Farnosť Terasa Košice: História a Význam

Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť desiatkami kostolov rôznych vierovyznaní. Aj napriek klesajúcemu počtu veriacich, sa aj v súčasnosti v meste stavajú nové chrámy.

V tomto článku sa pozrieme na históriu farnosti svätého Gorazda, pripomenieme si svätého Imricha, ktorého sochu môžeme vidieť na Dóme sv. Alžbety, a spomenieme aj popravu Pétera Császára a návštevy Františka Jozefa I. v Košiciach.

Kostol sv. Gorazda a spoločníkov na Terase

Pred viac ako 9 rokmi bola v niekdajšej zasadačke KV KSS v tzv. Bielom dome na Triede SNP v Košiciach prvá svätá omša. Neobyčajnej udalosti, ktorá mnohým vzhľadom na miesto, kde sa odohrávala, pripadala ako zázrak, sa v septembri 1990 zúčastnilo okolo 400 katolíckych veriacich.

Snahy siahajú až do roku 1967, kedy vznikol výbor pre výstavbu ekumenického kostola. K žiadosti o povolenie jeho výstavby pripojili občania, veriaci i ateisti vtedy viac ako 10 000 podpisov. Doba a totalitný štát však výstavbe kostola nepriali a veriaci museli dlho čakať, kým už v nových časoch po roku 1989 mohla konečne začať.

Základný kameň kostola posvätil počas svojej návštevy v apríli 1990 v Bratislave pápež Ján Pavol II. a pozemok za Bielym domom v júli roku 1992. Ešte predtým však Rímskokatolícky biskupský úrad zriadil 1. 7. 1991 novú farnosť Košice-Terasa s farárom Jozefom Janičom. Samotná výstavba kostola začala v apríli 1993. Po 6 rokoch bola slávnostná posviacka kostola sv. Gorazda a spoločníkov. Hlavným celebrantom bol Msgr. Alojz Tkáč, košický arcibiskup.

Na stavbe doteraz preinvestovali 46 miliónov Sk a na komplexnú dostavbu II. etapy, počas ktorej by mala pribudnúť fara, centrum mládeže a ďalšie objekty, treba ešte viac ako 8 miliónov Sk. Na začiatku výstavby prispela darom nemecká organizácia Cirkev v núdzi, ale prispeli i mestská časť Košice-Západ a VSŽ, a. s. Košice - na celkových nákladoch sa podieľali jednou tretinou. Výrazný bol finančný podiel z darov veriacich, ktorí sa zaangažovali do všetkých fáz výstavby kostola. Tri zvony pre kostol zhotovili v známej zvonolejárskej dielni rodiny Dytrichovcov v Brodku u Přerova na Morave a prvýkrát sa z veže ozvali v máji roku 1996.

Kostol sv. Gorazda mal byť pôvodne zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Prišlo sa však na to, že v diecéze už kostol týmto svätcom zasvätený máme, dokonca priamo v jednej z košických mestských častí Košíc, v Krásnej nad Hornádom. A tak ho zasvätili učeníkovi sv. Metoda - sv. Gorazdovi a jeho spoločníkom, ktorí sa volali Kliment, Naum, Angelár a Sáva. Niektorí z nich boli pôvodom Slovania. Žili v 9. storočí, a tak kostol sv. Gorazda nás do tejto doby vovádza aj svojou podobou.

Je kruhový, veď ranokresťania si stavali románske rotundy s takýmto pôdorysom. Tiež má len malé štrbinové okná, čo bolo v románskom štýle bežné. Takisto jeho areál je jemne oddelený od rušnej Toryskej ulice pergolou. Je to stena s veľkými otvormi. Síce takto oddeľuje areál od okolia, ale cez otvory aj láka, aby ľudia dostali chuť podísť bližšie ku kostolu. Táto stena tak pripomína stenu kláštorných komplexov u raných kresťanov.

Kostol má vežu, ktorá meria 35 metrov a javí sa ako najvyššia v meste. Ale to je len klam, keďže Terasa je na kopci a centrum mesta v kotline. Veža Dominikánskeho kostola v Starom Meste je totiž o 33 metrov vyššia! Autormi návrhu sú Jozef Fabián, Ivan Rozdobuďko a Štefan Zahatňanský z košického architektonického štúdia ARZ.

Na Slovensku postavili po Nežnej revolúcii 450 nových rímskokatolíckych kostolov. Väčšinou neboli až tak esteticky zvládnuté, skôr sa pozeralo na to, aby ich výstavba nebola drahá. Výnimkou je košický kostol sv. Gorazda a jeho spoločníkov na Terase. Prestížne ocenenie Výnimočná stavba už v roku 2000, teda rok po dobudovaní, získala prestížnu cenu Slovenskej komory architektov. Je to veľká vec, to sa súčasným kostolom stáva len zriedka. Ocenenie potešilo architektov z košického architektonického štúdia ARZ Jozefa Fabiána, Ivana Rozdobuďka a Štefana Zahatňanského. Ich návrh vyhral v konkurencii 31 ďalších. Vybrala ho medzinárodná komisia, v ktorej bol i slávny maďarský architekt Imre Makovecz, niekdajší predseda Maďarskej akadémie umení.

