Revúca, mesto Prvého slovenského gymnázia, sa rozprestiera v srdci historického územia Gemera v malebnom prostredí Muránskej doliny v blízkosti Národného parku Muránska planina. Mesto má bohatú históriu siahajúcu až do čias stredoveku. Osídľovanie jeho lokality sa začalo pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia.
Mesto Revúca má bohatú históriu siahajúcu až do čias stredoveku. Osídľovanie územia mesta sa začalo pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia. Za doteraz najstaršiu zachovanú písomnú zmienku sa považuje portálny súpis Gemerskej župy z roku 1427.
Najvyšším bodom územia je vrch Kohút v nadmorskej výške 1 409 m a najnižším bodom je intravilán mesta (318 m n. m.). Cez územie preteká vodný tok Muráň, s ľavostranným prítokom Zdychava. Pôvod súčasného názvu mesta môžeme hľadať v pomenovaní podľa tečúcej bystriny, ktorú dnes poznáme pod názvom Zdychava.
Ako mesto sa Revúca prvýkrát spomína v roku 1557 v urbáre Muránskeho panstva. Rozmach mesta, ktoré sa spočiatku vyvíjalo ako roľnícka, pastierska a banícka osada, bol poznačený rozvojom remesiel, obchodu a predovšetkým viac ako poltisícročnou tradíciou výroby a spracovania železa. Najviac sa však Revúca preslávila v druhej polovici 19. storočia ako jedno z centier slovenského národného a kultúrneho života.
V roku 1862 bolo v Revúcej založené Slovenské evanjelické a. v. gymnázium - prvá úplná slovenská stredná škola, na ktorej sa vo všetkých predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v slovenskom jazyku. Zatvorenie gymnázia v roku 1874 a neskôr odstavenie železiarskych podnikov znamenalo pre mesto začiatok nielen spoločenského, ale aj hospodárskeho úpadku. Rozvoj mesta nastal až po roku 1945, kedy sa výraznejšie zvýšil aj počet jeho obyvateľov. V roku 1996 sa po 36 rokoch Revúca opäť stala sídlom okresu.
Na rozvoji mesta sa dnes podieľajú viaceré novovzniknuté podniky a inštitúcie, ako aj súkromní podnikatelia zaoberajúci sa väčšinou obchodnou činnosťou a poskytovaním služieb.
Architektonické pamiatky Revúcej
Návštevníci mesta Prvého slovenského gymnázia majú čo obdivovať v každom ročnom období. Medzi najvýznamnejšie kultúrne pamiatky patria:
- Prvé slovenské gymnázium
- Nová budova Prvého slovenského gymnázia
- Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona
- Evanjelický a. v. kostol
- Evanjelická fara
- Mestský dom
- Mestský hostinec
- Rodný dom armádneho generála Rudolfa Michala Viesta
- Kráľov dom
- Dom ľudovýchovného činiteľa Matej Nandrássyho
- Mestský cintorín
Súčasný erb mesta pripomína viac ako poltisícročnú tradíciu železiarstva. Na štíte s červeným podkladom sú skrížené strieborné hámornícke náčinia, vpravo kliešte s previazaným remeňom na konci ich rukovätí a vľavo kladivo prestrčené cez rukoväte spomínaných klieští. K pôvodnému stredovekému erbu a k sv. Quirinovi ako k svojmu patrónovi sa mesto natrvalo vrátilo v roku 1996.
Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona
Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky Revúcej patrí Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Je to neskorogotická stavba z druhej polovice 15. storočia s renesančne upravenou loďou.
Neskorogotický kostol je najstarším svedkom pre¬mien mesta a patrí medzi jeho najcennejšie architektonické pamiatky. Postavený bol v centre Revúcej v poslednej tretina 15. storočia na mieste staršieho objektu zo 14. storočia.
Kostol s renesančne upravenou loďou mal pôvodne dve veže, nižšia veža bola v roku 1892 rozobraná. Uprostred hlavného pseudogotického oltára z dielne majstra rezbára Júliusa Fuhrmanna sú umiestnené tabuľové obrazy z čias okolo roku 1470 - 1475, ktoré predstavujú výjavy zo života sv. Quirina.
