Rímskokatolícky kostol vo Viničnom: História a kultúrne dedičstvo

Obec Viničné, nachádzajúca sa na spojnici medzi Pezinkom a Sencom, v blízkosti Bratislavy, je známa svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba.

Sme spoločenstvo veriacich farnosti Viničné. Na nedeľných sv.omšiach o 8:00 h a 10:30 h sa stretávame v počte asi 300 ľudí. Kostol sv.Filipa a Jakuba je útulny a cítime sa tam dobre.

V súčasnosti môžeme predpokladať počet asi 2000 obyvateľov.

Rímskokatolícka cirkev vo Viničnom

Farnosť Viničné je spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v Rímskokatolíckej cirkvi, bratislavskej arcidiecéze, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou arcibiskupa metropolitu J. E. Mons. ICDr. Stanislava Zvolenského zverená farárovi vdp. Mgr.

Cirkevná vrchnosť 6. marca 1725 oddelí filiu vedenú od r. 1617 od fary pezinskej a povýši na farnosť. Ustanoví farára Andreja Rudinského. 27. júla 1727 posvätil kostol gróf Imrich Esterházy, svätiaci biskup z Ostrihomu. Bolo to ôsmu nedeľu po slávnosti Zoslania Ducha Svätého. Patrocínium sv.

Farnosť Viničné sa nachádza v zoskupení farností dekanátu Pezinok, na čele s vdp.

Účasť na sv.omši v nedeľu je asi 300 veriacich. údaje vychádzajú z kroniky farára Arpáda Tvrdého:

Cirkev ako spoločenstvo

„Cirkev“ je ľud, ktorý Boh zhromažďuje po celom svete. Jestvuje v miestnych spoločenstvách a uskutočňuje sa ako liturgické, najmä eucharistické zhromaždenie. Žije z Kristovho slova a tela, a tak sa aj sama stáva Kristovým telom. Viditeľnou hlavou Cirkvi je pápež, t.č. František (Jorge Mario Bergoglio SJ), neviditeľnou hlavou je sám Ježiš Kristus. Katolícka cirkev na Slovensku je prítomná v dvoch obradoch: latinský obrad (Rímskokatolícka cirkev) a byzantský obrad (Gréckokatolícka cirkev). Benedikt XVI. dekrétom zo 14. februára 2008 rozhodol o reorganizácii diecéz latinského obradu na území Slovenska. V rámci tejto reorganizácie bola zriadená nová Bratislavská arcidiecéza, ktorej farnosti boli dovtedy súčasťou bratislavsko-trnavskej arcidiecézy.

Kostol sv. Filipa a Jakuba vo Viničnom

Kultúrno-historický potenciál obce

Charakteristické črty podzoboria sa odrážajú vo všetkých oblastiach sociálneho a kultúrneho života i v tradíciách týchto obcí.

Na území obce sa nachádza neobvykle veľa sakrálnych pamiatok, vodných zdrojov (studničky) a iných prvkov, ktoré dávajú obci príjemný ľudský rozmer a tradičného vidieckeho ducha. Tieto prvky je potrebné chrániť, udržiavať a podporovať.

Ďalšie sakrálne pamiatky v okolí

Okrem Rímskokatolíckeho kostola sv. Filipa a Jakuba sa v okolí nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky:

  • Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený v 12. storočí (okolo roku 1160) v románskom štýle a bol vysvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. V roku 1968 odkryli jeho románske jadro (svätyňu a loď) a na západnej strane našli aj pôvodný vchod.
  • Lourdská jaskyňa pred Rímskokatolíckym kostolom sv. Jána Krstiteľa: základy tejto jaskyne sa začali stavať v roku 1994. Každoročne si na Štedrý deň veriaci môžu z práve tohto miesta odobrať Betlehemské svetlo, ktoré k nám prinášajú skauti. V súčasnosti tvorí neustále prístupná Lourdská jaskyňa významné miesto pre veriacich, ktorí sa k nej chodia modliť najmä pred, resp. po svätých omšiach.
  • Socha sv. Jána Krstiteľa osadená na vysokom stĺpe v domčeku pred rímskokatolíckym kostolom jemu zasvätenom pochádza z roku 1919. Postavili ju občania spoločne a vlastným úsilím.
  • Kamenný kríž v cintoríne pochádzajúci z roku 1795 je situovaný za kostolom a je osadený na vysokom podstavci. Dňa 10. mája v roku 1796 bol posvätený kanonikom Antonom Alojzom Schaffarovitsom a kolíňanským farárom Jánosom Hazuchom.
  • Pamätník venovaný obetiam I. a II. sv. vojny postavený v roku 1973 sa nachádza pred Rímskokatolíckym kostolom sv. Jána Krstiteľa.
  • Klasicistický kamenný prícestný kríž s korpusom v miestnej časti Fővég - Horná ulica bol v roku 1791 postavený občanmi obce a posvätil ho františkánsky mních Juniperus. Kríž bol následne opravený v roku 1893.
  • Prícestná kaplnka Lourdskej Panny Márie pochádza z roku 1911 a vybudoval ju Štefan Ács s manželkou, Rozáliou Gyepesovou. Kaplnka sa nachádza na Hlbokej ulici, pri pozemkoch podniku AGROFORS, s.r.o. V roku 2015 bola táto kaplnka zrekonštruovaná.
  • Kalvária grófa Jánosa Esterházyho bola vybudovaná v roku 2012 na Paulisz ranči. Je to zároveň i príjazdová cesta ku Kaplnke Povýšenia Svätého Kríža, v ktorej po 60 rokoch od svojej smrti našiel večný odpočinok samotný gróf János Esterházy.
  • Kaplnka sv. Urbana sa nachádza mimo zastavaného územia obce, popri komunikácii vedúcej do viníc. Statua sv. Urbana bola uložená do výklenku kaplnky murovaného stĺpa cca pred 150 až 200 rokmi (podľa ústnej tradície pred 300 rokmi). Pôvodná socha bola v roku 1990 odcudzená a v roku 1992 obnovená podľa žiarianskej sochy (tá bola pôvodne vyrovebená ako kópia bodockej sochy).
  • Kamenná socha sv. Vendelína sa nachádza v miestnej časti Ugarak a pochádza z roku 1942.

