do Chmeľova český helvétsky (kalvínsky) superintendent (biskup) Matej Kubeš. Prišiel sem navštíviť dcéru, ktorá bola vydatá za tunajšieho zemepána Tardyho.
Evanjelické kostoly ako v matkocirkvi Chmeľov, tak aj vo filiálke Babie sú dominantami vo svojich obciach. Tieto dva kostoly toho veľa pamätajú. Obidva kostoly boli totiž postavené dávno pred tým, než obyvatelia prijali reformáciu. Datovanie vzniku chmeľovského kostola je otázne. Všeobecne sa hovorí už o období, keď boli v Chmeľove Križiaci, teda okolo 1280-1300. Avšak, údajne už pred tým tu stál nejaký kostolík v románskom štýle. V kostole je neskorobarokový oltár s plastikou vzkrieseného Krista a dvoch apoštolov z roku 1768 od donátorov Anna Pechy a Tomáša Dessewffy. V oltárnej časti kostola sa v roku 2015 našli aj nástenné maľby.
Babiansky kostol je podľa zápisníc starý 600 rokov. Podľa zápisníc v roku 1820 naši predkovia slávili jeho 400-ročnicu. Najnovší kostol je v Radvanovciach, najmenšej filiálke nášho cirkevného zboru. Stavať sa začal v roku 1968/1969.
Cirkevný zbor Evanjelickej a. v. cirkvi na Slovensku Chmeľov sa rozprestiera na území troch obcí a dvoch okresov. Do zboru patria evanjelici z obcí Chmeľov, Radvanovce a Babie. Matkocirkev a farský úrad sú v Chmeľove. Organizačne je súčasťou Šarišsko-zemplínskeho seniorátu a Východného dištriktu ECAV na Slovensku. V cirkevnom zbore sa snažíme aktívne pracovať s každou generáciou. Okrem služieb Božích organizujeme rôzne iné stretnutia pre mladších aj starších, tábory, celozborové výlety, biblické štúdia a pod. Spoločný cieľom je prinášať evanjelium o Ježišovi Kristovi ako slovom, tak aj skutkom.
Lutherova ruža - symbol luteránstva
Kostol sv. Michala v Chmeľovci
Patrocínium: dnes kostol Evanjelickej cirkvi a. v., pôvodne sv. Michala. Vznik: 1. polovica 13. Kostolík postavili ako neveľkú jednoloďovú stavbu niekedy v prvej polovici 13. storočia. Išlo o objekt s pozdĺžnou loďou a stlačenou polkruhovou apsidou. Samotná obec sa spomína v listine kráľa Bela IV. V prvej štvrtine 15. storočia bol interiér vyzdobený hodnotnými freskami.
Po úprave v prvej polovici minulého storočia prišiel väčší a nie celkom šťastný zásah v roku 1967. Zrejme aj kvôli viaznúcej komunikácii medzi miestnym cirkevným zborom a pamiatkarmi (chrám mal status národnej kultúrnej pamiatky od roku 1963) sa veriaci pustili do obnovy v tej dobe už staticky narušeného kostolíka, ktorý trpel otrasmi z neďalekej cesty. Praskliny sa objavili aj priamo v západnom štíte, čo si vyžiadalo prístavbu oporných pilierov na nárožiach lode a ďalšieho piliera v strede južnej steny lode. Obnova sa realizovala aj v roku 2010, pričom bol realizovaný aj archeologický výskum v exteriéri. Od roku 2013 sú pamiatkovo chránené aj ohradný múr z konca 18.
Kostolík patrí do skupiny menej známych stredovekých kostolíkov v tomto regióne, svedčiacich o jeho význame už v 13. storočí. Ide o chrámy patriace Evanjelickej cirkvi a. v. Hrubá stavba dnes stojí, s výnimkou novodobých oporných pilierov, v pôvodnej podobe z 13. storočia.
Zničené maľby datovali odborníci do obdobia okolo roku 1420 a ich kvalitu hodnotili veľmi vysoko. Charakterizovali ich živé farby a zrejme boli dielom putovného umelca, keďže v regióne boli ojedinelé. V apside išlo o postavu apoštola, z čoho možno usudzovať, že naň nadväzovali ďalšie postavy apoštolov ako typický motív stredovekej maliarskej výzdoby svätýň. Na vnútornej strane víťazného oblúka bol obraz sv. Na severnej stene lode boli odkryté časti Ladislavskej legendy v podobe sv. Ladislava.
V súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337 sa uvádza zasvätenie sv. Michala. Kostolík patrí pod miestny cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a. v. v Chmeľovci a stále sa využíva. Je v pomerne dobrom stave s vynovenou fasádou. Problémom je blízka cesta, ktorá je cca meter nad pôvodnou úrovňou, čo predstavuje veľký zásah do celej lokality. Od cesty je dnes kostolík navyše chránený nie celkom estetickým a vyhovujúcim plotom, ktorý ho do značnej miery zakrýva. Rovnako tak aj vysadené ihličnany.
Obec Chmeľovec leží cca 15 km severovýchodne od Prešova, len pár km východne od hlavnej cesty Prešov - Bardejov (odbočka za Kapušanmi alebo na úrovni obce Tulčík). Kostolík stojí v obci, hneď pri hlavnej ceste smerom na Šarišskú Trstenú a Pušovce. Návštevu je potrebné dohodnúť vopred. Kontakt na farský úrad (neďaleko kostolíka, č. d. 62).
Kostol sv. Michala Archanjela v Chmeľovci
Evanjelický kostol v Giraltovciach
Počiatky evanjelikov v Giraltovciach je veľmi náročné presne určiť. Avšak existujú niektoré indície, ktoré nám naznačujú, kedy mohli byť prví evanjelici v Giraltovciach. Záviselo to veľmi od toho, k akému náboženskému vierovyznaniu sa pridali šľachtické rodiny v danej obci. Giraltovce i okolité obce (Kračúnovce, Železník, Lužany pri Topli, Lascov a ďalšie) od roku 1449 až po 17. storočie boli vlastníctvom najmä šľachtickej rodiny Šemšeiovcov. Šemšeiovci, ktorí žili v Giraltovciach a okolí sa v druhej polovici 16. storočia priklonili k reformačným myšlienkám a stali sa evanjelikmi.
Historické správy z neďalekých obcí nám hovoria o tom, že reformačné myšlienky sa v týchto okolitých obciach ujali už počas druhej polovice 16. storočia. Išlo najmä o obce Chmeľov (evanjelický zbor už v rokoch 1550 - 1560 mal evanjelického farára), Chmeľovec (v roku 1579 už zbor existoval), Kuková (od roku 1560 tu účinkoval evanjelický farár), Kračúnovce (správa o pôsobení evanjelického farára je z roku 1589), Marhaň (v rokoch 1580 - 1590 mali evanjelického farára), Radoma (v roku 1564 tu pôsobil evanjelický farár), Mestisko (v roku 1591 tu vysluhoval služby Božie evanjelický farár). V týchto obciach vznikali evanjelické cirkevné zbory, ktoré mali vplyv aj na rastúci počet evanjelikov v Giraltovciach.
Tieto severovýchodné šarišské obce zase boli ovplyvnené dianím v slobodných kráľovských mestách, akými boli najmä Bardejov a Prešov. Prvou silnou baštou evanjelikov v Šarišskej stolici bol Bardejov, pričom správy o reformácii dorazili k Bardejovčanom už koncom roka 1517 a k týmto reformačným myšlienkam sa hlásili už v rokoch 1520 - 1524. V tých rokoch vznikol v Bardejove evanjelický cirkevný zbor. Podobne veľmi skoro prijali reformačné myšlienky aj v ďalšom slobodnom kráľovskom meste v Prešove; tu vznikol cirkevný zbor v roku 1531.
Po prijatí Stöcklovho vyznania viery Confesio Pentapolitana piatimi slobodnými kráľovskými mestami v roku 1549 sa toto vyznanie rozhodlo prijať v roku 1564 aj niekoľko ďalších šarišských cirkevných zborov, medzi nimi boli aj evanjelické zbory v Kukovej a Radome. Tieto obce sa nachádzajú iba pár kilometrov od Giraltoviec, takže správy o týchto udalostiach sa určite dostali aj ku Giraltovčanom, resp. giraltovským šľachticom. V Prešove na synode v októbri 1579 bolo vyznanie viery znovu prijaté a podpísané tentokrát už všetkými šarišskými šľachticmi. Predpokladáme, že medzi šľachticmi, ktorí podpísali toto vyznanie viery boli aj šľachtici (Šemšeiovci) z Giraltoviec a susednej obce Kračúnovce, keďže aj tam mali svoje majetky. Práve túto udalosť môžeme považovať za počiatky náboženského vývoja Giraltovčanov v duchu reformačných myšlienok.
