Začiatkom budúceho týždňa sa slovenskí katolícki biskupi zídu na plenárnom zasadaní v Badíne pri Banskej Bystrici. V pondelok si Konferencia biskupov Slovenska (KBS) zvolí v Marianke pri Bratislave svojho nového predsedu. Po troch rokoch sa opäť konali voľby, ktoré rozhodli o tom, kto bude stáť na čele Konferencie biskupov Slovenska. O post sa aj tento raz uchádzal bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. Slovenskí katolícki biskupi sa na zasadnutí v Mariánke zhodli, že aj ďalšie tri roky bude na ich čele stáť Zvolenský.
Do funkcie predsedu Konferencie biskupov Slovenska bol opätovne zvolený bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. Mandát má na tri roky. Arcibiskup Zvolenský bol za predsedu KBS zvolený štvrtýkrát po sebe. V tajných voľbách hlasovalo 14 prítomných biskupov.
Súčasným predsedom je bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, ktorý vedie KBS už štyri funkčné obdobia. Bez ohľadu na to, či arcibiskup Zvolenský bude alebo nebude vo funkcii pokračovať, už dnes je najdlhšie slúžiacim predsedom KBS. Ak by, naopak, došlo k zmene, nový predseda KBS by bol počas jej 30-ročnej existencie len štvrtý v poradí - po biskupoch Zvolenskom, Tondrovi († 2012) a Balážovi († 2011).
KBS bola zriadená Svätou stolicou po vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Prvé zasadnutie sa uskutočnilo 19. - 20. januára 1993. Členmi KBS sú všetci diecézni, eparchiálni, pomocní a ostatní titulárni biskupi, ktorých je v súčasnosti spolu 14 (siedmi diecézni biskupi, jeden diecézny administrátor, jeden vojenský ordinár, dvaja eparchiálni a traja pomocní).
Biskupi zároveň rozhodli, že generálnym sekretárom KBS bude naďalej banskobystrický biskup Marián Chovanec. Biskupi ďalej určili, že podpredsedom KBS bude košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. Volili tiež dvoch členov Stálej rady KBS. Hlasovaním rozhodli, že nimi budú trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch a nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Členmi Stálej rady KBS sú na základe štatútu predseda, podpredseda, generálny sekretár a dvaja ďalší biskupi volení plénom. Vo funkcii generálneho sekretára KBS v súčasnosti pôsobí banskobystrický biskup Mons. Marián Chovanec.
„Predseda biskupskej konferencie nie je nadriadeným diecéznych biskupov, ako si to ľudia niekedy myslia, keďže biskupská konferencia je pastoračným koordinačným orgánom biskupov na nejakom území. Predseda koná vždy v súlade s poverením a rozhodnutím členov biskupskej konferencie. Predseda a podpredseda sú podľa Štatútu KBS volení spomedzi diecéznych biskupov. K nim možno priradiť aj vojenského ordinára, ktorý nevedie územnú, ale personálnu diecézu.
„Členom Rady hierarchov nie je ani jeden slovenský rímskokatolícky biskup. Ak to beriem recipročne, ako aj to, že KBS je ustanovizňou Rímskokatolíckej cirkvi, nedá sa predpokladať, aby za riadnych okolností mohol byť za predsedu KBS zvolený gréckokatolícky biskup. Voľba predsedu sa tak zužuje na sedem diecéznych biskupov a vojenského ordinára, pričom favoritom je opäť arcibiskup Zvolenský.
„Vie verejne vystupovať, komunikovať a má dôležité kontakty nielen v cirkevnom, ale aj v politickom a spoločenskom prostredí. Istým spôsobom tým nadväzuje na kardinála Korca, svojho predchodcu. Arcibiskup Zvolenský krátko po svojom menovaní v roku 2008. A ako teda vyzerá samotná voľba predsedu biskupskej konferencie?
„Kandidátky sa nepodávajú, ale každý člen KBS v tajnom hlasovaní napíše na hlasovací lístok akékoľvek meno z tých, ktorí môžu byť zvolení. Ak v prvých dvoch kolách nikto nezíska väčšinu hlasov, do tretieho kola postupujú kandidáti s najvyšším počtom hlasov. Zvolený je ten kandidát, ktorý získa väčšinu hlasov. „Bezprostredne po voľbe sa predsedajúci verejne opýta kandidáta s najvyšším počtom hlasov, či voľbu prijíma.
Stal sa ním len rok a pol po tom, čo ho Benedikt XVI. vymenoval za arcibiskupa. Stalo sa tak v deň, keď Svätá stolica oznámila nové rozčlenenie slovenských diecéz. V rámci toho bola Bratislavsko-trnavská arcidiecéza rozdelená na Bratislavskú a Trnavskú arcidiecézu.
Arcibiskup Zvolenský o rodinnej láske.
„V cirkvi sa uchádzanie o povýšenie považuje za kontraproduktívne. Ten, kto sa v cirkvi usiluje povýšiť, tým vlastne dokazuje, že si neuvedomuje závažnosť úradu. V cirkevných úradoch je veľký rozmer ,božieho‘, musíte do nich vstupovať s čo najväčšou pokorou. Tieto slová sa odrážajú aj v jeho 13-ročnom pôsobení na čele KBS.
„Vždy si bol vedomý váhy svojho úradu. Opatrne - niekedy možno až príliš - vystupuje nielen navonok, ale aj pri súkromných rozhovoroch. Na arcibiskupovi Zvolenskom oceňuje, že má skúsenosti aj zo zahraničia, ovláda cudzie jazyky, vystupuje diplomaticky a je tímovým hráčom.
„Nie je tým, kto by druhým vnucoval svoju vôľu. Naopak, nechá si poradiť, aj keď nakoniec prijme autonómne rozhodnutie. Konflikty neeskaluje, ale zmierňuje, vystupuje ako mediátor.
Zlepší prípadná nová tvár na čele KBS spoločenský imidž biskupov? Stanislav Zvolenský môže funkciu do tretice obhájiť. Už druhé funkčné obdobie stojí na jej čele bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský. Nie je vylúčené, že vo funkcii zostane ďalšie tri roky.
Hlavnými výhradami voči pôsobeniu Zvolenského sú podľa cirkevného analytika Imricha Gazdu kauza Bezák a slabé vystupovanie. „Zvolenský nemá líderstvo jednoducho v krvi. Lepšie mu svedčí pozícia tichej vody, ktorá brehy myje. Na komunikácii by mohol popracovať. Nie kvôli sebe, ale kvôli veriacim,“ uviedol pre Aktuality.sk.
Analytik pri Bezákovej kauze tiež poznamenal: „Ale ktorý biskup na čele KBS by ju dokázal riešiť k všeobecnej spokojnosti? Zrejme žiadny. Inou otázkou je, či k nej vôbec muselo dôjsť.“
V prípade opätovného zvolenia Zvolenského by vraj mohlo napovedať jarné „veľavravné hlasovanie“. Gazda pripomenul, že v tom čase zvolili biskupi spomedzi seba delegáta, ktorý ich bude v Ríme zastupovať na synode o rodine. Vtedy podporili práve bratislavského arcibiskupa.
Pondelková voľba bude prebiehať tak, že členovia KBS v 1. kole napíšu na lístok meno niektorého z diecéznych biskupov. Ak nikto z nich nezíska jednoduchú väčšinu, dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov postúpia do ďalšieho kola.
Možná zmena z východu?
Imrich Gazda predpovedá, že bratislavského arcibiskupa by mohol vo funkcii vystriedať košický. „Bernard Bober je dostatočne skúsený. Vedie najväčšiu slovenskú diecézu a rovnako ako Zvolenský je metropolitom. To znamená, že je na čele cirkevnej provincie,“ objasnil.
„Za arcibiskupa Bobera by ho mohli hlasovať tí, ktorí uprednostňujú priamočiarejší a menej diplomatický štýl vedenia,“ myslí si. Ku košickej alternatíve sa prikláňa aj politológ Marián Sekerák, zaoberajúci sa cirkevnou problematikou. „Nebolo by to veľké prekvapenie, ak by sa pomyselné žezlo predsedu tentoraz presunulo na východ republiky - do Košíc alebo prešovskému arcibiskupovi Jánovi Babjakovi."
„Vo voľbe ide skôr o to, kto sa stane, takpovediac, tvárou slovenského katolíckeho kléru na najbližšie tri roky. Ide o internú záležitosť biskupov, ktorí si vyberajú osobu ako najvhodnejšiu na reprezentáciu a vytváranie obrazu o slovenskej katolíckej cirkvi dovnútra i navonok.“ uzavrel.
Nech sa ním stane ktokoľvek, žiadny sa nepribližuje k popularite odvolaného trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka. Veriaci i médiá členom KBS doteraz vyčítajú, že sa svojho spolubrata po pochybnom zbavení funkcie verejne nezastali. Namiesto nich sa v prospech Bezáka prihovárali u pápeža ich českí kolegovia.
„Nepovažovali sme za náležité, aby sme sa zo Slovenska angažovali takým spôsobom, akým to urobil napríklad pán kardinál Miloslav Vlk,“ vysvetľoval v apríli Zvolenský. Podľa neho mu český kardinál svojou angažovanosťou „vylepil zaucho", keď na jar tajne sprostredkoval stretnutie Bezáka s pápežom Františkom.
Biskupská konferencia zohrala kontroverznú úlohu aj pri zmene rektora Katolíckej univerzity v Ružomberku (KU). Vtedajší rektor upozorňoval na ekonomické pochybenia na Pedagogickej fakulte, čo dokázala aj vnútorná kontrola. Jej výsledky potvrdil nezávislý audítor.
Nezákonnosť úkonov spočívala v tom, že niektoré poplatky, ktoré poskytovala fakulta, končili na konte súkromného neinvestičného fondu. Kritika nepáčila akademického senátu a vyslúžil si od neho dvojnásobné odvolanie. V prvom prípade ho vetoval Bernard Bober, ktorý je veľkým kancelárom KU. Toho následne v liste slovenskí biskupi vyzvali, aby rektora odvolal.
Zvolenský Zasępu neinformoval
Tlaky na odchod mali údajne prichádzať z Bratislavy a ukázalo sa, že boli neúnosné aj pre košického metropolitu. Zvolenského podľa sympatizantov Tadeusza Zasępu vyrušoval na univerzite hlavne „prílišný slobodný duch“, kvôli ktorému sa dostával do stretov s predstaviteľmi univerzity. Rektor napokon po vzájomnej dohode s Boberom v máji 2014 odišiel, aby nemusel byť odvolaný.
Hoci Zasępov priamym nadriadeným bol podľa kánonického práva arcibiskup Bober, zákaz vyjadrovať sa pre médiá mu nariadil sídelný spišský biskup Štefan Sečka.
Šéf KBS Zvolenský následne napísal čentochovskému biskupovi, aby Zasępu stiahol z univerzity a aj zo Slovenska. „Dozvedel som sa to od novinárov a kňazov. Arcibiskup Zvolenský ma dodnes neinformoval, prečo sa ma chcel zbaviť,“ povedal bývalý rektor pre SME .
„V posledných rokoch sa výraznou postavou slovenského episkopátu stáva gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ. Je však sekretárom vatikánskej Kongregácie pre východné cirkvi a v súčasnosti najvyššie postavený Slovák vo Vatikáne,“ zdôraznil Marián Sekerák.
Niektorí duchovní tvrdia, že práve pre vysoký vatikánsky post má Vasiľ najbližšie zo slovenských biskupov k vymenovaniu za kardinála.
„Ako s novým predsedom KBS s ním počítať nemožno. Už len preto, lebo nestojí na čele slovenskej diecézy. Na druhej strane, pomerne často sa u nás objavuje na rôznych náboženských slávnostiach, poskytuje rozhovory pre médiá. Aj katolícki biskupi potrebujú svojho šéfa. Tento post doteraz zastával Stanislav Zvolenský. Podarilo sa mu svoj post obhájiť?
S akými pocitmi ste prijali znovuzvolenie za predsedu KBS? S vedomím veľkej zodpovednosti. Rešpektujem rozhodnutie bratov biskupov. Zvolenie beriem ako prejav veľkej dôvery z ich strany. Zvolenie je veľká zodpovednosť. Čaká nás dôležité obdobie v živote cirkvi. Blíži sa návšteva slovenských biskupov u Svätého Otca ad limina. Je Rok milosrdenstva. Synoda o rodine.
Ako ste prežívali čas pred voľbou? Rátali ste s tým, že by ste neboli zvolený opäť? Samozrejme, že som rátal s tým, že nebudem zvolený. Bolo by to pre mňa iste príjemnejšie.
Bolo viacero návrhov na post predsedu KBS? Postup pri voľbe každej funkcie je taký, že v prvom kole v tajnom hlasovaní sa objavia viaceré mená. Aj v prvom kole voľby predsedu takáto situácia nastala. Bol som zvolený v treťom kole.
Plánujete po voľbe nejaké zmeny? Niekedy sa funkcia predsedu KBS nechápe celkom správne. Funkcia predsedu KBS nie je na spôsob predsedu vlády. Táto funkcia je medzi biskupmi koordinačná. Biskupi sú každý vo svojej diecéze samostatný. Cieľom KBS je spoločný postup v niektorých veciach. Predseda je koordinátor. Vytvára konsenzus medzi biskupmi pri spoločných akciách.
Aké budú vaše priority v novom trojročnom období? Základnou prioritou je to, čo sa dotýka života cirkvi. Teraz je veľmi aktuálne zameranie na ťažkosti, ktoré prežívajú naše rodiny. Vidím to aj ako svoju osobnú, kňazskú úlohu. Je to veľká úloha v diecéze. Vidia ju aj ostatní biskupi, čiže je to nevyhnutne aj veľká úloha pre Konferenciu biskupov Slovenska. Máme veľkú úlohu, aby sme správne do života Cirkvi implementovali rozhodnutie Svätého Otca o zjednodušení procesov na vyhlásenie nulity manželstva. Máme veľkú úlohu v Roku milosrdenstva, aby sme správnym spôsobom pozývali ľudí, aby porozumeli, čo znamená Božie milosrdenstvo. Máme veľké očakávania z rozhodnutí, ktoré prinesie biskupská synoda o rodine, ktorá sa bude zameriavať na oblasti, ktoré sa dotýkajú rodiny. Teda prípravu na manželstvo, život mladých pred manželstvom, život ľudí, ktorí sú viac rokov v manželstve, život tých, ktorí sú v kríze. Je to nesmierny priestor, ktorý prináša veľké výzvy pre všetkých.
Jeden z najhorúcejších bodov vášho minulého funkčného obdobia bola kauza odvolania arcibiskupa Róberta Bezáka. Ako ju chcete riešiť? Je to otázka, ktorá je neustále boľavá pre nás všetkých. Nie je však v kompetencii KBS túto kauzu riešiť zásadným spôsobom. Môžeme na ľudskej rovine, ako s bratom biskupom zvažovať, aké sú možnosti. Ale je isté, že emeritný arcibiskup Bezák bude komunikovať aj s predstaviteľmi Svätej stolice.
Predsedom Konferencie biskupov Slovenska (KBS) bude na ďalšie štyri roky bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. V Šaštíne - Strážach o tom rozhodli na 91. plenárnom zasadaní členovia KBS.
Biskupi si na pléne, ktoré potrvá do piatku, vypočujú informácie zo slávnosti blahorečenia Anny Kolesárovej, stretnutia predsedov biskupských konferencií v Bratislave a konferencie na tému „Odpustenie a zmierenie” v rodine. Venovať sa budú príprave Národného pochodu za život, ktorý sa uskutoční v septembri 2019 v Bratislave. Prerokujú návrh na podanie žiadosti o vyhlásenie Kostola sv. Benedikta, opáta v Hronskom Beňadiku za baziliku minor. Medzi bodmi rokovania pléna bude aj štatút Katolíckeho biblického diela voľba nového riaditeľa KBD. Na treťom tohtoročnom zasadnutí si členovia KBS následne vypočujú informáciu o priebehu 15. ročníka stretnutia rodín.
Podľa informácií agentúry SITA, KBS oslovila všetky parlamentné strany a jednu stranu, ktorá by sa podľa posledných prieskumov verejnej mienky po voľbách dostala do Národnej strany SR. Katolícka cirkev na Slovensku chce byť podľa hovorcu KBS Jozefa Kováčika prínosom pre spoločnosť a v tejto dobe ponúkať osvedčené kresťanské hodnoty.
„Z týchto dôvodov sa predseda Konferencie biskupov Slovenska arcibiskup Stanislav Zvolenský rozhodol pred parlamentnými voľbami stretnúť s predsedami významných politických strán. Témou rokovaní bude smerovanie krajiny v najbližších štyroch rokoch a podnety k zachovaniu tradičných kresťanských hodnôt,“ povedal Kováčik. Stretnutia budú mať podľa neho neformálny charakter.
Predstavitelia Konferencie biskupov Slovenska sa so zástupcami politických strán stretávali aj pred voľbami v roku 2010. Diskutovali vtedy o ochrane života, rodiny i ratifikácii parciálnych zmlúv s Vatikánom. KBS vtedy oslovila všetky strany, ktoré sa podľa prieskumov mohli dostať do parlamentu.
Štvrtá veľkonočná nedeľa sa v cirkvi slávi ako Nedeľa dobrého pastiera. Svätý Jozef, sen o povolaní, tak znie názov posolstva pápeža Františka k tohtoročnému svetovému dňu modlitieb za kňazské a rehoľné povolania. Hovorí dekan banskobystrickej katedrály Peter Staroštík.
„Evanjeliá hovoria o štyroch snoch svätého Jozefa. Boli to Božie výzvy, no nebolo ľahké ich prijať. Po každom sne musel Jozef zmeniť svoje plány a riskovať, obetujúc vlastné plány, aby nasledoval tajomné Božie plány. O duchovnom povolaní hovoril aj nový vysvätený nitriansky pomocný biskup Peter Beňo. „Takto to označil svätý Ján Pavol II., kňazstvo ako dar a tajomstvo, a plne s ním súhlasím. Vo farnostiach sa konala aj zbierka na kňazské semináre. List do farnosti Spišskej diecézy poslal rektor Kňazského seminára biskupa Jána Vojtašáka v Spišskej Kapitule Peter Majda.
„Kňazský seminár je tým miestom, kde podľa slov svätého otca Františka dozrieva sen o povolaní a uskutočňuje sa u každého bohoslovca. Za nové kňazské a rehoľné povolania sme sa modlili aj vo vysielaní Rádia Lumen.
Nové kňazské a duchovné povolania do zasväteného života sú nesmierne a nenahraditeľné bohatstvo pre nás všetkých. V Európe aj na Slovensku je zreteľný pokles povolaní. Najzákladnejšou príčinou je odkláňanie od ducha evanjelia. Povedal to pre Rádio Lumen predseda Konferencie biskupov Slovenska, arcibiskup Stanislav Zvolenský.
Cirkev stojí na tom, že potrebuje službu manželov, aby vzrastala v láske v rodinách a novými členmi, a rovnako potrebujeme aj službu kňazov. Hovorí arcibiskup Stanislav Zvolenský, ktorý si tiež uvedomuje fakt, že počet povolaní do duchovného života klesá. Cesta k novým kňazským a rehoľným povolaniam i v rodinách, kde je dôležité, aby milovali službu kňazov aj napriek ich slabostiam.
V porovnaní s minulosťou sa v súčasnosti viac mužov rozhoduje pre kňazské povolanie, už keď v spoločnosti nadobudnú nejaké postavenie alebo ukončili iné vysokoškolské vzdelanie. Podľa predsedu Konferencie biskupov Slovenska je to aj z dôvodu veľkého množstva podnetov, ktoré majú dnes mladí ľudia. „Istým spôsobom odďaľujú potom definitívne rozhodnutie vo svojom živote. Tak to vidíme aj vlastne v oblasti manželstva.“ Arcibiskup Zvolenský dodáva, že povolanie je vždy veľkým Božím darom a sme za každé jedno vďační.
V bratislavskom kňazskom seminári v súčasnosti študuje v šiestich ročníkoch dvadsaťjeden bohoslovcov a ďalší piati sú v pastoračnom ročníku. Nový bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský považuje za jednu z výziev svojho pôsobenia v hlavnom meste vzťah cirkvi k neveriacim.
Pomerne vyšší počet neveriacich v Bratislave ako v iných častiach Slovenska podľa neho svedčí o tom, že katolícka cirkev má v hlavnom meste rezervy v hlásaní viery. Zvolenský sa funkcie na čele novovzniknutej bratislavskej arcidiecézy ujme v sobotu počas slávnostnej omše v Katedrále sv. Martina.
„Bratislava je špecifické prostredie. Na jednej strane je tu veľa dobrých veriacich, ktorí majú aj hlboké poznanie o cirkvi (…). Práve na vzťahy s neveriacimi chce arcibiskup po nástupe do funkcie klásť dôraz. „Väčší počet neveriacich v Bratislave je pre nás výzvou,“ povedal. Na zlepšenie vzťahov podľa neho treba, aby kresťania reprezentovali svoju vieru presvedčivo a hlboko. „Prítomnosť neveriacich potvrdzuje, že máme v tom veľké rezervy,“ dodal. Riešením by mal byť aj väčší rešpekt voči neveriacim.
V Bratislavskom kraji sa pri sčítaní ľudu v roku 2001 označila za ľudí bez vyznania takmer štvrtina obyvateľov. Bratislava ako politické i ekonomické centrum Slovenska bolo doposiaľ súčasťou bratislavsko-trnavskej arcidiecézy so sídlom v Trnave. V polovici minulého mesiaca však pápež Benedikt XVI. rozhodol o jej rozdelení.
Nové rozdelenie diecéz kritizovali veriaci maďarskej národnosti. Juh Slovenska, kde žije prevažná časť zhruba polmiliónovej maďarskej menšiny, je totiž po novom rozčlenený do viacerých diecéz, ako tomu bolo doposiaľ. Maďarskí veriaci pre seba tiež neúspešne požadovali osobitného biskupa.
„Katolícka cirkev nie je postavená na národnostiach, ale na svedectve o Bohu,“ reagoval Zvolenský. Napriek tomu však sľúbil, že bude s kňazmi maďarskej národnosti diskutovať, ako najlepšie riešiť problémy maďarských veriacich na Slovensku.
Bývalého bratislavsko-trnavského arcibiskupa Jána Sokola sprevádzali podozrenia zo spolupráce so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB). Náznaky takýchto podozrení sa nevyhli ani vysokoškolskému učiteľovi a súdnemu vikárovi Zvolenskému. Podľa archívnych dokumentov bol takzvaným dôverníkom ŠtB. Z tejto funkcie sa však nedá usudzovať, či Zvolenský vedome spolupracoval so ŠtB. „Je veľmi ťažké brániť sa nejakým rozumným spôsobom, voči tomu, čo je klamstvom.