Rímskokatolícky kostol Narodenia svätého Jána Krstiteľa je významnou sakrálnou pamiatkou v mnohých obciach na Slovensku. Tieto kostoly majú bohatú históriu a zohrávajú dôležitú úlohu v živote miestnych komunít.
Kostol Narodenia svätého Jána Krstiteľa v Modre
Kostol sa nachádza v južnej - dolnej časti mesta Modra, na okraji historického centra. Predstavuje významný akcent historickej zástavby pri vstupe do mesta smerom od Šenkvíc. Obklopuje ho areál cintorína, ktorý je s centrom mesta prepojený lipovou alejou, vedúcou popri potoku.
Kostol má bohatý stavebno-historický vývoj a je považovaný za najstaršiu sakrálnu pamiatku Modry. Vznik kostola sa však datuje už na koniec 13. storočia. Z tohto obdobia pochádza svätyňa so severnou sakristiou a východná polovica lode. Výmaľba interiéru freskami, z ktorej sa zachovali len malé časti, pochádza z prelomu 13. a 14. storočia. Na konci 14. storočia bola loď kostola predĺžená do súčasnej veľkosti a pribudli veľké južné okná. Presbytérium dostalo rebrovú klenbu, no loď zostala plochostropá. Loď kostola zaklenuli až na prelome 16. a 17. storočia a tiež pozdĺž južnej a severnej steny lode pristavali empory. Jeho súčasná podoba pochádza z druhej polovice 18. storočia, keď bolo v roku 1763 prestavané presbytérium a o dva roky neskôr realizovaná i jeho výmaľba.
Obnova Kostola v Modre
Obnova tejto národnej kultúrnej pamiatky začala v roku 2011 a za 8 rokov sa podarilo chátrajúci objekt premeniť na klenot sakrálnej architektúry v meste i v rámci širšieho regiónu.
Jednotlivým prácam na obnove kostola predchádzali viaceré odborné výskumy, ktoré upresnili nielen spôsob a technológie obnovy, ale priniesli aj mnoho nových informácií o vzniku a postupnom vývoji kostola. Samotná obnova začala od strechy, ktorá bola miestami už v havarijnom stave. Bol opravený krov, následne postupne vymenená strešná krytina a opravené štítové múry. Jednou z najväčších výziev v počiatočnej fáze obnovy bolo rozsiahle zavlhnutie muriva, ktoré miestami vystupovalo aj cez dva metre nad podlahou a spôsobilo značné poškodenie omietok.
Kostol stojí na ílovitej pôde, ktorá zabraňuje dažďovej vode vsakovať. Počas predchádzajúcich storočí sa zdvihol aj okolitý terén, tým ostal interiér kostola voči nemu položený nižšie. Pre zníženie vlhkosti bolo nutné odstrániť nefunkčný betónový žľab a sokel po obvode objektu, zrealizovať novú dažďovú kanalizáciu a odizolovať základy kostola horizontálnou hydroizoláciou. V interiéri presbytéria a oboch sakristií bol vytvorený drenážny kanál.
Počas obnovy boli poškodené omietky pod odborným dohľadom odstránené, aby sa murivo pred natiahnutím nových vápenných omietok mohlo vysušiť. Pod omietkami sa našli viaceré zaujímavé nálezy, ktoré upravili datovanie vzniku kostola. Počas výkopových prác bol realizovaný archeologický výskum, ktorý upresnil vývojové stavebné etapy kostola. Na severnej strane bolo objavené dvojkomorové osárium (miesto, kde boli uložené kosti), a v predsieni kostola základy stredovekej veže, ktoré budú v štruktúre novej dlažby aj odprezentované.
Popri obnove sa realizovalo aj rozsiahle reštaurovanie novoobjavených stredovekých nástenných malieb, kamenných článkov a tiež hnuteľných častí kostola - oltárov, kazateľnice, sôch a obrazov. Dostalo sa taktiež na revitalizáciu a úpravu okolia kostola. Napriek tomu, že hlavná časť prác bola už ukončená, obnovy sa v blízkom čase dočká ešte niekoľko prvkov (organová skriňa, lavice, vstupný kamenný portál, gotické lavabo).
Postupná komplexná obnova kostola je výborným príkladom spojenia síl miestnej komunity, odborníkov a inštitúcií, a jej prínosom je nielen rekonštrukcia stavby, ale i oživenie pamiatky.
