Veľký Meder, usadlosť s bohatou minulosťou v Dolnom Žitnom ostrove, uchováva svoju históriu v archívnych dokumentoch, ústnych podaniach, cintorínoch, kostoloch, kultúrnych pamiatkach a sochách.
Téma: Dejiny Katolíckej cirkvi 1945 - 1989. Autor: Emília Hrabovec.
Presné údaje o vzniku mesta nemáme, ale vieme, že ako usadlosť už existovala v čase príchodu Maďarov. Podľa povesti pomenovanie usadlosti Megere pochádza od jedného vodcu kniežaťa Árpáda menom Megere, ktorého ľud sa usadil na Žitnom ostrove po príchode Maďarov.
Prvá písomná zmienka o našom meste pochádza z čias panovania kráľa Belu IV. z roku 1268 - kde sa na darovacej listine spomína naše mesto ako Villa Megere.
Vznik a vývoj farnosti
O vzniku rímsko katolíckej farnosti v našom meste a o založení a postavení prvého kamenného kostola nezostali dochované žiadne dokumenty. Na základe poznámok zohorského farára Arnolda Ipolyiho (1853) na jednom zvone starého kostola bol čitateľný letopočet 1467 a aj vznik prvého kostola môžeme datovať na toto obdobie. Ďalej je známe, že v polovici XVI. storočia jedným zo zachovalých a nezničených rímsko katolických farských úradov spolu s kostolom bol farský úrad v našom meste s farárom Csepy Lászlóm.
Túto skutočnosť dokazuje zápis pochádzajúci z roku 1561 - 62 v Canonice Visitacio, kde je veľkomederská farnosť opísaná ako pekná, udržiavaná a dobre riadená. Za čias reformácie sa viac krát dostal do rúk reformovanej cirkvi. V roku 1740 - 55 dal kostol zrenovovať zohorský kňaz, spisovateľ Arnold Ipolyi, napriek tomu stav kostola na konci XIX. storočia bol tak nevyhovujúci, že musel byť zbúraný.
Kostol mal jednu cibuľovitú vežu a bol postavený z kameňa.
Základný kameň nového kostola bol uložený v roku 1899. Krížom na základy zbúraného starého kostola bol postavený nový kamenný kostol. Stavba nového kostola bola financovaná členom jednej grófskej rodiny - vojvodkyňou Sabran Pontevés - Kőröspataki Kálnoki Adalheidis na pamiatku jej syna a manžela.
Kostol bol pôvodne naprojektovaný ako trojloďový neogotický, ale na základe finančných problémov bol plán zmenený na jednoloďový eklektický štýl a takto bol aj postavený. Prvý krát bol kostol vysvätený 28. októbra 1900, ale po oprave stavebných nedostatkov bol znova svätený radcom Svätej stolice Keményfi Kálmánom 5. augusta 1912.
Obnova vnútorných priestorov kostola sa uskutočnila v roku 1930 a v roku 1979 kde vnútorná výzdoba kostola ostala zachovaná do roku 2003.
Vonkajšia renovácia kostola sa uskutočnila v roku 1970 a 1999 pod vedením vtedajšieho farára, dekana László Kovácsa. Interiér kostola dostal terajšiu podobu v roku 2003 spolu s novým osvetlením, dvomi veľkými a piatimi menšími lustrami.
Bolo vynovené osvetlenie všetkých vnútorných priestorov a zvlášť bola osvetlená krížová cesta. Po dokončení prác kostol vysvätil ostrihomský arcibiskup, kardinál Dr. László Paskai v roku 2003. V roku 2004 sa uskutočnila renovácia a pozlátenie hlavného oltára spolu s kazatelňou.
Zariadenie a výzdoba kostola pochádza po roku 1900. Najdôležitejšia časť - hlavný oltár je z nahnedo natretého, namoreného dubového dreva s pozlátenými ozdobami.
Nad oltárom z oboch strán sú sochy dvoch anielov. Jeden má ružové rúcho a v ruke drží kadidlo, druhý má modré rúcho a v ruke drží tymián. Na krajoch oltára vidíme drevené sochy Svätého Štefana kráľa a Svätého Ladislava kráľa z dielne sochára Györgya Lipcseyho.
Nad hlavným oltárom vidíme farebné sklenené okno s mozaikou patróna náško kostola Svätého Mikuláša spolu s Pannou Máriu a dieťaťom.
Výzdoba dvoch bočných oltárov Srdce Ježiša a Panny Márie je totožná s výzdobou a pozlátením hlavného oltára. Podobný štýl je vidieť aj na výzdobe bočnej kazateľne.
V hlavnej lodi kostola sa nachádza 45, na hnedo natretých, namorených a jemne opracovaných dubových lavíc. Na šiestich kruhových mozaikových oknách kostola sa nachádzajú podobizne významných svätých a blahorečených, ktorí boli úzko spojení s maďarskými dejinami: Sv. Margita, Sv. Alžbeta, Sv. Kinga, Sv. Imrich, Sv. Gerhard biskup a blahorečený Apor Vilmos biskup.
Na bočných stenách sa nachádza 14 plastík Krížovej cesty.
Organ kostola so 14 registermi sa nachádza v chóre nad hlavným vchodom a bol postavený v dielni budapeštianskeho majstra Ottu Riegera. V roku 1911 bol vysvätený dekanom Józsefom Vázsonyim. Oprava a reštaurácia organu bola uskutočnená v roku 1999.
Erb mesta Veľký Meder
Kostol má 5 zvonov. Najväčší z nich zvon Wéber váži 885 kg a bol odliaty v roku 1939. Zvon Sv. Ladislav bol vysvätený v roku 1983. Z dvoch prostredných zvonov jeden váži 490 kg a druhý 300 kg a vysvätenie sa uskutočnilo v roku 1984. Najmenší a najstarší zvon má 75 kg, pochádza z roku 1773 a väčšinou sa rozozvučí pri zádušných omšiach.
Farármi nového kostola boli : Horváth József, Marczy József, Cseri István, Czuczor Menyhért, Hinn Danaszcén, