Rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa v Sabinove je významnou dominantou mesta a dôležitým duchovným centrom pre miestnych veriacich. Farský Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa, tak znie oficiálny názov najstaršej a najvzácnejšej kultúrno-historickej pamiatky Sabinova, ktorá je zároveň ústrednou dominantou historického jadra mesta. Jeho história siaha do hlbokej minulosti a je úzko spätá s dejinami mesta Sabinov a celého regiónu. V nasledujúcich odstavcoch sa pozrieme na jeho históriu, architektúru a význam v súčasnosti.
História Kostola sv. Jána Krstiteľa
História kostola sv. Jána Krstiteľa v Sabinove je bohatá a siaha niekoľko storočí do minulosti. Písomné záznamy a archívne dokumenty poskytujú cenné informácie o jeho vývoji, prestavbách a udalostiach, ktoré ovplyvnili jeho podobu a význam. Obec sa spomína v roku 1248 ako súčasť kráľovského hradného panstva Šariš. V polovici 13. storočia sa tu usadili saskí prisťahovalci.
Veľký Šariš, Sabinov a Prešov vytvárali toryské spoločenstvo miest, ktorému Belo IV. udelil spoločné mestské privilégium 3 toryských miest a v roku 1299 Ondrej III. V erbe mal sv. Jána Krstiteľa. V roku 1533 dostalo privilégium pečatiť červeným voskom. V polovici 15. storočia sa exponoval v boji proti bratríkom, ktorí ho v roku 1461 vypálili. V roku 1490 ho obsadil poľský kráľ Ján Albert, v rokoch 1506 - 1518 ho Vladislav II. zálohoval palatínovi Imrichovi Perényimu. Schudobnené mesto vykúpil zo zálohu Ľudovít II.
V roku 1566 malo mesto okolo 2 tis. obyvateľov. V 16. - 17. storočí sa tu konali synody evanjelickej cirkvi v Šariši. Od 17. storočia začína mesto upadať, keď ho za protihabsburských povstaní drancovali obe strany. Mor v roku 1710 a neúroda v roku 1794 boli zavŕšením úpadku. Zomrelo 2278 obyvateľov, mnohí sa vysťahovali do Haliča a Vladimírska. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, obchodom, remeslami (spracovanie dreva, koží), od 17. storočia mal Sabinov papiereň, liehovar, pivovar, tehelňu, v roku 1828 mal 434 domov a 2780 obyvateľov. V roku 1872 založili sporiteľňu, začiatkom 20. storočia vznikla továreň na kefy, v roku 1911 elektráreň. Z predmníchovskej ČSR (Československej republiky) zostal Sabinov poľnohospodársko-remeselníckym mestečkom.
Kostol bol postavený koncom 13. storočia a začiatkom 14. storočia v gotickom slohu. Podľa návštevnej knihy z roku 1813 je v niektorom kamennom stĺpe, ktorý je medzi hlavnou a vedľajšou loďou, v kameni vyrytý rok 1244. Je to pravdepodobne rok začiatku stavby kostola. Začiatkom 14. storočia už musel byť kostol postavený, lebo v roku 1331 už existovala v Sabinove fara nazvaná podľa sv. Jána Krstiteľa. Podľa viacerých zdrojov bol kostol postavený skôr ako fara. Napríklad v správach z roku 1375 je spomínaný kostol, ktorý má vlastnú faru a cintorín obohnaný múrom.
„Po požiari v roku 1461 bol kostol znovu budovaný (v rokoch 1484 až 1518) v duchu neskoršej gotiky a renesancie za účasti staviteľa Jána z Prešova,“ vedľa kostola postavená kaplnka a zriadené dve kaplánske miesta. Aj z toho sa dá usudzovať, že je už dlhšie postavený kostol, a že z pôvodne jednoloďového kostola prvej stavby vznikol pri tejto neskorogotickej obnove prístavbou južnej a severnej lode trojloďový priestor. Staviteľ Vincent z Dubrovníka pracoval pravdepodobne aj na renesančnej úprave veže v rokoch 1537 - 1557.