Kostol sv. Gorazda v Košiciach

Evanjelické kostoly v Košiciach

Posviacka nového kostola a slávnostné služby Božie otvoria členom Evanjelického a. v. cirkevného zboru Košice - Terasa zo západných mestských častí mesta Košice v nedeľu 30. septembra 2018 o 10:00 hod. Pred posviackou o 9:30 hod. zasadia pred novým kostolom symbolický stom. Posviacku vykoná dôstojný brat biskup Mgr. Slavomír Sabol, biskup Východného dištriktu ECAV, kázať bude dôstojný brat emeritný biskup Mgr. Igor Mišina, liturgovať vznešený brat senior Košického seniorátu ThDr. PaedDr. Ján Hruška, PhD., Mgr. Ondrej Kolárovský, zborový farár, Mgr. Katarína Tomčiková, námestná farárka, Mgr. Ivan Havassy, kaplán - novokňaz z cirkevného zboru Košice - Terasa za účasti ďalších duchovných.

Zo zahraničia pozdravia prítomných Dr. Kimmo Kääriäinen, výkonný riaditeľ oddelenia pre medzinárodné vzťahy Evanjelickej luteránskej cirkvi Fínska a Markus Lochstampfer, reprezentant medzinárodnej diakonie Diakonického diela vo Württembergu. Viac ako 200 rokov delí košických evanjelikov od historicky poslednej vysviacky svätostánku, keď známy kostol na Mlynskej ulici bol posvätený v roku 1816.

Vzhľadom na rozsiahly rast mesta v druhej polovici 20. „Prvé služby Božie v západnej časti Košíc sa uskutočnili v priestoroch Magistrátu mesta Košice 22. apríla 2000 s farárom Dušanom Havrilom a dôstojným biskupom Júliusom Filom st.. Veriaci na ne prichádzali až do augusta 2018,“ povedal Mgr. Kostol bol vybudovaný podľa projektu Ing. Arch. Mariána Ferja a okrem priestorov samotného chrámu disponuje kanceláriami farského úradu, zborovej siene, priestormi pre mamičky s deťmi, detskú besiedku a služobný byt.“ Zaujímavosťou kostola je veža, ktorá však nie je zvonicou, ale v noci bude svietiť príslušnými liturgickými farbami v súlade s cirkevným rokom.

Nový evanjelický kostol dnes zaujímavo dotvára trojlístok kresťanských chrámov na Toryskej ulici, keď v susedstve je rímskokatolícky chrám sv. Gorazda a spoločníkov a gréckokatolícky kostol sv. „Budeme sa spoločne tešiť, keď po dobudovaní nášho chrámu Božieho vznikne v sídliskových častiach mesta Košice unikátny kresťanský priestor, ktorý by som charakterizoval ako Námestie Ekumény,“ povedal pri posviacke základného kameňa dňa 17. Cirkevný zbor ECAV Košice - Terasa získal renomé aj zahraničnými aktivitami. V úzkej spolupráci s cirkevným zborom Slezské církve evangelické a. v. v Třinci participuje na misijnom projekte Deti Afriky, orientovanom na adopciu detí na diaľku, ktorá podporuje ich vzdelávanie v africkej Tanzánii.

História evanjelických kostolov v Košiciach začala okolo roku 1528, kedy, krátko po Reformácii Martina Luthera, navštevovali veriaci služby Božie v priestoroch kostolov, ktoré stáli na miestach dómu sv. Alžbety a kaplnky sv. Michala. Prvý drevený kostol bol postavený v areáli cintorína na Žriedlovej ulici v roku 1687 ale zničil ho požiar. Ďalšie, v rovnakom priestore, boli postavené v rokoch 1713 a 1724.

Evanjelický kostol na Mlynskej ulici bol vybudovaný podľa projektu známeho architekta Juraja Kitzlinga a posvätený bol roku 1816. Viac ako 200 rokov delí košických evanjelikov od historicky poslednej vysviacky svätostánku v roku 1816 na Mlynskej ulici.

