Dejiny mesta sú neoddeliteľne spojené s rímskokatolíckym kostolom Narodenia Panny Márie, dominantou, ktorá prešla stáročiami transformácií a zohrávala významnú úlohu v živote miestnych obyvateľov. Spišské Podhradie je jedným z miest, v ktorom sa stretli za storočia ľudia viacerých náboženských kultúr. Cirkevným centrom katolíkov je farský kostol Narodenia Panny Márie.
Spišské Podhradie bolo pôvodne sídliskom pod Spišským hradom. Patrilo k Spoločenstvu spišských Sasov a už v 14. st. malo mesto nemocnicu. Prvá známa písomná zmienka o Spišskom Podhradí pochádza z roku 1249, ale je zrejmé, že nemeckí kolonisti tu boli usadení už pred vpádom Tatárov roku 1241. Mestské výsady a samosprávu Spišskému Podhradiu potvrdil roku 1271 kráľ Štefan V. a neskôr ďalší panovníci. Od prvej tretiny 14. st. malo mesto nemocnicu. Právo na konanie trhov a jarmokov mu bolo udelené v rokoch 1433 a 1456. Už v roku 1321 sa spomína podhradský richtár a neskôr malo mesto aj zriadený magistrát. Jeho sídlom a správnym centrom mesta bola stará mestská radnica. Renesančná stavba pochádza z prvej polovice 16.st.
História a stavebný vývoj
Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie - pôvodne farský jednoloďový kostol bol postavený po roku 1258. Mesto Spišské Podhradie je mimoriadne bohaté na kultúrno - historické pamiatky, ktoré sú koncentrované na Palešovom námestí a Mariánskom námestí. Od roku 1993 je zapísane v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Ústrednou stavbou je rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie.Pôvodne románsky kostol postavený po roku 1258. V rokoch 1462 - 1497 kostol prestavali, pristavali bočnú kaplnku a opevnili kamenným múrom s hranolovou vstupnou bránou. V gotickom slohu ho prestavali v rokoch 1462 - 1497, keď k nemu pristavali kaplnku. Románska loď bola vtedy zaklenutá na tri stredné piliere a pristavali tiež bočnú kaplnku.
V roku 1794 vyhorel. Po požiari v roku 1794 bol prestavaný. V rokoch 1824 - 1825 loď s presbytériom klasicisticky prestavali. V rokoch 1824 - 1825 loď a presbytérium zborili a začali stavať nový klasicistický kostol, ktorý dokončili v roku 1829. Po požiari bola v rokoch 1905 - 1906 opravená.
Z pôvodnej stavby sa zachovala hranolová veža, podklenutá krížovou klenbou s pravouhlým rebrom, zbiehajúcim do konzol štvrťkruhového profilu. Na fasáde veže je zuborez s oblúčikovým vlysom, ktorý spájal dnes už neexistujúce nárožné lizény a zamurované neskorobarokové okno. Veža bola vtiahnutá do novej jednoloďovej stavby, ktorá má rovno uzavreté presbytérium, bočnú kaplnku a vretenovite točité schodište. Priestory presbytéria a lode sú zaklenuté pruskými klenbami, triumfálny oblúk tvorí zdvojený medziklenbový pás. Okná sú termové. Fasády sú členené oknami a portálmi s hladkou šambránou. Bočný portál je datovaný rokom 1827. Ešte v 60. rokoch 20. storočia hlavný oltár vytvárala novorománska iluzívna architektúra, v strede s obrazom Panny Márie, po stranách boli sochy kľačiacich anjelov a sv. Petra a Pavla apoštolov zo začiatku 20. storočia. Bočné oltáre Ukrižovania a sv. Jána Nepomuckého sú z 19. storočia.
Interiér kostola
Z vnútorného zariadenia sú najvzácnejšie štyri gotické tabuľové obrazy z pôvodného hlavného oltára a gotický krídlový oltár Panny Márie (pôvodne sv. Kataríny) z roku 1521. V oltárnej skrini je ústredná plastika Panny Márie. Maľby boli reštaurované v roku 1906 a celý oltár v roku 2009. V interiéri sa nachádza gotický štvorkrídlový oltár sv. Barbory z obdobia okolo roku 1500. Zreštaurovaný a doplnený novou predelou a nadstavcom bol v roku 1906. V skrini je ústredná plastika Panny Márie. Vnútorné maľby krídel znázorňujú sv. Katarínu Alexandrijskú, sv. Uršuľu, sv. Gudulu a nezistiteľnú sväticu, na vonkajšej strane krídel sú obrazy sv. Doroty, sv. Lucie, sv. Margity Antiochijskej a nezistiteľnej svätice. Maľby značne prepracoval reštaurátor. Kazateľnica je rokoková z polovice 18. storočia. Krstiteľnica je gotická z druhej polovice 15. storočia, s nápismi a figurálnymi medailónmi. Sväteničky sú klasicistické zo začiatku 19. storočia. Vzácnosťou je aj gotická bronzová krstiteľnica z roku 1390 od zvonolejára Jána Weygela zo SNV.
