História rímskokatolíckeho kostola v Smoleniciach

Smolenice, obec ležiaca na úpätí Malých Karpát, sa pýši bohatou históriou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj cirkevné dejiny. Už stáročia je cirkev nositeľkou vzdelanosti a duchovných hodnôt, sprevádzajúc človeka na jeho životnej ceste.

Už z diaľky je na severe obce viditeľná veža obecného kostola a Smolenický zámok. Smolenický zámok patrí k najkrajším romantickým zámkom Slovenska. Vznikol v 15. storočí ako jeden zo strážnych hradov pri malokarpatských priesmykoch. Na mieste dnešného Smolenického zámku stál v minulosti stredoveký hrad.

Po prehliadke jaskyne môžete turistickým chodníkom pokračovať na Smolenický zámok (40 min). Alternatívou je presun autom o pár kilometrov ďalej ku kostolu v Smoleniciach, kde sa dá bezplatne zaparkovať a cez zámocký park k nemu prejsť za približne 15 minút. Prístup k samotnému zámku je nenáročný. Z obce Smolenice sa dostaneme na Zámockú ulicu, kde sa nachádza aj rímsko-katolícky kostol. Asfaltová cesta pokračuje až k zámku. Parkovanie je možné na Zámockej ulici v blízkosti zámku a rímsko-katolíckeho kostola.

Pozdĺž cesty k zámockému parku vedie od smolenického kostola cesta, pozdĺž ktorej sa vinú pozostatky starej lipovej aleje.

Najstaršie zmienky o cirkevnom živote v Smoleniciach

Najstarší priamy doklad o cirkevnom živote v Smoleniciach (terra Zumula) nachádzame v listine z r. 1291. Práve v tejto listine sa prvýkrát vôbec spomína farský kostol Panny Márie, čo je významný doklad organizovaného cirkevného života Smoleníc v rámci farnosti. Fara ako taká sa v Smoleniciach spomína až v r. 1390. Napríklad v Boleráze sa datuje zriadenie fary okolo roku 1080 a v Trstíne údajne v roku 1240.

Smolenická fara sa uvádza v zozname fár známej listiny z r. 1390, ktorá riešila spor o posvätné oleje s bratislavským prepoštom Vavrincom. Smolenická fara sa spomína aj o sedem rokov neskôr, v r. 1397, kedy je uvedená v štatútoch Ostrihomskej kapituly pod názvom Szomolyan. Ako samostatná farnosť sa Smolenice spomínajú aj v ďalšom historickom dokumente, tentoraz hlásiacom sa do roku 1516.

Najcennejším prameňom poznania cirkevného života každej farnosti sú kanonické vizitácie, ktoré na našom území pochádzajú už zo 16. storočia. Samotná vizitácia prebiehala presne podľa vopred stanovených pravidiel.

Farnosť Smolenice v období staršieho novoveku patrila do Podhorského dekanátu, do Bratislavského archidiakonátu a do Ostrihomského arcibiskupstva. Počas celého novoveku mali Smolenice postavenie samostatnej farnosti, teda neskĺzli do postavenia filiálky, pridruženej k inej farnosti. Mali jednu filiálku - obec Lošonec, pričom Smolenická Nová Ves (dnes súčasť Smoleníc) patrila z cirkevno-organizačného hľadiska do farnosti Boleráz.

Od zriadenia arcibiskupských vikariátov koncom 18. storočia boli aj Smolenice začlenené do Trnavského vikariátu. V roku 1922 bola vytvorená Apoštolská administratúra v Trnave, nezávislá od ostrihomského arcibiskupa. Po tom, ako v r. 1977 bolo územie trnavskej Apoštolskej administratúry definitívne oddelené od Ostrihomského arcibiskupstva a bolo založené Trnavské arcibiskupstvo (po r. 1995 Bratislavsko-Trnavské arcibiskupstvo), stali sa jeho súčasťou aj Smolenice. V rámci posledných cirkevno-územných zmien v Slovenskej republike (14. 2. 2008) po opätovnom vzniku Trnavského arcibiskupstva bol Trnavský dekanát B premenovaný na dekanát Smolenice, kam samozrejme patria aj Smolenice ako sídlo dekanátu.