Evanjelický kostol v Košiciach na Mlynskej ulici

Gréckokatolícke farnosti v Košiciach

Východný obrad bol na území mesta Košice prítomný počas mnohých stáročí. Dokonca vieme aj o tom, že Košice boli na konci 18. storočia významným mestom gréckokatolíckeho študentstva. Medzi študentmi boli predovšetkým deti kňazov, a to nielen zo Slovenska, ale aj z historického územia Podkarpatskej Rusi, ba dokonca i dnešného Poľska. Študovali tu aj deti kantorov, ale aj gréckokatolícke deti z nekňazských rodín. Napríklad len v roku 1776 študovali v Košiciach traja baziliáni. Je otázne, či študenti baziliáni mali v Košiciach ubytovanie v seminári, či u nejakých miestnych rehoľníkov, alebo niečo vlastné, kde sa následne dá predpokladať i bohoslužobný život počas akademického roka. To by bolo bezpochyby veľkým impulzom aj pre miestne gréckokatolícke spoločenstvo.

Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, a to vďaka miestnym podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Svedectvom toho je slávne päťzväzkové dielo J. J. Baziloviča (1742-1821) „Brevis notitia fundationis Teodori Koriathovits“, ktoré vyšlo v tlačiarni rodiny Ellingerovcov v Košiciach v rokoch 1799-1805, rovnako tak ako jeho asketické dielo „Imago Vitae Monasticae“ v roku 1802. Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach i vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva.

Je teda skoro až iróniou, že v 19. storočí bolo mesto Košice filiálkou neďalekej farnosti Zdoba. To však nie je v našich dejinách ojedinelým javom. Pri vzniku prešovského biskupstva boli gréckokatolíci mesta Prešov desiatky rokov oficiálne veriacimi farnosti Ruská Nová Ves. V Bardejove vznikla gréckokatolícka farnosť až na konci 19. storočia a dovtedy všetci veriaci patrili pod neďaleký Rešov. Obdobne Bratislava je ako farnosť ani nie sto ročná. Levoča bola zriadená až počas vojny a farnosti ako Trenčín nemajú ani dvadsať rokov.

Bola to však práve potreba reagovať na migráciu obyvateľstva do miest, ktorá viedla k zakladaniu farností v mestách. V dnešnej dobe sa potreba účinnej mestskej pastorácie javí čoraz viac naliehavou.

V Košiciach vznikli dve nové gréckokatolícke farnosti. Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vo vtedajšom Česko-Slovensku, čo sa týka počtu veriacich. To viedlo po roku 1989 k postupnému začiatku slúženia sv. Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach:

• V katedrálnej farnosti Košice - Staré Mesto
• Vo farnosti Košice - Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP
• Vo farnosti Košice - Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov
• Vo farnosti Košice - Ťahanovce - na rovnomennom sídlisku
• Vo farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice - Nad jazerom

K týmto piatim farnostiam pribudli dekrétmi podpísanými 29. 6. Dekrétom vladyku Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie, č. 516/2020, vznikla s účinnosťou od 1. Dekrétom č. 443/2020, s účinnosťou od 1. Prvými farármi nových farností sa stali Martin Mati pre Košice - Sever a Marcel Gajdoš pre Košice - Šaca.

V posledných rokoch sa mesto Košice stáva cieľom migrácie mnohých gréckokatolíkov z východného Slovenska, ale aj študentov a pracujúcich z Ukrajiny, ktorí sa tiež hlásia ku Gréckokatolíckej cirkvi. Aj z tohto dôvodu boli v roku 2020 zriadené v Košiciach dve nové farnosti, aby sa zlepšila pastoračná starostlivosť o gréckokatolíkov v druhom najväčšom meste Slovenska. Zároveň boli v tom istom roku v Košickej eparchii ustanovení aj dvaja noví biskupskí synkeli (vikári).

Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky v Košiciach

Prehľad významných udalostí

Pre lepšiu orientáciu v spomínaných udalostiach uvádzame tabuľku s prehľadom:

Ďalšie Významné Kostoly v Košiciach

Košice majú bohatú históriu a množstvo významných kostolov, medzi ktoré patria:

• Dóm svätej Alžbety (Hlavná ul.)
• Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.)
• Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.)
• Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky (Hlavná ul.)
• Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky (Hlavná ul.)
• Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky (Mäsiarska ul.)
• Kostol svätého Ducha (Južná tr.)
• Kalvínsky kostol (Hrnčiarska ul.)
• Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Kalvária)
• Evanjelický kostol (Mlynská ul.)
• Ortodoxná synagóga (Puškinova ul.)
• Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Moyzesova ul.)
• Kostol Božského Srdca Ježišovho (Komenského ul.)
• Kostol Krista kráľa (Moysesova ul.)
• Kostol Kráľovnej pokoja (Ul. Milosrdenstva)
• Kostol svätých košických mučeníkov (Nad jazerom)
• Kostol svätého Ondreja (Podhradová)
• Kostol svätého Gorazda a spoločníkov (Terasa)
• Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti (Furča)
• Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla (Terasa)
• Kostol Svätej Rodiny (Furča)
• Kostol Božieho Milosrdenstva (KVP)

tags: #farnost #tereasa #kosic