Rímskokatolícky Kostol Všetkých Svätých v Očovej: História a Umelecké Poklady

Očová, rázovitá obec pod Poľanou, sa nachádza v okrese Zvolen. Táto podpolianska dedina má bohatú históriu, ktorej počiatky siahajú hlboko do minulosti. Očová je oveľa staršia, ako o nej zachované prvé písomné zmienky a vyvíjala sa ako poddanská komunita Vígľašského hradného panstva.

Pri návšteve Očovej by sme nemali obísť tamojšie kostoly, a to ani vtedy nie, ak nás k tomu nevedie viera. Predovšetkým záujemcovia o umenie a históriu v nich majú naozaj čo obdivovať.

Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých v Očovej.

Počiatky a Vývoj Kostola

Základy rímskokatolíckeho kostola v Očovej siahajú podstatne hlbšie, ako sú známe písomné zmienky o tejto obci. Kostol postavili vo vyvýšenej polohe niekedy začiatkom 14. storočia ako typické bezvežové jednolodie s kvadratickým presbytériom zaklenutým jedným poľom krížovej rebrovej klenby. Postavili ho už v 14. storočí a určite to nebolo v ľudoprázdnej krajine, ale v dedine, ktorej obyvateľom slúžil.

Veľkou prestavbou prešiel objekt v období renesancie. Okolo polovice 16. storočia pristavali k západnému priečeliu lode mohutnú hranolovú vežu, čím sa v podstate zavŕšil základný stavebný vývoj kostola. V 2. polovici 18. storočia ho zbarokizovali.

Podobne ako kostolík v Čeríne, aj chrám v Očovej doplatil na svoju takticky výhodnú polohu počas záverečných bojov Druhej svetovej vojny. Po nej zostál stáť bez zastrešenia, na obnovu však nemusel čakať dlho.

Architektonické detaily

• Veža: Mohutná, s barokovým krovom, stojí v priečelí kostola.
• Interiér: Loď mala pôvodne drevenú povalu. V roku 1670 ju zaklenuli renesančnou klenbou, ktorú nesú piliere.
• Krypta: Pod kostolom sa nachádza krypta, ktorá slúžila ako karner.

Umelecké Pamiatky a Interiér

O starobylosti kostola svedčia nielen architektonické detaily, ale aj jeho interiér, v ktorom môžeme obdivovať nástenné maľby, ale i vzácny oltár Skonu Panny Márie, ktorý pochádza z dielne Majstra Pavla z Levoče z rokov 1514 - 15.

Veľmi hodnotné sú zvyšky nástennej výzdoby datovanej už do obdobia okolo roku 1320. Zachovali sa na ľavej strane víťazného oblúka a priliehajúcej severnej stene lode. Tematicky ide o scény Zmŕtvychvstania, Kristus vyvádzajúci duše z predpeklia a obraz Panny Márie s malým Ježišom medzi sv. Katarínou a sv. Dorotou, na ktorom je namaľovaná aj donátorka.

Ďalším hodnotným príkladom stredovekého umenia sú dva drevené vyrezávané oltáre z neskorogotického obdobia. Zachovali sa z nich centrálne časti už bez krídel. V staršej literatúre boli mylne pripisované dielni Majstra Pavla z Levoče.

Oltár Smrti/Skonu Panny Márie (okolo roku 1520) predstavuje výnimočné dielo, ktoré sa štýlovo blíži tvorbe Majstra Pavla. Zachovanú oltárnu skriňu zdobí reliéf znázorňujúci prepracovaný výjav smrti Panny Márie s množstvo stvárnených postáv. Na spodnej časti oltára, predele, je namaľovaný obraz Mystické zasnúbenie sv.

Druhý z neskorogotických oltárov je datovaný do roku 1514 a taktiež sa zachoval len ako skriňa s plastikami dvoch svätcov sv. Mikuláša a sv. Antona pustovníka. Už v tom čase musela byť Očová prosperujúcou dedinou, keď si mohla dovoliť oltár z takej chýrnej rezbárskej dielne. V nej majú zrejme svoj pôvod aj sochy sv. Mikuláša a sv. Antona pustovníka z roku 1514.

V interiéri je osadený do steny náhrobný kameň Jána Arnauta z roku 1599.

V inventári kostola sa pôvodne nachádzali aj plastiky sv. Jána a sv. Kozmu ako posledný zvyšok strateného gotického oltára z konca 15. storočia.

Počas rekonštrukcie oltára bol objavený freskový obraz. Aby mohli fresku obnoviť, oltár premiestnili na iné miesto.

Oltáre a umelecké diela

• Oltár Skonu Panny Márie: Z dielne Majstra Pavla z Levoče, datovaný do rokov 1514 - 15.
• Oltár sv. Mikuláša a Antona pustovníka: Pochádza z roku 1514, tiež z dielne Majstra Pavla z Levoče.
• Nástenné maľby: Fresky z obdobia okolo roku 1320, zobrazujúce scény Zmŕtvychvstania a Panny Márie s Ježišom.
• Náhrobný kameň Jána Arnauta: Z roku 1599, zasadený v severnej stene kostola.

Historické Udalosti a Vplyvy

Dejiny obce sú úzko späté s históriou Vígľašského zámku, do ktorého feudálneho panstva patrila. Koncom 16. storočia, najmä po roku 1575, keď sa Turci zmocnili hradu Divín, ich plienenie niekoľkokrát zasiahlo aj Očovú. Vtedy opevnili očovský kostol, ktorý postavili už v 14. storočí a v Očovej sídlila aj vojenská posádka. Ani to však nezabránilo tureckým hordám v plienení.

Z tých ťažkých čias však pochádza aj romantický príbeh o Turkovi Arnautovi, ktorý sa zaľúbil do očovskej krásavice a pridal sa na stranu Očovanov. O tom, že zamenil Korán za Bibliu, svedčí aj jeho náhrobný kameň, ktorý je dnes zasadený v interiéri rímsko-katolíckeho kostola Všechsvätých. Arnaut zomrel v Očovej 26. februára 1599. Arnautov príbeh formou historického dobrodružného románu opísala spisovateľka Zlata Dônčová.

Aj v Očovej mali náboženské reformačné procesy búrlivý priebeh a s nimi súviseli protihabsburské povstanie, boje kurucov a labancov.

Dôležité historické míľniky

• 14. storočie: Postavenie kostola.
• 16. storočie: Opevnenie kostola kvôli tureckým nájazdom.
• 1599: Úmrtie Jána Arnauta a jeho náhrobný kameň v kostole.
• 1785: Postavenie evanjelického kostola v Očovej.

Súčasnosť

Kostolík patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je v dobrom stave. Kostolík stojí v opevnenom a uzamknutom areáli neďaleko hlavnej cesty vedúcej obcou. Návštevu je potrebné si dohodnúť na farskom úrade (pri kostole).

V obci sa snažia vytvárať podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. Návštevníci Očovej majú možnosť zoznámiť sa s tradičnou ľudovou kultúrou na kultúrnych podujatiach, organizovaných miestnou samosprávou, ale i folklórnymi spolkami v obci. Jedným z nich je Očovská folklórna hruda.

Neďaleko Očovej stojí Vígľašský zámok, zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok. Po rozsiahlej rekonštrukcii dnes v jeho priestoroch nájdeme kongresový hotel The Grand Vígľaš.

Interiér kostola Všetkých svätých v Očovej.

Tabuľka významných udalostí v histórii kostola

tags: #rimskokatolicky #kostol #ocova #historia