Krst Hudby Vesmírnej Význam

Hudba a umenie sú neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie, obohacujú náš život a formujú našu kultúru. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty hudby a umenia, vrátane podujatí, výstav a diel, ktoré prispievajú k nášmu kultúrnemu životu.

Hudba ako Boží dar

Hudba je úžasný prostriedok a Boží dar. Som rád, že ho môžem študovať a venovať sa mu. Hudba bola súčasťou aj môjho minulého života. Aktívne som sa venoval death - metalovej hudbe, ktorá je častokrát spájaná so satanizmom. Už ako deväť ročný som objavil gitaru a začal som chodiť na gitarové kurzy.

V Izaiášovi sa píše, že budeš zahrnutý aj so svojimi harfami. Myslím, že aj tam hrala hudba svoju rolu. Hovorí sa, že satan bol prvý „worship leader”. Satan odmietol svoje prvotné postavenie, ktoré mu dal Boh a bolo to veľmi vysoké postavenie. Chcel pozornosť a uctievania obrátiť na seba. Toto hrozí každému človeku. Nezávisle na tom, čo robí, keď stredobodom úcty sa stane človek.

Cesta od satanizmu ku kresťanstvu

Volám sa Peter Varga. V minulosti som bol satanista a žil pre death - metalovú hudbu. Ale dnes som slúžiacim kresťanom. Satanizmus je od kresťanstva veľmi ďaleko. Samotné Božie Slovo opisuje túto zmenu krásnymi obrazmi; z tmy do svetla, zo smrti do života. Mojím zamestnaním je učiteľstvo. Učím na základnej umeleckej škole. Súčasne som študentom vysokej školy muzických umení, študujem kontrabas.

Ako som spomenul, hudba sa stala prostriedkom cesty k satanizmu. Oslovil ma ten tvrdý štýl. Bol proti konvenciám vtedajšej doby. Je to štýl, ktorý stále ide proti niečomu. Je príťažlivý práve tou svojou zburou, že je iný. V človeku pôsobí pocit nadradenosti, že máš právo odsúdiť, niekym byť a nad niekoho sa povyšovať.

Začal som hľadať iné odvary tejto hudby. Satan mi ich dokonca doniesol cez iných ľudí. Dostal som sa do poviazanosti práve cez texty kapely. Napríklad skladba Stairway to heaven alebo dokonca jedna skladba od Freddieho Mercuryho má šifru. Skrze špeciálnu mechaniku, kedy sa to pustí odzadu, nájdu sa tam odkazy. Ja som však mal dočinenia s otvoreným satamizmom. Keď som si piesne spieval a opakoval, vedel som o čom spievam, keďže som sa skrze to naučil veľmi rýchlo po anglicky. Boli to skôr modlitby k satanovi a odovzdávanie.

Viedol som dvojaký život. Navonok ma ľudia vnímali ako slušného človeka, žiaka, ktorému sa darilo vo všetkom. Popri škole som robil kickbox, chodil na gitaru, veľmi dobre mi išla aj angličtina. Mal som veľa priateľov, čiže si myslím, že satanizmus sa neprejavoval navonok, ako niečo deštruktívne. Skôr to bola tá vnútorná stránka. Už len v súvislosti so samotnou hudbou, celkové poňatie prečo hrám na gitare. Môj motív bol zlý od začiatku. Chcel som svetu ukázať, že som niečím viac a že oni sú nič. Človek chce stáť na pódiu a niečo odovzdávať ľuďom, ale tie motívy boli zlé, od zlého.

Prejavovalo sa to v mojich vzťahoch, ale tiež akoby zvnútra. Tak ako som dokázal byť zvonka milý chlapec, zvnútra som mal v sebe nenávisť. Prial som si smrť niektorých ľudí vo svojom okolí. Približne v roku 1992 či 1994, keď zomrel Kurt Cobain. Bol to spevák kapely Nirvana, ktorý spáchal samovraždu. Mnohí jeho nasledovníci to po ňom opakovali. Ja som sa navonok tomu smial, akí sú to slabí ľudia. Že nasledujú idola, ktorý takto nezvládol svoj život. Lenže prišlo to aj ku mne zvnútra. Prečo by som to aj ja nespravil. Či chcem ísť na strednú školu alebo to teraz ukončíme. Mal som takéto hlasy.