Kostol upravovaný v roku 1892 je jednoloďová stavba s presby tériom s polygonálnym uzáverom, pristavanou sakristiou a predstavanou vežou. Presbytérium s vydláždenou klinovou profiláciou je zaklenuté rebrovou hviezdicovou klenbou. V presbytériu je neskorogotické pastofórium a lomený gotický portál. Veža je klasicisticky upravená a krytá ihlancom.
Pozornosť upúta baroková krstiteľnica mušľovitého tvaru z červeného mramoru z 18. storočia.
Je to neskorogotická stavba z druhej polovice 15. storočia s renesančne upravenou loďou. Kostol tvorí renesančne upravená jednoloďová stavba s predstavanou vežou, s pristavanou sakristiou a polygonálnym záverom presbytéria zaklenutým hviezdicovou klenbou. V interiéri sú uprostred hlavného pseudogotického oltára z dielne majstra rezbára Júliusa Fuhrmanna umiestnené tabuľové obrazy z čias okolo roku 1500, ktoré predstavujú výjavy zo života sv. Quirina. V presbytériu je neskorogotické kamenné pastofórium s kovanou mrežou z 15. storočia (národná kultúrna pamiatka), ktorú tvoria krížom na seba preložené železné prúty zdobené štvorlístkami.
Z vonkajšieho hľadiska kostol tvorí renesančne upravená jednoloďová stavba s predstavanou vežou, s pristavanou sakristiou a polygonálnym záverom presbytéria zaklenutým hviezdicovou klenbou.
V interiéri sú uprostred hlavného pseudogotického oltára z dielne majstra rezbára Júliusa Fuhrmanna umiestnené tabuľové obrazy z čias okolo roku 1500, ktoré predstavujú výjavy zo života sv. Quirina. V presbytériu je neskorogotické kamenné pastofórium s kovanou mrežou z 15. storočia, ktorú tvoria krížom na seba preložené železné prúty zdobené štvorlístkami.
V roku 1565 - 1711 bol Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona striedavo v rukách evanjelikov a katolíkov.
Po 14.5. do 6.8.1892 Zbúrali nižšiu vežu, zvonicu - strážnu vežu (campanellu) Rímskokatolískeho kostola sv. Vavrinca diakona, jednu zo vzácnych dominánt mesta. (Väčšina literatúry nesprávne uvádza rok jej zbúrania 1894, alebo po roku 1894.) Z histórie vieme, že revúcke meštianstvo oboch konfesií sa nad tým pohoršovalo. Pamätníci z radov Revúčanov potom tvrdili, že práce s rozoberaním zvonice stáli viac, ako by bolo potrebné zaplatiť za opravu jej strechy.
Zaujímavosťou je fakt, že v roku 1556 bola pri kostole pravdepodobne zriadená farnosť. Dokladom toho by mohol byť odtlačok pečatidla, doteraz najstaršej známej zmienky o revúckej cirkvi. V jeho kruhopise je text: "Sigill. Eccl. N. Rötz. ad. s. Laur. Mart.
V júli 1556 Nájazdom do Muránskej doliny vtrhli Turci aj do Revúcej. Záznamy o ich pustošení sa nezachovali. Traduje sa, že ju vyrabovali a vypálili tak, že na Malorevúckej, dnešnej Tomášikovej ulici, založili na troch miestach oheň. Horiacim vencom vytvoreným zo smoly zapálili Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca diakona. Väčšia časť mesta ľahla popolom a zhorel aj mestský archív.
V spodnej časti oválneho modrého štítu bola nákova a po jej oboch stranách sa nachádzali kliešte. V hornej časti štítu boli skrížené banícke kladivá. K jeho vedľajším častiam patrila zlatá korunka a nosiči, ktorými boli dva levy v zlatej farbe. Pečať tvoril kruhopis s textom SIGILLUM OPPIDI NAGY RÖCZE 1792. Tento erb sa s menšími úpravami používal až do 50-tych rokov 20. storočia.
1687 Pravdepodobne vznikla v Revúcej prvá rímskokatolícka ľudová škola, v dome v blízkosti Rímskokatolíckeho kostola sv. Vavrinca diakona, a trvala do roku 1703, kedy dom prešiel do rúk evanjelickej a. v. cirkvi.
Ďalšie významné pamiatky
Evanjelický a. v. kostol
Evanjelický a. v. kostol je, po rímskokatolíckom kostole, druhou najstaršou stavbou v meste. S jeho výstavbou sa začalo v nedeľu 25. apríla 1784.