Priestory dnešného presbytéria a lode sú zaklenuté pruskými klenbami, triumfálny oblúk tvorí zdvojený medziklenbový pás. Celý chrám je situovaný do ohradeného priestoru so vstupnou gotickou bránou. Veža pôvodne patrila do vlastníctva mesta a nie fary. V rokoch 1825 - 1829 postavili na mieste starého kostola dnešné jednolodie ako provizórium, no provizórium stojí dodnes. Dnešný kostol je o tretinu menší ako pôvodná stredoveká stavba, z ktorej sa zachovala len veža a vstupný portál.
Kostol Narodenia Panny Márie je vsadený do ohradeného priestoru, do ktorého vedie vstupná brána, pôvodne gotická a upravená v priebehu 17. a 18. storočia.Brána je menšou hranolovou stavbou s lomeným priechodom a čiastočne zachovanými renesančnými i barokovými kamennými osteniami.
V interiéri nájdeme okrem iného aj vzácnu bronzovú krstiteľnicu z roku 1390 a gotický oltár sv. Barbory s hodnotnými tabuľovými maľbami. - Mencl, V.: Stredoveká architektúra na Slovensku. - Javorský, F.: Románska architektúra na Spiši. In: Pamiatky a múzeá, roč. 1999, č.2, str. - Homza, M. - Gładkiewicz, R. (ed.): Terra Scepusiensis: Stav bádania o dejinách Spiša. - Špirko, J.: Dejiny a umenie očami historika. - Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok. - Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
Významné udalosti v histórii mesta
* Života mesta sa dotklo aj búrlivé 17. st., keď Slovensko bolo dejiskom opakovaných protihabsburských povstaní uhorskej šľachty.* Spišské Podhradie neobišli ani živelné katastrofy a epidémie.* Mor roku 1710 si vyžiadal životy 1600 obyvateľov mesta.* Roku 1772 za vlády Márie Terézie bolo Spišské Podhradie spolu s ostatnými zálohovými spišskými mestami znovu začlenené do Uhorska.* Dve svetové vojny a socialistické zriadenie neblaho poznačili mesto i priľahlý región.Ďalšie sakrálne pamiatky v meste
Okrem farského kostola sa v meste nachádzajú aj ďalšie významné sakrálne pamiatky:
- Kláštor a kostol Milosrdných bratov: Pôvodný stredoveký špitál spomínaný v roku 1327, v rokoch 1653 - 1658 bol prestavaný a rozšírený. Po roku 1671 bol odovzdaný do správy milosrdných bratov, ktorí v rokoch 1727 - 1736 komplex kostola s kláštorom rozšírili o dva meštianske domy a celý zbarokizovali.
- Evanjelický kostol cirkvi augsburského vyznania: Klasicistický kostol postavený v rokoch 1799 - 1808, renovovaný v roku 1889.
- Synagóga: Postavená roku 1905 v neskoroklasicistickom slohu s prvkami inšpirovanými orientálnou architektúrou.
V meste sa nachádzal ešte jeden kostol sv. Alžbety Durínskej z roku 1399 a bol súčasťou najstaršieho mestského špitála, spravovaného augustiniánmi eremitmi a ktorý dal na vlastné trovy postaviť podhradský farár Henchmann v roku 1327.
Moderné dejiny a obnova
V posledných rokoch prebiehali v meste (a v rámci reálnych možností prebiehajú i v súčasnosti) práce zamerané na záchranu pamiatok. Niektoré z nich však dodnes čakajú a svoju záchranu. Zrekonštruovaný bol Kostol milosrdných bratov, evanjelický i katolícky kostol, meštiansky dom na Marinánskom námestí.
Tabuľka: Významné sakrálne pamiatky v Spišskom Podhradí
| Názov | Obdobie vzniku | Štýl | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Kostol Narodenia Panny Márie | Po roku 1258 | Klasicizmus (pôvodne románsky a gotický) | Hlavný farský kostol |
| Kláštor a kostol Milosrdných bratov | 1327 (pôvodný špitál) | Barok | Pôvodne stredoveký špitál |
| Evanjelický kostol | 1799-1808 | Klasicizmus | Renovovaný v roku 1889 |
| Synagóga | 1905 | Neskorý klasicizmus s orientálnymi prvkami |
V súčasnosti prebiehajú adaptačné práce na ďalších historických domoch v centre mesta. Vzniknú v nich nové bytové priestory pre mladé rodiny. Pracuje sa aj na projekte rozsiahlej renovácie historického centra mesta (Mariánske a Palešovo námestie).
tags: #rimskokatolicky #kostol #spisske #podhradie