Veža pochádza v jadre z prvej stavby, ako na to poukazuje jej gotický vstupný portál, ktorý je zrejme inšpirovaný portálom v kaplnke sv. Michala v Košiciach (ktorý je z konca 14. storočia). Niekoľkokrát však bola opravovaná. V roku 1537 vežu upravili a pristavali jej hornú časť. Takto vydržala až do požiaru v roku 1863, keď bola spolu s celým kostolom silne poškodená. Po tomto požiari sa prikročilo k celkovej renovácii kostola. Táto sa uskutočňovala postupne už od roku 1846. Prebiehala ale pomaly, pretože chýbal dostatok finančných prostriedkov. Až v rokoch 1864-1879 a 1895-1897 túto rekonštrukciu dokončili. Architektonický charakter pôvodného kostola nebol porušený neskoršími prestavbami.
Jeho základ reprezentuje trojloďový gotický priestor s dlhým, polygonálne uzavretým presbytériom a predstavanou západnou vežou. Bočné lode sú od hlavnej oddelené vysokými lomenými arkádami (pôvodne to boli oratória). Ku kostolu boli pripojené po vybúraní pôvodného obvodového múru prvej stavby. Presbytérium je zaklenuté krížovými klenbami. Rebrá na klenbách majú zaoblený tvar s úkosom a dosadajú na listové konzoly umiestnené na stenách. Na východnej a južnej strane presbytéria sú veľké gotické okná s pôvodnými gotickými lomenými oblúkmi. V južnej stene presbytéria sa v stene nachádza priestor pre dvojdielny sedes. Toto miesto je zdobené bohatým architektonickým motívom, ktorý zapadá do stien presbytéria a tvorí s ním jeden celok. Tento priestor, pôvodne slúžiaci na umiestnenie sedesu, pochádza z konca 15.
Na severnej strane presbytéria sa nachádzajú dve pastofória. Prvé je pomerne jednoduché. Je umiestnené v stene kostola. Jeho tvar je daný jednoduchým kamenným orámovaním. Druhé, z roku 1484, je bohato zdobené rôznymi architektonickými tvarmi. Jeho základ tvorí nosný stĺp, na ktorý dosadá kruhová platňa. Na tejto nosnej platni je umiestnené samotné pastofórium. Po jeho stranách sa nachádzajú rôzne ozdobné architektonické tvary. Dvierka tohto pastofória sú z kovu a majú pozlátenú lístkovú výzdobu. Na severnej strane presbytéria sa ešte nachádza bohato zdobený obdĺžnikový portál vedúci do pristavanej sakristie. Tento bol pristavaný pri oprave kostola okolo roku 1490. Pri prechode presbytéria do lode sa nachádza pôvodný gotický víťazný oblúk, ktorý je lomený. V mieste, kde sa oblúk začína lomiť, je na oboch jeho stranách veľká rímsa, ktorá bola pôvodne určená pre trám kalvárie.
Hlavná loď je zdobená bohatou hviezdicovou pretínanou klenbou s dvakrát skosenými rebrami. Tieto dosadajú priamo do stien. V mieste dotyku rebier so stenou sa tieto navzájom pretínajú. V bočných lodiach sú klenby najrozmanitejších druhov. Postupne sa striedajú hviezdicová, obkročná a sieťová klenba. V roku 1523 bol kostol doplnený o dovtedy chýbajúci veľký chór. Nachádza sa v hlavnej lodi a postavili ho v neskorogotickom slohu. Po dokončení na jeho priečelí umiestnili tabuľu, na ktorej je udaný rok dokončenia a značka majstra, ktorý túto stavbu riadil. Chór sa otvára do lode tromi ostrouhlými arkádami, ktoré dosadajú na zvislo ryhované stĺpy. Na mieste, kde dosadajú na stĺpy arkády, je vytvorený bohatý kruhový architektonický motív.