Dominantou interiéru je rokokový oltár s kazateľnicou z roku 1784 od jelšavského rezbára J. Reisigera. Pred oltárom je rokokové železné tepané zábradlie (národná kultúrna pamiatka) z roku 1795, ktoré je dielom revúckych kováčov. V kostole sa nachádza mramorová neorománska krstiteľnica z roku 1904.
V areáli kostola sa nachádza historická budova evanjelickej fary, v súčasnosti Zborový dom. Základný kameň bol položený 30. marca 1818.
Prvé slovenské gymnázium
Brány Slovenského evanjelického a. v. gymnázia, známeho ako Prvé slovenské gymnázium, sa otvorili 16. septembra 1862. Úlohou gymnázia bolo zabrániť odnárodňovaniu slovenskej mládeže a pripravovať národne uvedomelú inteligenciu. Historický prínos tejto vzácnej vzdelávacej inštitúcie dnes pripomína stála expozícia sprístupnená v Múzeu Prvého slovenského gymnázia Revúca, kde sú okrem originálnych dokumentov a obrazov umiestnené aj predmety kultúrnej hodnoty mesta a regiónu. V súčasnosti v budove sídli aj Turistické informačné centrum.
Počas dvanástich rokov existencie gymnázia na ňom študovalo 566 študentov takmer zo všetkých kútov Slovenska, z ktorých sa mnohí stali dôležitou súčasťou národných dejín (Martin Kukučín, Miloslav Hodža, Vladimír Hurban, Samuel Daxner, Jozef Škultéty, Jur Janoška, Ľudovít Vladimír Rizner a iní). Škola bola založená a udržiavaná len zo zbierok a milodarov slovenského ľudu.
Na priečelí budovy sú umiestnené tri pamätné tabule, ktoré sú venované Samuelovi Ormisovi, Martinovi Kukučínovi (obe národné kultúrne pamiatky) a 200. výročiu založenia Muránskej únie - prvej účastinnej spoločnosti v Uhorsku podnikajúcej v železiarstve. Posledná spomínaná tabuľa je zároveň venovaná aj historikovi a publicistovi Gustávovi Frákovi.
V súčasnosti je budova sídlom Prvého slovenského literárneho gymnázia s celoslovenskou pôsobnosťou a rozšírením na slovenský jazyk a literatúru.
Aktuálne ponúka mesto svojim návštevníkov tradičné podujatia: Zimný prechod Stolickými vrchmi Detská divadelná Revúca Fašiangy v Revúcej; Zochova divadelná Revúca Dni Mesta Revúca a revúcky jarmok Jazda svätého Huberta a jesenné slávnosti poľovníkov, rybárov a včelárov Revúcke vianočné trhy Súťaž vo varení kapustnice Kolorit a atmosféru mesta dotvára okolitá príroda. Revúca je východiskovým miestom pre turistické trasy a výlety do prírody, ktorá je uvitá vo venci Stolických vrchov, Muránskej planiny a Revúckej vrchoviny. K rekreačným možnostiam patrí tiež poľovníctvo a rybolov. Nechýbajú ani jedinečné hubárske terény pre náročných hubárov.
Najznámejším gurmánskym zážitkom je ochutnávka tradičnej revúckej špeciality „revúcke guľky“. Ďalším tradičným pokrmom tejto oblasti sú jedlá z húb, ktoré už dávno obohacujú jedálniček domácich obyvateľov. Sviatočné stoly tunajších obyvateľov zdobí aj tradičná dobošová torta, ktorá sa poctivo pripravuje z približne tridsiatich tenkých plátov. Kuchyňa regiónu sa spája aj s výrobou domácich cestovín „gágoríkov“, ktoré sa výborne hodia do polievok. Sladké pečené lahôdky s názvom Muránske buchty v rôznych príchutiach sú dostupné v neďalekom Muráni.
Kolorit a atmosféru mesta dotvára okolitá príroda. Revúca je východiskovým miestom pre turistické trasy a výlety do prírody, ktorá je uvitá vo venci Stolických vrchov, Muránskej planiny a Revúckej vrchoviny. K rekreačným možnostiam patrí tiež poľovníctvo a rybolov. Nechýbajú ani jedinečné hubárske terény pre náročných hubárov.
tags: #rimskokatolicky #kostol #revuca