V tom čase v Giraltovciach kostol ešte nebol, no v Kračúnovciach jestvoval kostol už od začiatku 15. Na základe týchto dejinných udalostí predpokladáme, že v Giraltovciach a v blízkych susediacich obciach Kračúnovce, Železník, Mičakovce, Lužany pri Topli mohli byť prví evanjelici už v rokoch 1570 - 1580. Koncom 16. storočia bol v Kračúnovciach evanjelický cirkevný zbor s vlastným farárom, kostolom a farou, neskôr tu pôsobil aj učiteľ. Prvým známym evanjelickým farárom v kračúnovskom cirkevnom zbore bol Matúš Srogocius, ktorý tu pôsobil už v roku 1589. Giraltovce boli teda od konca 16.storočia evanjelickou filiálkou matkocirkvi v Kračúnovciach a na začiatku 17. storočia boli Giraltovce už čisto evanjelickou obcou. V rokoch 1650 - 1654 si vďaka evanjelickému šľachticovi a giraltovskému patrónovi Jánovi Šemšeimu postavili v Giraltovciach kostol s vežou hneď vedľa kaštieľa z roku 1619, ktorý patril Štefanovi Šemšeimu, ktorý v roku 1624 pozval za evanjelického farára do Kračúnoviec Andreja Radvanského.
Po postavení evanjelického kostola v Giraltovciach chodieval občasne evanjelický kňaz z Kračúnoviec vysluhovať služby Božie aj do Giraltoviec. Ba dokonca existuje správa, že v Giraltovciach už v roku 1666 pôsobil učiteľ menom Viliam Dancius, ktorý pôsobil aj v iných obciach. Začiatkom 18. storočia presnejšie v roku 1716 vznikol v Giraltovciach evanjelický cirkevný zbor (matkocirkev) a celé evanjelické dianie sa z pôvodnej matkocirkvi Kračúnovce presunulo do Giraltoviec. Hlavným dôvodom bolo to, že evanjelický farár-konsenior Juraj Fábri musel opustiť kračúnovskú faru i kostol, ktorý v tom čase za neľahkých okolností prešiel do rúk rímskokatolíkov a patrí im dodnes. Farára Fábriho prichýlila vo svojom giraltovskom kaštieli ďalšia významná evanjelická šľachtická rodina Sirmaiovcov. Jeden z členov rodiny plukovník Tomáš Sirmai sa od roku 1717 stal dozorcom nového giraltovského cirkevného zboru. Bol synom známeho a horlivého inšpektora prešovského evanjelického kolégia, účastníka ružomberskej synody v roku 1707 a dozorcu kračúnovského cirkevného zboru v rokoch 1683 - 1717 Mikuláša Sirmaiho a matky Anny rod. Šemšeiovej, ktorá pochádzala z Giraltoviec.
Patrónmi a ochrancami Cirkevného zboru v Giraltovciach boli od počiatkov najmä šľachtické rodiny Šemšeiovcov, Sirmaiovcov, Podturňaiovcov, Súľovskovcov, Bánovcov a ďalších. Spomenieme ešte ďalšie dve historické udalosti, ktoré sa udiali v giraltovskom cirkevnom zbore. Medzi najvýznamnejších evanjelických farárov-seniorov, ktorí pôsobili v Giraltovciach v 18. resp. 19. storočí boli Imrich Berzevický (od r. 1766 do r. 1783), Michal Staník (od r. 1808 do júla 1822), Adam Hlovík (od decembra 1831 do marca 1851), ale pozornosť si zaslúžia aj ďalší farári ako napr. Martin Kordoš, ktorý sa zaslúžil o rozsiahlu prestavbu kostola alebo aj Andrej Barthó, ktorý v 20. storočí pôsobil ako vojenský kurát.
Časová os dôležitých udalostí v Giraltovciach:
- 1650 - 1654 - začala sa stavba evanjelického kostola v Giraltovciach s plochou tvaru štvorca; postaviť ho dal dozorca zboru a tunajší evanjelický šľachtic Ján Šemšei.
- 1654 - postavená veža kostola a zakúpený zvon, ktorý odlial Juraj Wierd v Prešove; v tomto roku bol evanjelický kostol posvätený v deň pamiatky narodenia Jána Krstiteľa (24. júna).
- 1699 - 1700 - superintendent Jakub Zabler st. v tom čase jediný superintendent v Evanjelickej cirkvi a.v. v Uhorsku, tajne ordinoval v Giraltovciach 23 evanjelických farárov.