Realizačný tím obnovy kostola
- Vlastník objektu: Rímskokatolícka cirkev, farnosť Modra
- Iniciátor obnovy: OZ Združenie záchrany cirkevných pamiatok v Modre a Rímskokatolícky farský úrad v Modre
- Stavebné a remeselné práce: firma Faltinovič; P. Bako, M. Šusták
- Pamiatkové, reštaurátorské, archeologické výskumy: Mgr. art. Martin; Mgr. Haviarová; Mgr. Tihányi; Mgr. art. Fečo; Dr. phil. Hrnčiarik
- Stavebno-techniké posudky: Ing. Bako; Ing. Kohút; Ing. Martinák; Ing. Juskanič, RNDr. Žitňan
- Svetlo-technický návrh: Ing. Novomeský
- Reštaurátorské práce: Akad.mal. Doc. V. Plekanec (barokové maľby na klenbe v presbytériu, stredoveké nástenné maľby v lodi, omietky interiéru sakristií); Mgr. art. P. Gregvorek (kamenné prvky, hnuteľný mobiliár); Akad. soch. M. Flajžík (hnuteľný mobiliár); Mgr. M. Kostol sv.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Jelke
Už len apsida slúžiaca ako sklad svedčí o románskom pôvode Kostola sv. Jána Krstiteľa v Jelke. Jelka sa v písomných prameňoch spomína v roku 1197. Kostolík postavili niekedy v priebehu tretej štvrtine 13. storočia na miernej vyvýšenine chránenej pred záplavami. Išlo o jednoloďovú prevažne tehlovú stavbu neveľkých rozmerov s trocha predĺženou polkruhovo ukončenou apsidou a severnou sakristiou. Pri výstavbe bol použitý aj lomový kameň. Exteriér apsidy členil na naše pomery veľmi nezvyčajný obkročný oblúčikový vlys, pričom každý druhý prechádzal do polvalcovej prípory. V interiéri apsidy sa nachádzali podľa všetkého dve pôvodné niky obdĺžnikového tvaru upravené v gotike (južná nika), resp. V 1. polovici 14. storočia prešiel objekt gotickou prestavbou.
Pôvodní románske okná na južnej a východnej strane apsidy boli zväčšení do podoby úzkych ale oveľa vyšších okien s lomeným oblúkom a kružbou v tvare mníšky. Nové okná si vyžiadali aj úpravu exteriérových fasád. Okrem osekania časti polvalcových prípor bola taktiež zamurovaná horná časť obkročného vlysu, ktorý tak získal podobu jednoduchého radu lomených oblúčikov. V druhej štvrtine 14. V priebehu 16. storočia sa uvádza rozšírenie lode, zatiaľ však nie je jednoznačne potvrdené. V roku 1561 bol objekt opravovaný, V roku 1590 boli pristavané oporné piliere k apside. V druhej polovici 16. storočia sa v obci začína presadzovať reformácia. Kalvíni ho prevzali v roku 1595 a katolíkom bol vrátený až v júli 1673 vo veľmi schátranom stave.
Na prelome 17. a 18. storočia zrejme zvýšili obvodové múry románskej lode v súvislosti s umiestnením nového oltára. Je to ďalší z nepriamych dôkazov, že už vtedy existovala nová širšia loď a tá románska sa zmenila na presbytérium. V rokoch 1747 - 52 sa uskutočnila rozsiahla baroková prestavba, ktorú si vyžiadalo poškodenie kostolíka po zemetrasení. Počas tejto barokovej prestavby bol kostol rozšírený o západnú vežu a novú loď, pričom tá staršia (z čias renesancie?) mohla byť pri jej výstavbe využitá. Apsidu zmenili na sakristiu a románsky víťazný oblúk zamurovali. Ďalšie práce sa realizovali aj v tretej štvrtine 19. Súčasnú podobu dostal kostol v roku 1921, keď bola pristavená priečna loď a južná sakristia v neorománskom štýle.