Kostol zasvätený Panne Márii

Najstarší kostol v Smoleniciach bol zasvätený Panne Márii. Doklad o tom nachádzame v už spomenutej listine z roku 1291. Patrocínium Narodenia Panny Márie je veľmi starého dáta, podľa výskumov je toto patrocínium štvrté najfrekventovanejšie patrocínium vôbec. Patrocínium Panny Márie bolo pomerne rozšírené, jeho nositeľmi boli predovšetkým rýchlo hospodársky sa rozvíjajúce obce. Prvý opis tohto kostola, i keď len veľmi stručný, nám prinášajú kanonické vizitácie z r. 1561 a 1562. Podľa znenia vizitácie z r. 1561 bol kostol v dobrom stave, o kostol i jeho výzdobu bolo dobre postarané. Rovnaké údaje nachádzame aj v kanonickej vizitácii z nasledujúceho roku, z r. 1562.

Ďalšie údaje o kostole v Smoleniciach nám poskytuje až kanonická vizitácia z 1. polovice 17. storočia, presnejšie z roku 1634. Podľa nej mali Smolenice kostol, zasvätený sviatku Narodenia Panny Márie. Z bohoslužobných predmetov vizitátor spomenul kalichy, bohoslužobné rúcha, zástavy, uteráky, plachty, ďalej rímsky misál a matriku. Kostol bol aj veľmi malý. Zrejme Smoleničania v tom období už uvažovali nad výstavbou nového farského kostola, k čomu sa vizitátor vyjadril nasledovne: ak Smoleničania chcú, nech ho zbúrajú. Keďže kostolu chýbala veža, tri zvony boli na cintoríne obložené dubovými trámami.

Farníci využili povolenie predchádzajúceho vizitátora na zbúranie starého a stavbu nového kostola. Kostol bol dokončený v r. 1644, kostol aj s hlavným oltárom vysvätil gróf a čanádsky biskup F. Pálfi v r. 1647, v nedeľu po Vianociach. Tak v druhej polovici 17. storočia našiel už vizitátor v Smoleniciach nový kostol. Podľa jeho vyjadrenia bol veľmi pekný, vysvätený, s rovnakým patrocíniom ako pôvodný. Aj v r. 1694 charakterizuje vizitátor kostol Narodenia Panny Márie v Smoleniciach ako elegantný. V tejto vizitácii už nachádzame jeho podrobnejší popis: nový kostol mal elegantný chórus s organom, presvetlenú sakristiu, v ktorej boli primerané skrinky pre bohoslužobné predmety a rúcha. Všetkých šesť oltárov v roku 1673 posvätil varadínsky biskup Juraj Pongrác.

Interiér kostola v 18. storočí

Začiatkom 18. storočia smolenický kostol neprešiel rozsiahlejšími zmenami. Na sviatok Narodenia Panny Márie mali Smolenice veľkú, hodovú slávnosť. V kostole boli už len štyri oltáre, všetky posvätené. Hlavný bol oltár zasvätený Panne Márii, s tabernakulom. Ďalší, bočný oltár bol zasvätený Umučeniu Pána, tretí oltár Panne Márii Bolestnej a štvrtý Panne Márii Nanebovzatej. Celý kostol podľa vizitátora vynikal svojou krásou a nádhernou obrazovou výzdobou. Čo sa týka zariadenia, v kostole mali drevenú pozlátenú kazateľnicu so sochami a strieškou. Chórus bol drevený, maľovaný a pozlátený, s organom so siedmimi registrami. Organ kostolu darovala grófka Judita Amadiová, o čom svedčal aj erb jej rodiny na prednej strane organu.

V r. 1731 mal už smolenický kostol šesť oltárov, z ktorých štyri posvätil vácky biskup Juraj Pongrác. Prvý hlavný oltár mal v strede nádhernú sochu Panny Márie, v strede oltára bolo i tabernakulum s decentne uschovanou Sviatosťou oltárnou. Druhý bol oltár Sv. Kríža, tretí Panny Márie Bolestnej, štvrtý Panny Márie Nanebovzatej (rodiny Počuchovej). Piaty oltár bol umiestnený pod chórom pri krstiteľnici, zasvätený sv. Jakubovi apoštolovi. Vizitátor ďalej vymenoval kostolné zariadenie: drevenú kazateľnicu, lavice, trón pre biskupa, zo strany Epištoly dve iné sedadlá, po oboch stranách lode spovedelnice. Spomenul aj oratórium pre smolenických zemepánov ako patrónov kostola.

Kostol Narodenia Panny Márie v Smoleniciach

tags: #rimskokatolicky #kostol #smolenice