Kardinál Raymond Leo Burke, emeritný prefekt Najvyššieho Tribunálu Apoštolskej signatúry, navštívil Slovensko pri viacerých príležitostiach. Jeho návštevy boli spojené s verejnými vystúpeniami a stretnutiami s predstaviteľmi rôznych organizácií.
Kardinál Raymond Leo Burke
Návšteva v roku 2012
Slovensko navštívil kardinál Burke naposledy v auguste 2012. Americký kardinál pricestoval na Slovensko na pozvanie spišského diecézneho biskupa Štefana Sečku. V Bratislave navštívil Arcibiskupský úrad a prezrel si Katedrálu sv. Martina. V utorok sa zúčastnil na medzinárodnom sympóziu kánonického práva v Spišskej Kapitule, kde predniesol dve prednášky venované poslaniu a činnosti Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry v službe cirkvi. Sympózium organizovala Slovenská spoločnosť kánonického práva a vystúpili na ňom popredné osobnosti zo Slovenska i zo zahraničia.
Prefekt Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry kardinál Raymond Leo Burke, vystúpil s príhovorom pri pamätníku nenarodených detí nachádzajúcom sa vedľa Kostola sv. Alžbety. Na modlitbovom stretnutí ho sprevádzal bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský. Prítomní boli aj vojenský ordinár biskup František Rábek, bratislavský gréckokatolícky eparcha Peter Rusnák, riaditeľ Arcibiskupského úradu v Bratislave Tibor Hajdu, zástupcovia Konferencie biskupov Slovenska (KBS), organizácií združených vo Fóre života. Poukázal na nebezpečenstvo šíriacej sa kultúry smrti vo svete a vyzdvihol povinnosť cirkvi a veriacich neúnavne propagovať kultúru života, pomáhať matkám v tehotenstve, ktoré sa ocitnú v ťažkostiach a vychovávať všetkých, obzvlášť mládež, k zodpovednosti a ochrane života, manželstva a rodiny.
Kardinál Burke odcestoval zo Slovenska v stredu večer. Kardinál Burke, prefekt Najvyššieho tribunálu Apoštolskej signatúry, bol jedným z prednášajúcich na tomto sympóziu. Najvyšší Tribunál Apoštolskej signatúry má podľa Apoštolskej konštitúcie Pastor Bonus dôležité kompetencie, medzi ktoré patrí dozerať na správne vykonávanie spravodlivosti v Cirkvi.
Návšteva v roku 2018
Kardinál Burke pricestoval na Slovensko vo štvrtok 26. apríla 2018 a jeho návšteva trvala do soboty 28. apríla 2018. Svoj oficiálny program začal stretnutím s predstaviteľmi organizácii za ochranu života a rodiny. Vypočul si informácie o činnosti jednotlivých organizácii ako aj o legislatíve v oblasti rodinného práva a ochrany života.
Kardinál na stretnutí vyjadril veľkú radosť nad bohatou činnosťou zúčastnených organizácii, ako aj nad úspešnou organizáciou dvoch národných pochodov za život a ústavnou ochranou manželstva ako zväzku muža a ženy. V diskusii o súvise boja za ochranu života s bojom proti korupcii a s ďalšími aspektami boja za spravodlivosť kardinál podporil nasadenie za spravodlivosť v celom jej rozsahu a zároveň poukázal na existenciu hierarchie morálnych dobier. Právo na život je podľa neho kľúčové práve preto, že človek, ktorému je nespravodlivo odobraté toto právo, nemôže profitovať zo žiadneho iného dobra existujúceho v danej spoločnosti.
Kardinál Burke potom celebroval votívnu svätú omšu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu v Modrom kostole na Bezručovej ulici v Bratislave. S kardinálom ju koncelebrovali bratislavský pomocný biskup Mons. Jozef Haľko, riaditeľ bratislavského arcibiskupského úradu Mons. Tibor Hajdu, ako i miestny farár Marián Kráľ a ďalší prítomní kňazi. Kardinál Burke predniesol homíliu v anglickom jazyku, v ktorej veriacich povzbudil, aby konkrétnymi spôsobmi pestovali úctu a oddanosť k Božskému srdcu a aby chápali a žili svoje manželstvo a rodičovstvo ako znamenie Božej lásky a vernosti.
Následne Raymond Leo Burke vystúpil s prednáškou o nerozlučiteľnosti manželstva v rámci akademického festivalu Bratislavské Hanusove dni. Prednášku zorganizovalo Spoločenstvo Ladislava Hanusa v spolupráci s nadáciou Slovakia Christiana v priestoroch divadla Malá scéna na Dostojevského rade. Kardinál Burke v nej poukázal na nebezpečenstvo zrieďovania katolíckej náuky o celoživotnej záväznosti manželského sľubu a povzbudil prítomných, aby sa nezdráhali ani hrdinských námah pre vernosť Kristovi a jeho učeniu. V diskusii s moderátorom a s publikom kardinál vysoko ocenil osobnosť amerického jezuitu slovenského pôvodu o. Johna Hardona SJ (1914-2000).