Ľudová architektúra a tradície

Z 19. storočia sa zachovali trojpriestorové ľudové domy postavené z nepálených tehál pod valbovou strechou, sekundárne pod tvrdou krytinou. Sú to prízemné obdĺžnikové stavby s dvojosovou fasádou a do dvora obrátené podstením. Domy z prvých desaťročí 20. storočia zväčšovali svoje dispozície a do dvora boli zväčša otvorené pilierovou chodbou.

Svoju nevšednú atmosféru mali civilné slávnostné i cirkevné chvíle, či už to bolo narodenie dieťaťa, jeho krst, prvé sväté prijímanie. Tieto udalosti sú medzi obyvateľstvom stále živé a dodržiavajú sa podľa starých zvykov.

Obec je veľmi bohatá na národopisné tradície a zachovala si vzácne starobylé črty (ľudové piesne a balady, vyšívanie, maľovanie kraslíc a iné).

Významné osobnosti obce Dolné Obdokovce

  • Doc. Ing. Alexander Fehér, PhD. (narodený 02.04.1967 v Dolných Obdokovciach) pôsobí na Fakulte európskych štúdií a regionálneho rozvoja Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, kde je garantom programu "Environmentálny manažment". Okrem toho sa zaoberá históriou, prieskumom i kultúrou a rozvojom regiónu. Je autorom rôznych publikácií, kam patrí aj monografia obce Dolné Obdokovce, obce Hosťová, Pohranice či veľmi úspešnej publikácie Zvony Podzoboria - Zoboralja harangjai. V roku 2017 založil spolu so svojou manželkou Regionálne múzeum Podzoboria, súčasťou ktorého sú jeho celoživotné nálezy a zbierky už od praveku (predmety, horniny a minerály, listiny, úžitkové predmety a náradie, hudobné nástroje, kroje a mnoho iných artefaktov) až po novodobú históriu.
  • Júlia Balabánová (narodená 07.07.1925 v Pohraniciach, zomrela 14.03.2018) patrila medzi významné osobnosti obyvateľov obce Dolné Obdokovce. Bola učiteľkou a zakladateľkou ženského speváckeho zboru „Alsóbodoki Asszonykórus“ v Dolných Obdokovciach, ktorý funguje až dodnes. Okrem toho vedením divadelného súboru sa zapájala do kultúrno spoločenského života obce. Počas jej pôsobenia v obci si ju obyvatelia až natoľko obľúbili a vážili, že na počesť jej 90. narodenín usporiadali slávnostné poďakovanie za jej prácu, kde ju vymenovali za Čestného občana obce Dolné Obdokovce. Ocenenie jej bolo odovzdané 12.07.2015 pri príležitosti jej 90-tého životného jubilea).
  • Rozália Gyepesová (narodená 25.07.1920, zomrela 04.10.2010 v Dolných Obdokovciach) bola pre domácich významnou obyvateľkou obce, keďže sa zapájala do mnohých aktivít. Medzi jej aktivity patrilo reštaurovanie svätých sôch, písanie textov piesní a básní, písanie článkov a rôznych publikácií.
  • Štefan Ács bol jedným z najvýznamnejších hospodárov a tiež aktívnym obyvateľom obce na začiatku 20. Storočia. Dodnes je známy tým, že dal postaviť najviac sakrálnych pamiatok v obci. Spoločne s manželkou, Rozáliou Gyepesovou sa mu tak postupne podarilo vybudovať hodnotný hmotný majetok, ktorý môžeme nájsť v Dolných Obdokovciach až dodnes.

tags: #rimskokatolicky #kostol #vo #vinicnom