Rímsko-katolícky farský kostol sv. Michala Archanjela v Zlatých Moravciach patrí k najhodnotnejším pamiatkam mesta. Je jednou z dvoch dominánt mesta, spolu s Kaštieľom Migazziovcov.
Dejiny Zlatých Moraviec siahajú až do obdobia Veľkomoravskej ríše a sú nerozlučne späté s rodom Forgáčovcov, Paluškovcov a Migazziovcov.
Moravce sa prvýkrát spomínajú v starej uhorskej historiografii v roku 1075 pod názvom Maurot. Objavením listiny benediktínskeho opátstva sv. Ypolita v Nitre sa historici prikláňajú k názvu Morowa, kedy uhorský kráľ Koloman potvrdil pre toto opátstvo v roku 1111 a 1113 dve zoborské listiny. Text druhej znie: osada Morowa má hranicu v dubovom lese, ktorý patrí Opátstvu sv. Ypolita, je tu maštaľ pre kone. Les sa nazýva Tribeč. Jednou so spomínaných 70 osídlených lokalít je aj Willa Morowa.
Prívlastok Zlaté mesto získalo v období panovania kráľa Ľudovíta Veľkého, ktorý šľachticom vydal právo ryžovania zlata.
Na námestí v Zlatých Moravciach v blízkosti Svätej trojice kedysi stál najstarší objekt mesta románsky kostol sv. Petra z 13. storočia. Okolo kostola sa v minulosti rozprestieral rozsiahly cintorín obkolesený kamenným múrom až do 17. storočia.
História kostola sv. Michala Archanjela
Rímsko-katolícky farský kostol sv. Michala Archanjela je barokovo-klasicistickou dominantnou stavbou mesta. Kostol je postavený na mieste pôvodného gotického z 15. storočia. Dnešnú jeho stavbu od základov postavil Paluška v roku 1747 a neskôr prestaval Kardinál Migazzi. V roku 1785 dal prestavať Rímskokatolícky farský kostol sv. Michala Archanjela v Zlatých Moravciach a sám ho 29.9.1785 konsekroval. Ďalšie prestavby uskutočnili v roku 1823 jeho potomkovia.
O jeho konečnú podobu sa pričinili Migazziovci, ako to pripomína pamätný nápis na vstupnom priečelí.
Do roku 1910 jeho interiér zdobil gotický oltár a vzácny obraz Klaňanie troch kráľov. V tom istom roku tiež vzácny oltár z obdobia rokov 1440 až 1450, ktorý bol rozobratý a nahradený oltárom Lurdskej Panny Márie od banskoštiavnického rezbára Jozefa Krause. Vzácny oltár, obraz Klaňanie troch kráľov a ďalšie umelecké diela na Slovensku viac neuvidíme.
V súčasnosti tvorí súsošie Golgoty kamenná skupina Ukrižovania so šiestimi figurálnymi sochami, ktoré patria k skupine Kalvárií na Slovensku.
Architektúra a interiér
Vyzdobený interiér klenutej chrámovej lode je opatrený poschodovým chórom. Súčasťou kostola sú vzácne oltárne obrazy a priestranná krypta, kde odpočívajú miestni zemepáni.
Jeho súčasťou sú vzácne oltárne obrazy a priestranná podzemná krypta, kde odpočívajú miestni zemepáni.
Treba pripomenúť, že v čase, keď zomrel posledný potomok šľachtického rodu Paluškovcov Kristián, v roku 1769, boli Moravce centrom Tekovskej župy. Kardinál dal v meste prestavať kaštieľ a v roku 1785 i farský Kostol sv. Michala, archanjela, a takisto dal vybudovať park. Kostolu daroval niekoľko vzácnych obrazov, medzi ktoré patrí aj maľba Nanebovzatia Panny Márie z konca 17. storočia. Darom chrámu pravdepodobne bol aj jeden zo štyroch obrazov s motívom Klaňania sa troch kráľov od významného antverpského maliara Abrahama Janssensa (1575 - 1632).
Zaujímavosťou je, že jej dominuje hlavný stĺpový oltár s ranobarokovým obrazom Nanebovzatia Panny Márie z druhej polovice 17. storočia.
Kardinál Krištof Migazzi a jeho vplyv
V roku 1790 sa stáva novým majiteľom viedenský arcibiskup Krištof kardinál Migazzi. Migazziho osobným lekárom bol Dr. Jakub Verníšek, ktorého ročná odmena bola 900 zlatých (po troch rokoch 950 zl.). Kardinál spolupracoval s ThDr. Karolom de Salbeckom (v roku 1776 sa stal spišským biskupom) a Jánom Antonom de Révayom (spišský biskup od roku 1788).
