13. storočie predstavuje v našich dejinách významnú etapu hneď z viacerých hľadísk. Poľnohospodárska výroba sa dostala na úroveň, kedy už bola schopná zabezpečiť dostatok potravín aj pre obyvateľov miest - obchodníkov a remeselníkov, čo následne podnietilo rozvoj aj v týchto oblastí. Príchod prevažne nemeckých osadníkov taktiež podnietil hospodársky i kultúrny rozvoj nášho územia.
Rozmach obchodu a baníctva priniesol dostatok prostriedkov pre stavebný rozvoj, ktorý sa týkal nielen sakrálnych stavieb ale aj miest a kamenných hradov, pri ktorých významnú úlohu zohrala aj ich odolnosť počas tatárskeho vpádu. Okrem toho sa 13. storočie nesie v znamení prelínania románskeho a gotického štýlu.
Kým na začiatku storočia sa len výnimočne stretávame na románskych stavbách, aj to len tých najvýznamnejších, s niektorými gotickými prvkami (Bíňa, Spišská Kapitula, Nitra - románska kaplnka katedrály, Banská Štiavnica), na konci storočia je situácia už opačná. V tomto období sa taktiež pokračuje zahusťuje sieť kostolov a kostolíkov na vidieku, čo viedlo k opusteniu systému centrálnych kostolov, využívaných obyvateľmi okolitých dedín a osád. Preto prevažná väčšina zachovaných románskych stavieb pochádza práve z obdobia prvej polovice 13.
Významný vplyv na svoje okolie mali aj stavebné huty pôsobiace pri stavbe Spišského hradu a Spišskej Kapituly či dvoch trojloďových bazilík v Banskej Štiavnici ešte v románskom štýle. Osobitnú skupinu kostolov tvoria tehlové stavby z oblasti Žitného polostrova a okolia, Gemera a južného Zemplína.
Vrcholnou stavbou, ktorá slúžila ako inšpirácia pre viaceré stavby (Čierny Brod-Heď, Šamorín, Križovany nad Dudváhom, Dražovce), bol kláštorný trojloďový kostol benediktínov v Diakovciach. V poslednej fáze románskeho slohu na našom území sa stavali všetky základné typy sakrálnych stavieb. Nájdeme tu trojloďové stavby, prevažne baziliky (Spišská Kapitula, Diakovce, Banská Štiavnica, Krupina či Dobrá Niva), ako aj dvojvežové jednoloďové kostoly (Bíňa, Krušovce, Diviaky nad Nitricou). Stále je využívaný aj typ centrál - rotúnd. Stoja napríklad v Šiveticiach, Prihradzanoch či Križovanoch nad Dudváhom.
Z rakúskeho Podunajska k nám prišiel ďalší impulz pre stavenie centrál v podobe karnerov, dvojpodlažných stavieb kombinujúcich kostnicu a kaplnku. Slohový zlom nastáva začiatkom druhej polovice 13. storočia, kedy u nás vznikajú posledné stavby prevažujúco románskeho štýlu (Kalinkovo, Rákoš, Šámot, Hontianske Nemce, Sečianky).
Prechod medzi oboma slohmi však nebol ani rýchly ani jednoznačný, pri jednotlivých stavbách dochádzalo miešaniu štýlov a ich prvkov podľa schopností/znalostí staviteľov a snáď i vkusu objednávateľov. Zaujímavým prípadom je kostol v Kaplne z polovice 13. V staršej literatúre sa používal pojem prechodný štýl, vzhľadom na realitu je však vhodnejšie hovoriť o prechodnom období.
Ako príklad môžu poslúžiť už goticky vysoké ale stále úzke okná, zakončené ešte románskym oblúkom, aké nájdeme v Rákoši či Starej Haliči. Takisto viaceré ranogotické kamenné portály zhotovili bez typického lomeného oblúka. Na druhej strane tu máme jeden z najhodnotnejších románskych portálov u nás, pozostatok kláštorného kostola v Šahách, kde už kamenári použili lomený oblúk.
Nový sloh sa vyznačoval odlišným prístupom k riešeniu stavieb s dôrazom na vertikalitu, presvetlenie, hmotové odľahčenie a statiku riešenú prostredníctvom rebrovej klenby a vonkajších oporných pilierov. Tieto nové riešenia sa u nás presadzovali len pomaly, a tak v prvom období nachádzame u nás len stavebné detaily, ktoré mali žiadny či len minimálny vplyv na statiku stavieb. Na vidieku, kde kostolíky často stavali miestni majstri, sa ešte aj na začiatku 14. storočia využívali osvedčené postupy románskeho staviteľstva.
Podobne ako v predchádzajúcom storočí sa významnými inšpiračnými centrami stali kláštory. Tie budovali najmä nové mníšske rády, ktoré už prinášali gotický štýl či aspoň jeho prvky. Išlo napríklad o cistercitov (Spišský Štiavnik) či premonštrátov (Kláštor pod Znievom), ako aj kazateľské rády františkánov (Bratislava, Trnava) a dominikánov (Košice).
Nový stavebný sloh so sebou prinášajú aj hostia zo zahraničia, najmä z Nemecka, ktorí sa usadili predovšetkým na Spiši a v stredoslovenskej banskej oblasti. Gotický sloh v 13. storočí sa u nás presadzuje najmä v podobe malých jednoloďových kostolíkov s kvadratickým presbytériom zaklenutým jedným poľom krížovej rebrovej klenby, ktoré mohla dopĺňať západná (zvyčajne) predstavaná veža a severná sakristia. Išlo o pomerne jednoduchú stavbu, ktorá však spĺňala potreby veriacich. Väčšie gotické stavby sú v 13.
Príklady kostolov z 13. storočia
Medzi najstaršie sakrálne stavby na Slovensku možno zaradiť:
- Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch.
- Kostol sv. Michala archanjela v Dražovciach.
Nasledujúca tabuľka poskytuje prehľad vybraných kostolov z 13. storočia s uvedením ich charakteristík:
| Názov kostola | Lokalita | Obdobie vzniku | Charakteristika |
|---|---|---|---|
| Kostol sv. Margity Antiochijskej | Kopčany | cca 850 | Jediný zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy, najstaršia stojaca stavba severne od Dunaja. |
| Kostol sv. Michala archanjela | Dražovce (Nitra) | 11. storočie (základy môžu byť staršie) | Jednoloďová stavba z kameňa a tehál, obdĺžnikový pôdorys s polkruhovou svätyňou a murovanou vežou. |
| Kostol Všetkých svätých | Haluzice | 13. storočie | Zrúcanina románskeho kostola. |
| Kostol sv. Jána Krstiteľa | Pominovec | Prelom 12. a 13. storočia | Románsky kostolík, jediná spomienka na zaniknutú obec. |
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch
Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. Jedná sa o jediný stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. Kostolík je najstaršou zachovanou stojacou stavbou severne od Dunaja, čím má obrovský význam aj v rámci celej strednej Európy.
Dendrochronologicky, ale aj meraním obsahu uhlíka C14 bolo zistené, že kostol mohol byť postavený okolo roku 850. Kostol leží pri slovensko-českej hranici, niekoľko kilometrov od veľkomoravského sídla Mikulčice-Valy, v katastri obce Kopčany.
Prvá písomná zmienka o kostole pochádza až z r. 1392. V jeho okolí existovali malé osady do 13. storočia. Keď zaniklo pôvodné veľkomoravské hradisko, obyvatelia sa začali postupne z osád sťahovať. Poslední odišli približne v 16. - 17. storočí.
Kostol aj naďalej slúžil svojmu účelu až do 18. storočia, keď bol postavený nový kostol v obci Kopčany. Ku kostolu patril aj priľahlý cintorín, na ktorom sa pochovávalo až do 17. - 18.
Dražovský kostol
Mestská časť Nitry - Dražovce je významnou archeologickou lokalitou, ale tiež miestom, kde sa nachádza Kostol sv. Michala archanjela. Stojí tu už od 11. storočia, niektoré výskumy hovoria, že základy na ktorých stojí môžu byť ešte staršie. Táto jednoloďová stavba bola vybudovaná z kameňa a tehál.
Má obdĺžnikový pôdorys s polkruhovou svätyňou a murovanou ihlanovou vežou. Z najstaršieho kostola sa zachovali základy a časti muriva. Pôvodný kostol nemal vežu a svätyňa vzadu mala podkovovitý tvar. Bol zničený a na jeho základoch bol postavený nový kostol, ktorý bol viackrát prestavaný až do dnešnej podoby.
V roku 1803 bol v obci postavený nový kostol a tým stratil kostolík svoj význam, konajú sa tu len príležitostne omše na sviatok sv. Michaela archanjela, dňa 29. septembra.
Kostolík v Malej Mači
Kostol v Malej Mači stojí v poli. Doslova. Mimo dediny, osamelý ako Sám vojak v poli. Ibaže nie vždy to tak bolo. Keď ho postavili niekedy v polovici 13. storočia stál v dedine. Dokonca ešte aj o dvesto rokov neskôr, keď ho modernizovali a zamurovali na ňom pôvodné štrbinové okná, stál v dedine.
Ibaže keď na Hornú zem Kráľovstva Uhorského vtrhli v 16. storočí bojovníci z Osmanskej ríše, keď vyplienili dedinu, kostolík sa ocitol akýsi osamotený. V poli, na plochej zemi, dobre viditeľný. Dedina sa totiž „schovala“ za lužný lesík, kde bola menej na očiach presúvajúcim sa vojskám. Kostol sa používal ďalej. V 17. storočí k nemu pristavali v západnej časti vežu, zvýšili obvodové múry, upravili interiér.
Ešte aj v roku 1903, keď odstraňovali statické poruchy kostolíka a pristavali k nemu oporné piliere (mimochodom po roku 2005 odstránené), bol hojne navštevovaný. Mimo záujem veriacich sa dostal až po roku 1990. Mladých v dedine ubudlo, väčšina domácich sa dnes hlási skôr k protestantom a katolícky kostolík sa stotožňuje s úlohou vojaka v poli.
To však neznamená, že by oň stratili záujem pamiatkári a archeológovia. V rokoch 2005 - 2006 tu prebehol archeologický výskum, v roku 2011 po rôznych peripetiách bolo právoplatne vyhlásené jeho ochranné pásmo a na jeseň 2014 P. Hrachovský a T. Molnár odkryli vo východnej stene svätyne stredovekú nástennú maľbu ukrižovaného Ježiša Krista. Peknú ukážku stredovekého umenia. Odkrývanie celej plochy nástennej maľby a jej reštaurovanie ešte nie je ukončené.
Kostol so svojím okolím je typický pre naše územie. Jemu podobný nájdete v Sádku - Klátovej Novej Vsi, , či v Plaveckom Podhradí. Majú dôstojnosť, krásu a jednoduchosť dedinských stavieb. Je tak príjemné sa pri nich zastaviť. Aspoň na desať minút.
Ďalšie sakrálne pamiatky:
- Katarínka pri Dechticiach
- Románsky kostolík v Haluziciach
- Drevený kostol v Ladomírovej
- Drevený kostolík vo Vyšnom Komárniku
- Kostolík v Pominovci
Na Slovensku sa nachádza veľký počet sakrálnych pamiatok, ktoré sú neodlučiteľnou súčasťou našej krajiny.