Po strednej škole, ktorá bola elektro - technicky zameraná, som sa rozhodol pokračoval v hudbe a štúdiu hudby. Prirodzene som sa dostal ku kontrabasu skrze ľudových súborov a ZUŠ. Začal som na súkromnom konzervatóriu, kde som zistil, že diaľkovým spôsobom to ďaleko nedosiahnem. Stretol som tam veľmi vzácneho človeka, kontrabasistu prof. Jána Grigovského. On ma navygoval na cirkevné konzervatórium. Moja prvá reakcia bola negatívna, že ja neverím v Boha a na cirkevné konzervatórium nepôjdem. Toto som aj doma povedal. Tento profesor ma dlho presviedčal a nakoniec som mu dal za pravdu, že tento spôsob štúdia nestojí za veľa. Ale musel som si overiť, či ma náboženské veci nebudú ohrozovať. Či nebudem povinný sa modliť a zúčastňovať sa niečoho. Kontaktoval som budúceho spolužiaka, ktorý ma ubezpečil, že nič také mi nehrozí. Že raz do týždňa bude náboženstvo, možno raz do mesiaca nejaká omša. Ja som sa upokojil, rodičia boli ale nepokojní, pretože si mysleli, že také prostredie bude pre mňa konflikté.

S takým skutočným kresťanstvom som sa stretol možno v dvoch až droch ľuďoch na konzervatóriu. Zaujali ma tým, že mali o mňa záujem a o svojom Bohu konkrétne hovorili. Nemali problém zaspievať chválu. Keď som počul takúto pieseň, vnímal som, že ten človek vie, čo spieva. Týmto ľuďom som začal dôverovať, že tá ich viera je skutočná. Priznám sa, že väčšinou na konzervatóriu som im neveril a mal za pokrytcov. Pozoroval som tých ľudí. Keď chodia na bohoslužby a ja som s nimi stále v styku, ale stále sú rovnakí. Toto ma odrádzalo. Dokonca som chodil do kaplnky hádať sa s Bohom, že akých veriacich ma.

2 vety mi zmenili život. Tieto vety mi povedal klarinetista Miro, ktorého som stretol raz na jednom internáte. Videl som, že číta nejakú knihu a tak ma zaujímalo akú. Zrejme ma nejako odhadol. Povedal, že číta kresťanskú knihu. Povedal mi dve vety; Jedine Ježiš. Bez Neho si stratený. Boli to vety, ktoré mi nikto nepovedal a potreboval som ich počuť. Tento človek nemienil so mnou diskutovať, hádať sa. (o stvorení, o evolúcií, o správnosti cirkvi…) On my len povedal, že ma zachráni Ježiš a bez Neho som stratený.

Osobný vzťah som nadviazal 10.1.2003. Pamätám si to veľmi dobre. Predchádzalo tomu asi dvojmesačné prázdno. Veľkú úlohu zohral opäť môj profesor, ktorý mi povedal pravdu o mne. Povedal mi, že moje ruky síce fungujú, ale moja duša nemá nič. Moja duša nemá, čo povedať, moja celá hudba je jedna veľká čiernota. Toto boli slová porážky, ale súčasne aj slová pravdy, ktorá má zachránila. Akonáhle mi to povedal, vedel som, že hovorí pravdu. Priznal som sa mu, prečo hrám a prečo práve kontrabas. Dôvod bol taký, že je to najodpornejší nástroj, že to robím kvôli zbure voči ostatným. Priznal som, že nemám čo dokázať a povedať. Že na to nemám. Moje dlhoročné snaženie tu skončilo. Bola to veľká porážka.

V tej chvíli mi napadlo len jedno, ak mi viera pomôže, som ochotný. Povedal som si, že ak ma viera z tohto vytrhne, tak dobre. Ale čo s tým. Zúčastnil som sa jedného koncertu v jednom modernom kostole. Mal som tam veľa času na premýšľanie. Tam som asi prvýkrát intelektuálne povedal Bohu áno, že verím. Nič sa ale nestalo. Naďalej som bol taký prázdny. Zúfalstvo bolo stále väčšie.