V roku 2015 uskutočníli PhDr. Mária Smoláková, CSc. a Ing.arch. Jaroslava Žuffová, CSc. výskum exteriérových i interiérových fasád objektu, ktorý priniesol závažné zistenia meniace náš pohľad na dejiny a význam kostola. Reštaurátorský výskum v tom istom roku zrealizovali Mgr. Ján Sikoriak a Mgr. Sondy v exteriéri odhalili, že oblúčikový vlys v hornej časti apsidy bol riešený zložitejšie, ako sa zdalo. Jednoduchý vlys s lomenými oblúčikmi bol len dolnou časťou obkročného vlysu, ktorý bol v gotickom období zamurovaný a prefasádovaný. Vlys v Jelke je doplnený polvalcovými príporami, do ktorých prechádzal každý druhý oblúčik a ktoré siahali až po dolný sokel. Na východnej strane apsidy bolo odkryté z exteriéru i interiéru pomerne vysoké gotické okno s kamennou mníškou, ktoré nahradilo menšie románske okno na tomto mieste. Sondy zachytili aj hornú časť gotického okna v južnej stene apsidy. V interiéri výskum potvrdil prítomnosť stredovekých nástenných malieb datované predbežne do druhej štvrtiny 14. storočia, ktorých časti presvitali spod novšej omietky. Steny apsidy zdobili pôvodne postavy apoštolov, ktorých dopĺňala v centrálnej polohe pod gotickým oknom veľká hlava Krista. Konchu apsidy pokrýva veľká mandorla so sediacim Kristom a symbolmi evanjelistov.
V uplynulých rokoch sa uskutočnila pamiatková obnova stredovekej časti stavby. V roku 2021 boli ukončené reštaurátorské práce na gotických nástenných maľbách v interiéri apsidy a na víťaznom oblúku. V exteriéri bola fasáda apsidy rekonštruovaná do podoby po gotickej prestavbe v prvej polovici 14. storočia. Vtedy nahradili románske okná vyššími gotickými a zamurovali hornú časť pôvodného obkročného oblúčikového vlysu. Pri obnove boli odstránené tri mladšie oporné piliere. Na východnej strane bolo odkryté gotické okno a južné okno bolo analogicky rekonštruované. Doplnené boli aj odstránené/zaniknuté časti polvalcových vertikálnych prípor.
Použitá literatúra:
- Smoláková, M. - Žuffová, J.: Neskororománsky Kostol sv. Jána Krstiteľa v Jelke a jeho gotická obnova. In: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja č. 20, roč. 2017, Zborník zo seminára konaného dňa 8. 12. 2016, str. 47 - 58.
- Ravasz, O.: Jelka. Pozoruhodnosti. Malá vlastivedná knižnica č. 83. Komárňanské tlačiarne a vydavateľstvo, Komárno, 1997.
- Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku.
- Klobučník, M.: Farská obec v období rekatolizácie na národnostne zmiešanom území (obvod Galanta).
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku. máj 2009, upravené 23. 6. 2011, 24. 9. 2012, 10. 5. 2016, 9. 1. 2017 a 7. 12.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Sedmerovci
Kostolík sv. Jána Krstiteľa, románsky jednoloďový kostolík s polkruhovou apsidou a západnou vstavanou vežičkou a emporou, postavili niekedy v 12. storočí. Ústna tradícia kladie vznik kostola už do 8. storočia. Dokonca v ňom vraj kázali Cyril a Metod. Dnes už osamelo stojaci kostolík na začiatku 20. storočia obklopovalo zopár domov zanikajúcej dediny. Živý, ak sa to dá tak povedať, ostal do dnešných dní len príkostolný cintorín. Hoci, posledný pohreb sa tu konal v roku 1979. Samotný kostolík sa využíva len sporadicky k bohoslužbám spojenými s významnými udalosťami. Jednou z nich býva cyklistická púť počas, ktorej sa posväcujú samotné bicykle.
V prvom rade je potrebné spomenúť, že sa podarilo odkryť zachované fresky. V staršej literatúre sa uvádzalo, že v tomto kostolíku sa žiadne nenachádzajú. Dnes sú v procese reštaurovania a o pár rokov sa interiér bude pýšiť pôvodným stredovekým výtvarným umením. Interiér sa stal jedinečnou na Slovensku zachovanou „kronikou“, kde nájdete pôvodné románske omietky zachované na ploche tak veľkej, že ani jeho súputníci - kostolík v Nitre Drážovciach, v Kostoľanoch pod Tríbečom, v Klátovej Novej Vsi - Sádku, rotunda v Nitrianskej Blatnici, ani rotunda v Skalici, sa nepýšia takým rozsahom pôvodných omietok.