Program ukončil v sobotu slávením svätej omše v mimoriadnej forme rímskeho obradu v kostole alžbetínok na Špitálskej ulici v Bratislave. Išlo o tzv. „prelátsku omšu“, pri ktorej kardinálovi asistovali kňazi z viacerých slovenských diecéz. Vo svojej homílii celebrant predstavil osobnosť sv. Pavla z Kríža, svätca z 18. storočia a zakladateľa rehole pasionistov. Veriacich zároveň povzbudil, aby podľa vzoru tohto svätého odolali pokušeniu poddať sa strachu a zbabelosti zoči voči vzbure proti Božiemu zákonu, ktorá sa dnes prejavuje najmä útokmi na bezbranný ľudský život a na manželstvo a rodinu. Dôvera v Krista podľa kardinála znamená vziať spolu s ním kríž, pričom týmto krížom je cesta očisťovania sa od hriechu a spolupráce s Božou láskou.
Po skončení svätej omše kardinál prijal kňazov prítomných na svätej omši a zotrval s nimi v neformálnom rozhovore. Následne v popoludňajších hodinách ukončil návštevu Slovenska a odcestoval späť do Ríma.
Kardinál Burke a Tridentská omša
Kardinál Raymond L. Burke celebroval v Ríme svätú omšu v tridentskom obrade. Púť tradičných katolíckych spoločenstiev do Ríma súvisí s dokumentom pápeža Benedikta XVI. Summorum pontificum, ktorý potvrdil, že každý katolícky kňaz má právo sláviť svätú omšu podľa misála z roku 1962. Vďaka tomuto rozhodnutiu sa po celom svete začali dynamicky rozvíjať spoločenstvá zjednotené okolo tejto formy liturgie, ako aj okolo tradičného učenia a obradov v latinskom jazyku.
Kardinál Raymond L. Burke
Tradičná svätá omša slávená v Bazilike sv. Petra predstavuje zároveň návrat k niekoľkoročnej tradícii, ktorá bola násilne a bolestivo prerušená pred dvoma rokmi. V rokoch 2023 a 2024 organizátori púte totiž nedostali súhlas na slávenie liturgie v tradičnom rímskom obrade. Organizácia tradičných púti a slávenia tridentských omší sa čiastočne uvoľnila.
Nie je vhodné preto tvrdiť, že v prípade tradičnej omše ide len o sentimentálnu spomienku, pretože v každom Dominus vobiscum, v každom údere zvončeka, v každom geste celebranta sa skrýva rovnaká moc, ktorá kedysi otriasla svetom pohanov. Tradičná omša má svoj základ v Nebi a rodí svoje ovocie v dušiach tých, ktorí túto omšu milujú. Nie je návratom dozadu, ako to interpretujú modernisti a progresívci, ale cestou do Neba.
Tridentský koncil (1545 - 1563) a II. vatikánsky koncil stoja na rovnakej úrovni z hľadiska autority (obidva sú ekumenické), no líšia sa povahou: Tridentský koncil bol dogmaticko-reformný, tzn. reagoval na reformáciu a definoval učenie Cirkvi. II. Vatikánsky koncil bol pastoračno-aggiornamentový („aktualizačný“) - snažil sa, aby Cirkev lepšie komunikovala s moderným svetom.
Nie je v moci II. vatikánskeho koncilu a na tento koncil odvolávajúcich sa teológov rušiť žiadne ustanovenia Tridentského koncilu (týka sa to aj sv. omše). Zosnulý pápež František svojím motu proprio Traditionis custodes podľa niektorých výrazne prekročil svoje právomoci a dostal sa do rozporu s katolíckou Tradíciou a učením Cirkvi.
Traditionis custodes
Celá problematika je citlivá a prístup pápeža Františka bol naopak necitlivý. Odpoveď musíme rozdeliť na tri roviny: doktrinálnu, disciplinárnu a pastoračnú.
- Doktrinálne: Dokument Traditionis custodes nie je heretický, ani neprotirečí definovaným dogmám. Pápež František v ňom neupravuje učenie Cirkvi, ale disciplinárne nariadenia o liturgii. Liturgia sama osebe nie je dogma - je spôsobom vyjadrenia dogmy. Preto pápež má právomoc upravovať jej formu (porov. Sacrosanctum concilium č. 22).
- Disciplinárne: Dokument Traditionis custodes (2021) výrazne obmedzil slávenie tridentskej omše (Missale Romanum 1962), ktorú predtým pápež Benedikt XVI. v Summorum pontificum (2007) široko povolil a označil za „nikdy nezrušenú formu rímskeho rítu“. Tým vzniklo napätie medzi činmi Benedikta XVI. a pápeža Františka.
- Pastoračná rovina: Františkov deklarovaný zámer zjednotiť a „zachovať jednotu Cirkvi“. Avšak táto jednota Cirkvi, bola ním samým potenciálne ohrozená, keď ju voluntaristicky torpédoval obradmi s Pachamamou a bezbrehým medzináboženským dialógom, takže nakoniec prehĺbil rozdelenie v Cirkvi.
Podľa Tridentského koncilu sa v Cirkvi veci môžu meniť, ale tak, aby sa zachovávalo a nie strácalo dedičstvo viery. Pápež František mal moc nad liturgiou, no nemal moc meniť jej ducha, ktorý je dedičstvom svätých.