Takým zlomom bol práve 10.1., ktorý som spomínal. Božím riadením sa na hodinu náboženstva dostali dvaja slúžiaci bratia, Pavle Cekov a Alexander Bárkoci. Boli nám predstavení v úlohe exorcistov. Smial som sa z toho, že takýto ľudia prídu. Prišli do triedy ľudia, nevedel som, že sú to práve oni. Začal som mať strach, bol som konfrontovaný Božou mocou, ktorá prišla s nimi. Vedel som, že sa tu niečo bude diať.

Nakoniec som sa priznal so všetkým, vedel som, že tu je záchrana. Títo ľudia prišli za mnou, položili na mňa ruky a modlili sa vlastnými slovami za moje oslobodenie. Avšak po chvíli sa prejavila moja poviazanosť. Nevedel som rozprávať. Viedli ma, aby som po nich opakoval nejaké vyznania. Bol som úplne zablokovaný, nedokázal som rozprávať. Vnútri sa niečo vo mne vzbúrilo, nebol to len strach. Bolo to niečo zvláštne. Keď som sa vykoktal a povedal, že nedokážem rozpravať, povedali, že ostatnú aj do večera. Že oni to tu vybojujú. Tak som sa upokojil. Vedel som, že som v dobrých rukách.

Prišlo veľké oslobodenie. Cítil som to fyzicky, duševne aj duchovne. Zrazu som vedel voľne dýchať. Najúžasnejšie bolo, že mi Boh dal vedieť, že mi odpustil hriechy. Ja som nepočul evanjelium, nevedel som ako je to s Ježišom skutočne. Boh mi zjavil, že všetko, čo som robil je prikryté, je mi odpustené a že ma miluje. Nikto mi to nezvestoval, nepovedal. Zrazu som mal toto vedomie. Plakal som ako malé dieťa. Verím, že tam som sa znovuzrodil. Hlavnou zmenou bolo, že som mal vedomie, že Pán Ježiš je mojím Pánom. Že nie som sám, On vedie môj život. Bolo to niečo nové.

Zmena, ktorá sa prejavila rýchlo bola v rámci hudby. Dva týždne po svojom obrátení som mal interný koncert. Keď sa tam dostavila hudba a duša, profesori boli nadšení a šokovaní. Aj ja som si uvedomil pri hraní, že už niečo hovorím, už tam niečo je. Prijímam to ako dar od Boha. Profesori síce hovorili, že som sa polepšil, ale myslím si, že toto nejde len tak docieliť. Ďalej nastalo hľadanie spoločenstva. Zistil som, že títo muži pôsobia v Nových Zámkoch, kde som vyrástol. Toho jedného som navštívil. Práve tam bola kresťanská mládež. Postupne som sa pripojil a išiel do ich zboru. Videl som spoločenstvo kresťanov, kde bolo zdravé biblické vyučovanie. Boli tam jednoduché modlitby. Bolo tam praktikovanie tela, tela Kristovho. Neskôr som sa dal pokrstiť.

Aktuálne kultúrne podujatia

Okrem osobných príbehov a duchovného prežívania, kultúra zahŕňa aj množstvo podujatí a projektov, ktoré podporujú vzdelávanie, tvorivosť a medzikultúrny dialóg. Tu je niekoľko príkladov:

• Online výstavy: Virtuálne vernisáže, ako napríklad výstava Gabriela Kosmályho z cyklu Dom Plný Výstav 2021, umožňujú divákom zažiť umenie aj v čase obmedzení.
• Tvorivé workshopy: Online workshopy s hlinou ponúkajú priestor pre tvorivosť a fantáziu pre deti, mládež aj dospelých.
• Hudobné projekty: Online koncerty, ako napríklad vystúpenie Ensemble Ricercata, prinášajú hudbu priamo do domovov poslucháčov.
• Divadelné predstavenia: Divadlo Thalia Teatro realizuje aktivity pre deti, mládež a mladých umelcov, a prináša divadelné zážitky doma i v zahraničí.
• Literárne podujatia: Projekty ako "Poď z ulice do knižnice" podporujú čítanie a vzdelávanie, a prilákajú nových čitateľov do knižníc.
• Fotografické súťaže a výstavy: OTVORENÁ MEDZINÁRODNÁ SÚŤAŽ venovaná umeleckej a tvorivej fotografii podporuje rozvoj fotografického umenia.