Pri rekonštrukčných prácach v roku 1879 objavili, že pôvodne bol aj vo svätyni malý chór, ktorý sa nachádzal nad vstupom do sakristie. Na tento chór sa vychádzalo schodiskom, ktoré viedlo z vchodu do sakristie. Tretí malý chór bol medzi víťazným oblúkom a priestorom nad kazateľnicou. Viedlo na neho schodisko, ktoré v súčasnosti vedie aj na kazateľnicu. Je v prvom stĺpe medzi hlavnou a severnou loďou. Jeho vrchná časť je už však zamurovaná. Existoval ešte v základe prvej stavby, keď bol kostol len jednoloďový. Vonkajšej fasáde kostola dominujú gotické oporné piliere a pôvodné gotické okná. Okná sú zdobené najrozmanitejšími neskorogotickými útvarmi. Architektonicky tieto útvary pripomínajú plamienky a štvorlístky.
Na južnej strane kostola je pôvodne gotická predsieň, ktorú neskôr prestavali na renesančnú. V predsieni sa nachádzajú neskorogotické nástropné maľby zo začiatku 16. storočia a široký neskorogotický vstupný portál, ktorý tvorí vstupnú bránu do južnej lode kostola. V hornej časti tomuto portálu dominujú dva prúty hruškovitého tvaru. Priečelie tejto goticko-renesančnej predsiene tvorí renesančný portál, ktorý je bohato zdobený. Vedľa portálu je v stene umiestnená renesančná kamenná doska, na ktorá pochádza z rokov 1595 až 1597. Je na nej znázornená postava muža oblečeného v brnení. Medzi touto predsieňou a zadnou časťou bočnej lode je postavená valcovitá vežička so schodiskom.
Západnej strane kostola dominuje predstavená veža, ktorá má na prízemí bohato zdobený gotický portál. V tomto portáli sú umiestnené kamenné útvary, ktoré vyobrazujú rôzne zvieratá, kvety a ružice. Tento portál sa svojím tvarom veľmi podobá portálu v kaplnke sv. Michala v Košiciach. Bol postavený na konci 14. storočia. Na severnej strane kostola je ďalší ostrouhlý portál. Tento však už nedosahuje krásu predchádzajúcich troch a je aj omnoho mladší. Samotná veža je hranolovitá a bola stavaná na dve etapy. Svedčia o tom aj dva rôzne spôsoby jej stavby. Prvá časť bola stavaná súčasne s kostolom, avšak v jadre prvej stavby ju viackrát prestavali. Jej architektonický výzor určuje, predovšetkým, ranorenesančná prestavba, ktorá bola dokončená v roku 1537. V tomto období boli vo veži aj zvony, ktoré v roku 1657 - 58 preniesli do novopostavenej zvonice. Vrchol veže tvorila arkádová ochodza na krakorcoch. Veža dosahovala asi dve tretiny súčasnej výšky. Vrchná tretina je z roku 1587, o čom nám svedčí mramorová tabuľa, ktorá je umiestnená vo veži. Je na nej napísané: „Laus Deo aedificium hoc extructum sub Iudicatu prudentis et circumspecti viri Domini Petri Longi 1587.“ ( Na slávu Božiu zostrojený podľa inštrukcií a pod patronátom a dohľadom pána Petra Dlhého). Vrchol veže tvorila, tak ako pôvodne, arkádová ochodza na krakorcoch.
Do kostola pôvodne viedli štyri vchody. Hlavný vchod bol pod vežou a slúži aj v súčasnosti. Na južnej strane (do bočnej lode) boli dva vchody. Väčší mal pôvodne kamenné dvere v tvare kríža. Tieto boli neskôr premiestnené do vstupnej predsiene k múru. Aj tento vchod slúži v súčasnosti. Tretí vchod bol tiež z južnej strany do lode, ale ten pri jednej z rekonštrukcii kostola zamurovali. Štvrtý vchod bol do svätyne zo sakristie a slúži aj v súčasnosti. Až pri veľkej oprave kostola v rokoch 1846 - 1879 bol urobený vchod zo severnej strany do lode. Tento vchod sa používa aj v súčasnosti.