Osobný erb kardinála Migazziho s francúzskym štítom sa nachádza na priečelí kaštieľa v Zlatých Moravciach. V striebornom štvrtenom štíte je v prvom a štvrtom poli zlaté slnko, v druhom a treťom poli na modrom návrší stojí modrá cimburínovaná veža. Toto všetko je preložené strieborným modro lemovaným pravošikmým brvnom, ktoré je preložené troma pravošikmými zlatými ľaliami. Nad erbom spočíva koruna, z ktorej vyrastá strieborný dvojitý ďatelinkový kríž. Okolo štítu je zobrazená modro-zlatá reťaz nositeľa rádu sv. Štefana pozostávajúca z iniciál SS (svätý Štefan) a MT (Mária Terézia).
Celý titul kardinála Migazziho znel: EMINENTISSIMUS AC CELSISSIMUS S.R.E. PRESBYTER CARDINALIS CHRISPOPH E COMITIBUS DE MIGAZZI DE WALL, ET SONNENTHURM, S.R.I. PRINCEPS, ARCHI- EPISCOPUS VIENNENSI, ECCLESIAE VACIENSIS ITERUM ANTISTES ECCLESIAE TRIDENTINAE, ET BRIXIENSIS CANONICUS CAPITULARI, INSIGNIS ORDINIS S STEPHANI REGIS APOSTOLICI MAGNAE CRUCIS EQUES, SAC. CAES. ET CAES. REG. APOSTOL. MAJESTATUM CONSILIARIUS ACTUALI INTIMO &C. &C.
Preklad: Najvznešenejší a najvyšší svätej rímskej cirkvi kňaz, kardinál Krištof z grófov Migazzi z Wallu a Sonnenthurmu, svätého rímskeho kráľovstva knieža, arcibiskup viedenský, kostola vacovkého opäť predstavený, kostola tridénskeho a brixenského kapitulárny kanonik, čestného stavu rytier veľkého kríža apoštolského kráľa sv. Štefana, svätého cisárskeho a cisársko-kráľovského majestátu radca, aktuálne dôverný atď.
• Krištofov otec Vincent bol pobočníkom princa Eugena Savojského (*1663 +1736, jeden z najvýznamnejších vojvodcov v dejinách), často sa zdržiaval v Uhorsku a stal sa vládnym radcom v Insbruku.
• Vo Váci Krištof Migazzi postavil domov pre anglické panny, ktoré boli vyhnané z Anglicka, lebo neprestúpili na anglikánsku vieru (založil ju v roku 1534 Henrich VIII.
• Pri príležitosti návštevy Vácu cisárskym párom dal Krištof Migazzi vybudovať na hranici mesta víťaznú bránu. Traduje sa, že keď 18.8.1765 cisár František I. zomrel, jeho kamenný medailón na stene brány zasiahol blesk a spadol. V ten istý deň počas omše, ktorú slúžil Krištof Migazzi v Dóme sv.
Pri príležitosti svadby svojho syna, Leopolda II., mu Mária Terézia darovala diamantmi a smaragdami zdobený kríž Rádu sv. Štefana.
Zomrel vo veku 89 rokov na mozgovú príhodu, pôsobil 52 rokov ako biskup a 46 ako arcibiskup Viedne. Pochovaný bol vedľa hrobu cisára Fridricha III. (*1415 +1493) za účasti cirkevných hodnostárov a početného ľudu. Cisárski hodnostári sa pohrebu nezúčastnili práve kvôli jeho konfliktom s cisárom Jozefom II.
Nad jeho hrobom bol zavesený červený kardinálsky klobúk, ktorý tam mal zostať kým nebude vymenovaný nový kardinál.
Rekonštrukcia kostola sv. Michala Archanjela v Turí
Súčasnosť a farský život
Farský Kostol sv. Michala, archanjela, a Kostol Božského Srdca Ježišovho, ktorý spravuje Kongregácia bratov tešiteľov. Farnosť ochraňuje sv. Michala archanjel.
V tejto farnosti je patrocínium chrámu veľmi úzko prepojené so sviatkom vodcu nebeských zástupov. Deň predtým, teda 28. Máme takpovediac slávnostné dvojdnie a tento rok aj trojdňovú duchovnú obnovu farnosti. Zároveň si v tomto roku Základná škola sv. Farský Kostol sv. Michala, archanjela pripomína 30. výročie svojho založenia.