Film "Votrelec: Romulus"

Sci-fi/hororový triler Votrelec: Romulus vracia späť na plátna kín fenomenálne úspešnú legendárnu sériu “Votrelec” vo svojom už siedmom pokračovaní. „Vo vesmíre vás nikto nepočuje kričať.“ Tento kultový slogan rezonuje v srdciach a dušiach generácií filmových divákov a za posledné štyri desaťročia definovala séria „Votrelec“ úroveň žánru sci-fi/hororu.

Dej najnovšieho filmu série sa odohráva medzi udalosťami prvého filmu Votrelec (1979) a druhého filmu Votrelci (1986) v temnom vesmíre, kde sa pri čistení útrob opustenej vesmírnej stanice skupina mladých vesmírnych kolonizátorov stretáva tvárou v tvár s najdesivejšou formou života vo vesmíre s Votrelcom, ktorý v klaustrofobickom priestore vesmírnej lode začína hon na svoje obete.

Vo filme hrajú mladí talentovaní herci Cailee Spaeny, David Jonsson, Archie Renaux, Isabela Merced, Spike Fearn alebo Aileen Wu. Film režíruje na základe svojho scenára skvelý režisér hororov Evil Dead a Muž v temnote Fede Alvarez. Producentom filmu Votrelec: Romulus nie je nikto iný ako legendárny stvoriteľ tejto série Ridley Scott.

Geniálny film Ridleyho Scotta z roku 1979 vytvoril prelomovú sériu, v ktorej sa objavili pozoruhodní režiséri (okrem iných James Cameron, David Fincher a Jean-Pierre Jeanuet), nepoznané bytosti a špičkové efekty, ktoré definovali, čo znamená skutočne sa báť.

Propagačný obrázok k filmu Votrelec: Romulus

Podľa producenta Michaela Prussa (Bostonský škrtič) bolo najväčšou výzvou vymyslieť, ako natočiť film o Votrelcovi pre rok 2024. „Vývoj série je fascinujúci, ale volala po novom, modernom filme,“ hovorí Pruss.

Cesta od začiatku až po sfilmovanie je výsledkom niekoľkých tvorivých prelomov zo strany Alvareza. „Vo filme Votrelci je vymazaná scéna, v ktorej medzi robotníkmi v kolónii pobehuje skupina detí,“ hovorí Alvarez. „Pamätám si, ako som premýšľal o tom, aké by to bolo pre tínedžerov vyrastať v takej malej kolónii a čo by sa s nimi stalo, keď by dosiahli dvadsiatku.“ Z tejto premisy sa zrodil príbeh filmu Votrelec: Romulus.

“Viem, že diváci ocenia, že prinášame moderný pohľad na klasickú sériu a dúfam, že sa budú báť ako o život,” povedal producent Michael Pruss. Sci fi thriller Votrelec: Romulus prináša do slovenských kín distribučná spoločnosť CinemArt SK 15. augusta.

Amenge.project

Amenge v rómštine znamená ”nám”. Amenge.project je založený na spolupráci rómskych detí a mládeže a ich optikou prezentuje rómsku skúsenosť, vizuálnu kultúru ako aj osobné preferencie, zážitky a predstavy. Cieľom je otvoriť medzikultúrny dialóg a viesť k podpore vzájomnej tolerancie a pochopeniu kultúrnych odlišností.

Šport ako komodita

Šport je bez pochýb najpopulárnejší fenomén v histórii ľudstva. Len sledovanosť finále futbalových majstrovstiev sveta dosiahla cez miliardu divákov a diváčiek. V rámci pôsobenia na hráčskom truhu však športovci podstupujú špecifickú premenu na komodity.

Tabuľka vybraných kultúrnych podujatí

tags: #krst #hudby #vesmirnej