Na kostole sa okrem iných urobili dve veľké generálne rekonštrukcie. Najväčší vplyv na túto skutočnosť mali po väčšine prípadov požiare. Ten najväčší z nich vypukol v roku 1461. V tom čase mesto obliehali, dobyli a vypálili bratríci. Vypálili aj samotný farský kostol. Ako prvá začala horieť hlavná loď. Tá bola požiarom aj najviac poškodená. Svätyňa bola daná do pôvodného stavu už v roku 1505. Tento spomínaný požiar je zapísaný na zadnej strane pôvodného hlavného oltára. Znie takto: „Post Visitationis Mariae feria III. combuscum fuit Cibidium totaliter.“ (V roku 1461 po sviatku Navštívenia Panny Márie v utorok bol Sabinov požiarom zničený). Kostol bol úplne zrekonštruovaný v rokoch 1484 až 1529 (aj s bočnými loďami).
Pamätným pre históriu sabinovského chrámu je aj rok 1879. 13. júla v roku 1846 silný požiar poškodil vežu kostola a 33 rokov sa nekonala jej oprava. Hlavným dôvodom bola veľká inflácia v druhej polovici 19. storočia a následkom nej aj zlá ekonomická situácia obyvateľov mesta. Vežu obnovili v neskorogotickom slohu v duchu smerov z minulého storočia. Našťastie na veži neboli urobené väčšie zásahy do jej archetonického charakteru. Na tejto obnove veže a rekonštrukcii celého kostola sa podieľali nielen cirkevné kruhy, ale aj samotné mesto Sabinov a iné uhorské štátne orgány.
Po dokončení rekonštrukcie kostola sa práce na samotnej veži začali 3. marca 1879, teda v pondelok po Prvej pôstnej nedeli. Slávnostná posviacka sa konala na sviatok zakladateľa Uhorského kráľovstva - svätého Štefana, dňa 20. augusta 1879 a vykonal ju miestny vicearcidiakon a miestny farár Augustín Mazalik. Náklady na opravu samotnej veže kostola dosiahli výšku 8408 zlatých a 13 grošov.
Výzdoba kostola - Oltáre
Sabinovské oltáre patria medzi najvýznamnejšie pamiatky neskorogotického sochárstva na Slovensku. Sabinov sa preslávil dvakrát. Po prvýkrát, keď tu pracovala dielňa vedená, pravdepodobne, Majstrom ANS na hlavnom oltári pre farský kostol. Po druhýkrát to bolo v záverečnom období neskorej gotiky, kedy vznikol oltár Zvestovania a oltár sv. Anny. Tieto oltáre sú dielami jednej z najvýraznejších osobností okruhu Majstra Pavla z Levoče. Z pôvodného zariadenia kostola tri neskorogotické oltáre sú v Szépmüveszeti múzeu v Budapešti. Ide o bývalý hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa, oltár sv. Anny a oltár Zvestovania. Oltáre do Budapešti previezli v rokoch 1887-1895 postupne po čiastkach na rekonštrukciu. Späť do Sabinova sa však už nikdy nevrátili. Z pôvodných oltárov v kostole zostal len oltár Cirkevných otcov, zvaný aj „doktorský“, ktorý pochádza z obdobia okolo roku 1520, oltár Kalvárie z 20. rokov 16. storočia a oltár sv. Stanislava a Štefana zo začiatku 16.