- 1716 - založenie nového Evanjelického cirkevného zboru (matkocirkvi) v Giraltovciach farárom-konseniorom Jurajom Fábrim, ktorý bol vyhnaný rímskokatolíkmi z Kračúnoviec.
- 1741 - uskutočnila sa 16. kanonická vizitácia v Giraltovciach.
- 1750 - v Banskej Bystrici bola vyrobená krstiteľnica, ktorú darovali šľachtic Andrej Podturňai a jeho manželka Anna rod. Súľovská.
- 1782 - veľká slávnosť v Šarišskej stolici usporiadaná 7. februára v Giraltovciach na počesť vyhlásenia Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. (patent bol vyhlásený 25. októbra 1781).
- 1798 - rozsiahle stavebné úpravy kostola, jeho predĺženie a zväčšenie; postavilo sa auditórium („chyžka“) pre šľachticov a sakristia. Vytvorila sa polkruhová časť presbytéria s novým oltárom, postavila sa kazateľnica a zakúpil sa nový organ, ktorý daroval šľachtic Andrej Podturňai. V tom čase pôsobil v Giraltovciach evanjelický farár Martin Kordoš, ktorý tu bol 25 rokov od r. 1774.
- 1799 - posvätenie nového rozšíreného kostola superintendentom Samuelom Nikolaim dňa 6. októbra.
- 1909 - do cirkevného zboru prišiel 9. mája nový organista Július Jestrebéni (Jesztrebényi).
- 1916 - opravený učiteľský byt, ktorý bol zničený vojskom počas 1. svetovej vojny.
- 1917 - dňa 15. augusta bol zrekvirovaný kostolný zvon pre vojenské účely.
- 1926 - kanonická vizitácia, zbor navštívil 20. júna biskup Jur Janoška.
- 1937 - na Obecnom zjazde evanjelickej mládeže sa 17. októbra zúčastnilo 400 účastníkov.
- 1950 - opravený a 9. júla posvätený organ.
- 1983 - dokončila sa generálna oprava kostola a 20. novembra bol kostol nanovo posvätený.
- 1988 - príchod nového evanjelického farára Jozefa Juházyho, ktorý pochádza zo Smižian, predtým pôsobil 8 rokov v neďalekom Cirkevnom zbore ECAV na Slovensku Kuková; svoju kňazskú službu v giraltovskom cirkevnom zbore ukončil 11. novembra 2018.
- 1997 - prvé rozhlasové vysielanie služieb Božích z Giraltoviec (23. februára); položený základný kameň železníckeho kostola, ktorý 25. mája posvätil biskup Ján Midriak.
- 2001 - posvätenie novopostaveného evanjelického kostola vo filiálke Železník dňa 6. októbra.
- 2004 - spomienková slávnosť pri 350. výročí postavenia kostola (1654-2004).
- 2011 - generálna oprava interiéeru kostola a jeho okolia; spomienková slávnosť pri 180. výročí posvätenia kostola po jeho rozšírení (1831-2011).
- 2016 - prvé televízne vysielanie služieb Božích z Giraltoviec na Veľký piatok 25. marca; v lete a začiatkom jesene sa vykonala prestavba priestoru okolo oltára a opravil sa organ v giraltovskom kostole; vo Svidníku sa konala spomienková slávnosť pri 20. ročníku Dní Andreja Halaja.
- 2017 - dňa 8. októbra počas zborového dňa bola odhalená pamätná tabuľa pri príležitosti 500. výročia reformácie a 250. výročia narodenia giraltovského rodáka Daniela Kleskeňa.
Giraltovce boli od konca 16.storočia až do roku 1716 filiálkou kračúnovskej matkocirkvi. Od roku 1654, keď bol postavený v Giraltovciach kostol, evanjelickí farári prichádzali aj do Giraltoviec na služby Božie. V roku 1716 sa Giraltovce stali matkocirkvou.
Ján Šemšei ml., Vojtech Bartok - nám. Július Jestrebéni (Jesztrebényi), (ktorý mal za manželku vnučku S.Droppu, t.j. Július Jestrebéni (Jesztrebényi) - pozn. v roku 1900 vznikla v Giraltovciach štátna ľudová škola zlúčením evanjelickej a židovskej školy. Andrej Kmec ml., Andrej Kmec st., Andrej Kmec ml. Spracoval> Ing.