Vo farnosti sa opakovane zachovávajú viac i menej formálne farské tradície. Každý rok sa na tomto mieste v najbližšiu nedeľu k sviatku sv. Anny slávi slávnostná svätá omša. Okrem toho sa každoročne tešíme na sviatok sv. Štefana na takzvanú folklórnu svätú omšu.
Dňa 7. 1. 2013 sa uskutočnila kanonická vizitácia, ktorej sa zúčastnil nitriansky biskup J. Ex. ThDr. Viliam Judák, riaditeľ biskupského úradu Mons. Štefan Vallo a ďalší zástupcovia biskupskej kúrie, kňazi zlatomoraveckej farnosti a dekanátu, zástupcovia mesta a ďalší hostia. V tento deň priniesli do farského kostola a dekanátu v Zlatých Moravciach relikviu sv. Cyrila z katedrály sv. Emeráma Nitrianskeho hradu, ktorá je darom Vatikánu nitrianskemu biskupstvu z obdobia konania II. Vatikánskeho koncilu v roku 1962.
Po niekoľkých rokoch odmlky sa oživilo aj vydávanie farského časopisu Farník.
Kostol je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Nachádza sa na adrese Hviezdoslavova 104/77, Zlaté Moravce 95301. Je to rektorský kostol Kongregácie Bratov Tešiteľov z Gethsemany. Patrí do farnosti sv. Michala Archanjela v Zlatých Moravciach.
Významné udalosti a spomienky
Mesto Zlaté Moravce, Mestské stredisko kultúry a športu v Zlatých Moravciach usporiadalo v piatok 6. júla 2018 podujatie s názvom Po stopách rodiny Migazzi.
Slávnosť sa začala modlitbou a vďakou sestrám pri hroboch prvých sestier, ktoré tam prišli ako misionárky. Záštitu nad celým podujatím mal p. Marian Tomajko, ktorý sa vždy veľmi živo zaujíma o našu históriu a práve na jeho podnet sa koná pravidelná spomienka vďačnosti voči sestrám, ktoré tam v minulosti pôsobili celých 95 rokov. Slávnosť pokračovala svätou omšou vo farskom kostole sv. Michala archanjela, ktorú celebroval Mons. Ján Pristáč, kanonik sídelnej Nitrianskej kapituly.
Zlatomoravčania, ktorí ešte poznali pôsobiace sestry, sa podelili o svoje spomienky na sestry. Srdečnú, radostnú a priateľskú atmosféru spríjemňovali krásne spevy miestneho ľudového zboru.
Obyvatelia Zlatých Moraviec môžu byť hrdí na svoje bohaté dejiny, ktoré významnou mierou ovplyvnili Solúnski bratia príchodom na naše územie a duchovnosť miliónov ľudí Európy prekladom Biblie do staroslovienčiny a rodného jazyka v cyrilskej abecede.
Priekopnícke úsilie sv. Cyrila a Metoda, ktoré sa stalo odvážnou kapitolou v dejinách ľudstva, sme si pripomenuli v Zlatých Moravciach pri príležitosti 1150. výročia príchodu Solúnskych bratov najväčšími oslavami svojho druhu na Slovensku.
Pripomenuli sme si aj 900. výročie prvej písomnej zmienky o Zlatých Moravciach v Zoborskej listine z roku 1113, historické dokumenty a archeologické nálezy, ktoré sa viažu tomuto významnému obdobiu. Vzácny nález pyxidy z Čiernych Kľačian potvrdzuje, že našim krajom prechádzala byzantská misia s darom Byzantského cisára Michala III. pre veľkomoravského panovníka Rastislava, zlatý pektorálny kríž objavený v Zlatých Moravciach, slovanský hrob v Ladiciach, hradisko v Nevidzanoch.
V MSKŠ odbornými prednáškami a netradičnou výstavou v Mestskom múzeu o živote a diele sv. Cyrila a Metoda za účasti mnohých osobností, kresťanských a spoločenských hnutí a žiakov škôl celého regiónu. Súčasťou výstavy bol model Nitrianskeho hradu a najstaršieho kostolíka na Slovensku v Kostoľanoch pod Tríbečom, dve putovné výstavy, jedna filatelistická z Močenku a druhá o Stredovekých kláštoroch.
Nádherné podujatie sa uskutočnilo pod záštitou správcu farnosti Mons. Mariána Javora, organizátora Mgr. Miroslava Kráľa a primátora mesta Ing. Petra Lednára CSc.