Hlavný oltár
Hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa, ktorý dnes v kostole dominuje, nie je originálny. Pôvodný oltár stál na tomto istom mieste ako dnešný. Pochádza z roku 1510 - 1516 a bol vyhotovený v gotickom slohu. Niektorí datujú tri hlavné sochy do roku 1490. Na predele oltára sú po stranách erby Uhorska a Poľska. V roku 1895, za vtedajšieho farára Petra Hartsára (1891-1923), sa začala rozsiahla vnútorná oprava celého kostola.
Kostol vtedy vymaľovali, boli vyrobené a do okien vsadené nové farebné vitráže. Pri maľovaní kostola sa objavili staré, zrejme gotické fresky na stenách, ktoré sa vraj už nedali obnoviť. Stav hlavného oltára a dvoch bočných oltárov (oltár sv. Anny a Zvestovania) boli tak spráchnivené, že ich oprava bola nevyhnutná. Oprava priamo v Sabinove údajne nebola možná, preto bol na žiadosť pamiatkového úradu tento gotický skvost s povolením biskupa Konštantína Schustera v roku 1896 prevezený do Budapešti, hlavného mesta vtedajšieho Uhorska, kde ale skonštatovali, že sa zreštaurovať už nedajú. Ministerstvo kultu ich umiestnilo do múzea, no súčasne sa zaviazalo, že namiesto starých oltárov dá na vlastné náklady vyrobiť a postaviť nové.
V roku 1899 bol postavený nový oltár, no starému sa ani zďaleka nevyrovnal. Ďalšie dva bočné oltáre dalo spomenuté ministerstvo postaviť v roku 1906. V roku 1918 došlo k rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie, a tak sa sabinovský oltár už asi navždy ocitol na území cudzieho štátu. Dnes sa tento oltár nachádza v Magyar Nemzeti Galéria v Budapešti. Na otvorených krídlach dnešného oltára sú maľby zo života Jána Krstiteľa, (zjavenie Zachariášovi, narodenie Jána, účinkovanie, Výjav: „Hľa, Baránok Boží“, napomínanie Herodesa, krst Ježiša, sťatie Jána a Salome s hlavou Jána Krstiteľa). Na zatvorených krídlach je zobrazenie umučenie Pána Ježiša. V skrini oltára sa v strede nachádza socha Panny Márie s Ježiškom, sv. Ján Krstiteľ s baránkom a sv. Peter s kľúčom v ruke.
Oltár Cirkevných otcov - „Doktorský“ oltár
Najvzácnejším oltárom je oltár Cirkevných otcov alebo tiež nazývaný „Doktorský“ oltár. Neskorogotický, krídlový oltár pochádza z roku okolo r. 1520 z dielní Majstra Pavla z Levoče. V skrini sú umiestnené sochy cirkevných otcov: sv. Hieronym (zľava), sv. Augustín (sprava) a sv. Ambróz (v strede). Na otvorených oltárnych krídlach sú vyobrazení dvaja svätí biskupi (zľava), sv. Martin, 10 000 mučeníkov (sprava). Na zatvorených krídlach je vyobrazený sv. Martin, sv. Erazmus, traja svätci a neznámy sv. biskup. Na pevných krídlach sv. Hieronym, neznámy svätec, sv. Helena, sv. Juraj. Maľby na doskách vytvoril neznámy autor. V spodnej časti je plastika Krista s tŕňovou korunou, po jeho stranách boli ešte do nedávna dve plastiky, ale tie boli v 70. rokoch 20.stor. odcudzené. V nadstavci je plastika Pieta a postavy svätcov. Táto plastika s nadstavcom bola vytvorená omnoho neskôr.
- Sv. Hieronym: kňaz, cirkevný učiteľ, narodil sa okolo roku 347 (dnešné Chorvátsko), zomrel roku 420 v Betleheme (tiež patrón študentov). Patrí medzi štyroch najväčších západných otcov v katolíckej Cirkvi. Nikdy však nebol oficiálne vyhlásený za svätého. Ľudia ho však spontánne uctievali. Pôsobil v Ríme ako tajomník pápeža Damaza a mal veľké predpoklady stať sa Petrovým nástupcom, ale nestalo sa tak. Odchádza z Ríma na iné miesta, neskôr do Betlehema, kde založil mnohé kláštory. Vrchol jeho diela je preklad biblie „Vulgáta“.