Kostolík v Sedmerovci je presne ten typ románskeho kostola, ktoré mám rád. Postavený je údajne na ešte starších základoch stavby, ktoré nebola bližšie identifikovaná. Možno šlo o predkresťanskú, pohanskú stavbu. Toto miesto má svoje kúzlo.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Humennom
Sväté omše na sídlisku Pod Sokolejom sa začali slúžiť v januári roku 1990 v budove základnej školy za pôsobenia vtedajšieho vdp. Po takmer piatich rokoch bola listom zo dňa 19. decembra 1994 košickým diecéznym biskupom Mons. Alojzom Tkáčom zriadená Farnosť Humenné - Pod Sokolejom, ktorej farský kostol je zasvätený Sťatiu sv. Jána Krstiteľa.
K farnosti patria filiálne obce Jasenov s kostolom sv. Prvým správcom tejto farnosti bol vdp. Peter Buľko. Pôsobil tu od 19. decembra 1994 do februára 1997. Jeho nástupcom sa stal vdp. Mgr. Ján Gič. Od 1. júla 2012 novým správcom farnosti je Mgr. Základný kameň a stavenisko kostola požehnal 31. augusta 1997 Mons. Bernard Bober, košický pomocný biskup. Zároveň sa v tento deň konala aj odpustová slávnosť sviatku Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa. Stavba kostola bola zakrytá 14. októbra 1998. 21. júna 2001 sa kňazi farnosti nasťahovali do novej farskej budovy. Posviacka fary sa uskutočnila 24. júna 2001 na sviatok Narodenia sv. Jána Krstiteľa.
26. augusta 2001 sa uskutočnila konsekrácia nášho nového farského Kostola Sťatia sv. Jána Krstiteľa. Svätiteľom bol Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup metropolita. 26. augusta 2011 oslávilo tunajšie farské spoločenstvo desiate výročie konsekrácie kostola na slávnostnej sv. omši, ktorú celebroval Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita.
1. januára 2020 - na nový rok, slávnostnou sv. omšou, si farské spoločenstvo pripomenulo 25. výročie vzniku farnosti Sťatia sv. Jána Krstiteľa. 26. augusta 2021, za prítomnosti dp. Jána Giča, farára v Ľubiši a dp. Olivera Székelyho, domáceho farára, slávila sa sv. omša z príležitosti 20. výročia konsekrácie kostola. 1.1.2025, v jubilejnom roku, pri sv. omši, veriaci farnosti ďakovali za 30. výročie vzniku farnosti Sťatia sv. Jána Krstiteľa.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Polomke
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa je významnou sakrálnou pamiatkou obce Polomka. Dal ho postaviť gróf František Wesselenyi v roku 1666, po jeho smrti v stavbe pokračovala jeho manželka a dobudovaný bol o tri roky neskôr. Zasvätený bol úcte Narodenia sv. Jána Krstiteľa. Pre stále sa opakujúce nepokoje bol kostol v roku 1702 opevnený múrom, za ktorým sa v časoch bojov schovávali miestni obyvatelia. V kostole sa nachádza unikátna ranobaroková kazateľnica z konca 17. storočia, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. To však nie je jediná zaujímavosť, ktorá sa tu dá nájsť. Na oltárnom obraze namaľovanom v roku 1847 je vyobrazený sv. Ján Krstiteľ. Zachoval sa aj odtlačok okrúhlej polomskej pečate zobrazujúcej Najsvätejšiu trojicu.
Na pečati je nápis Sigilium pagi Polomka iuxta Gran MDCCXXXVII, čo v preklade znamená Pečať dediny Polomka nad Hronom 1737. Táto pečať môže odkazovať na pôvodný drevený kostol, ktorý stál na mieste dnešnej farskej záhrady, v tom čase uprostred cintorína. Bol zasvätený Najsvätejšej Trojici, avšak pravdepodobne vyhorel v dôsledku neustálych náboženských nepokojov počas protihabsburgských povstaní. Polomská legenda hovorí, že najvplyvnejší miestny gazda tej doby chcel postaviť kostol blízko svojho domu, na okraji cintorína. Boh však prostredníctvom istého veriaceho vo sne oznámil, kde má budúci kostol stáť. Malo to byť na kopci nad dedinou, lebo sedliacke chalupy v tej dobe stáli v údolí po obidvoch stranách potoka. Sen potvrdila skutočnosť, že na spomínanom kopčeku v júni do rána napadol sneh v znamení kríža.
Oživené pamiatky - Modra - Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa
tags: #rimskokatolicky #kostol #narodenia #sv #jana #krstitela