- Sv. Ambróz: biskup, cirkevný učiteľ, narodený v roku 339 (dnešné Nemecko), zomrel v r. 397 v Miláne. Bol to veľmi vzdelaný muž, mal pred sebou veľkú politickú kariéru, avšak ľudí priťahovala jeho veľká charizma, a preto si ho zvolili za biskupa. Stalo sa to vo veľmi krátkom čase. Písal knihy, hymny, básne a bol zakladateľom liturgického spevu milánskej cirkvi.
- Sv. Augustín Aurelius: biskup, cirkevný učiteľ, narodený v roku 354 (dnešné Alžírsko), zomrel v roku 430 v Hippo - Numídia. Bol spisovateľom, zakladateľom augustiniánskej spoločnosti (dnes rehoľa sv. Augustína). V mladosti žil nezriadeným životom, ale vďaka modlitbám svojej matky sv. Moniky zmenil svoj hriešny život. Za jeho obrátenie vďačil aj vtedajšiemu arcibiskupovi Ambrózovi. V roku 387 prijal od neho krst, neskôr kňazstvo a stal sa biskupom v Hippo. Bol skvelý kazateľ a dá sa povedať, že do 13. storočia nebol teologicky prekonaný.
Na doplnenie, štvrtým najväčším cirkevným otcom je sv. Gregor I. Sv. Hieronym, Ambróz a Augustín, orodujte za nás!
Oltár sv. Anny
Tento oltár nie je originálom, ale len kópiou, ktorú k nám doviezli v roku 1906 z Budapešti. V skrini oltára je socha sv. Anny a Panny Márie s Ježiškom pod ochranným plášťom anjela. Na zatvorených krídlach sú maľby na dreve: stretnutie s Alžbetou, narodenie Ježiša, obriezka v chráme, útek do Egypta, stretnutie s Ježišom, smrť Panny Márie, korunovanie Panny Márie. Je zaujímavé, prečo sú tieto výjavy na oltári sv. Do roku 1896 na tomto mieste stál originálny oltár z dielní Majstra Pavla. Bol však prevezený do Budapešti pod zámienkou jeho reštaurovania. Dnes sa nachádza spolu s hlavným oltárom a oltárom Zvestovania v Magyar Nemzeti Galéria (Budapešť).
Oltár Zvestovania Panne Márii
Originál tohto oltára z dielne Majstra Pavla sa tiež nachádza v Magyar Nemzeti Galéria v Budapešti. Kópia oltára, ktorá bola privezená z Maďarska v roku 1906, stojí u nás v ľavej bočnej lodi vpredu. V skrini oltára sa nachádza plastika Panny Márie s anjelom Gabrielom. Po stranách sú reliéfy svätcov, v dolnom predele je klaňanie sa troch kráľov. Oltár dopĺňa ornamentálna plastika.
Oltár sv. Stanislava a sv. Štefana
Je umiestnený vzadu pod chórom z ľavej strany, ide o originál. Neskorogotický krídlový z rokov 1500 - 1505, na prostrednej tabuli je maľba sv. Stanislava a sv. Štefana, na bočných krídlach sú sv. Leonard, sv. Krištof, sv. Eustach a sv.
- Sv. Stanislav: biskup, mučeník, narodený okolo roku 1030 v Krakove. Po štúdiách bol vysvätený za kňaza a v roku 1072 za biskupa. Napomínal kráľa Boleslava II., aby nežil nemravne, neskôr ho exkomunikoval, a preto ho kráľ sám zavraždil pred oltárom v chráme sv. Michala dňa 11. apríla 1079.
- Sv. Štefan: kráľ, narodený v roku 969 v Maďarsku. Spolu so svojou manželkou zakladal kostoly, kláštory. Zaslúžil sa o prenikanie kresťanstva v celej jeho zemi. Na Vianoce v roku 1000 bol korunovaný za prvého kráľa na zemi. Zomrel 15.augusta 1038 a bol pochovaný v bazilike v Szekesfehervári.
- Sv. Leonard: narodený v 5. stor. vo Francúzsku. O jeho živote vieme, že žil v lese ako pustovník a prichádzalo za ním veľa zúfalých a hľadajúcich radu, ktorým pomáhal. Postupne sa z pustovne stal kláštor St-Leonard-de-Noblat. Tam zomrel ako opát v roku 599. Dodnes je Leonardov hrob v románskom kostole sv. Leonarda navštevovaným pútnickým miestom. U nás je znázornený v mníšskom habite.
- Sv. Krištof: narodený v 2.stor. v dnešnom Turecku, patrón cestujúcich, zomrel mučeníckou smrťou (u nás vyobrazený podľa legendy ako prenáša malého Ježiška cez rieku).
- Sv. Eustach: mučeník, narodený v 1.stor. v Ríme. O jeho živote vieme tiež viac legiend ako faktov. Vyrastal v pohanskej rodine a dostal vojenskú výchovu, bol menovaný plukovníkom rímskej légie v Malej Ázii. Tu ho postihli mnohé nešťastia. Prišiel o majetok, ženu mu predali do otroctva a dvaja synovia zahynuli v púšti. Sám slúžil u chudobného sedliaka. No rímsky cisár Traján ho dal vyhľadať a priviesť naspäť do Ríma. Tam sa stal znova úspešným v čele légií. Nový cisár Hadrián sa však dozvedel o tom, že je kresťan a odsúdil ho na smrť upálením. Zomrel v roku 118 v Ríme a jeho ostatky sú v kostole sv. Eustacha v Ríme. Je patrónom pri rodinnom nešťastí. Na oltári je vyobrazený s mečom a zástavou.
- Sv. Erazmus: biskup, mučeník, narodený v 3.stor. v Sýrii. O jeho živote nemáme autentické záznamy, ale mnoho legiend. Keď začalo prenasledovanie kresťanov za cisára Diokleciána, musel zo svojej diecézy v Antiochii ujsť. Žil vraj sedem rokov v samote v horách. Keď sa znova vrátil, bol zatknutý a ukrutne mučený. Zomrel asi roku 303 v Taliansku. Je patrónom sústružníkov, pomocník pri pôrode a chorobách žalúdka.
Tento oltár sa zatvára vo vianočnom období. V strednej časti je maľba zvestovania Panne Márii a na bočných krídlach sú reliéfne výjavy narodenia Ježiška. Pastieri pred Ježiškom, Simeonovo proroctvo, obetovanie v chráme a klaňanie sa troch kráľov.
Oltár Kalvárie
Oltár Kalvárie sa nachádza v pravej bočnej lodi vpredu. Je to neskorogotický, krídlový oltár, pochádza z roku okolo 1520 (originál). V skrini je súsošie ukrižovaný Kristus, Panna Mária a sv. Ján apoštol. Na otvorených krídlach sú maľby - štyri výjavy z legendy o nájdení sv. Kríža (roku 326 v Jeruzaleme ho objavila sv. V pôstnom období sa oltáre zatvárajú. Pri zatvorených krídlach vidíme maľby týchto svätcov: sv. Vít a sv. Krištof, sv. Dionýz a sv. Katarína, sv. Barbora a Margita, sv. Pantaleón a Pavol, sv. Juraj a biskup, sv. Egídius a Erazmus, sv. Eustachus a biskup, mučenie svätca. V predele je plastika Kristus pod krížom a po stranách sú maľby sv. Peter a Pavol.
tags: #rimskokatolicky #kostol #sabinov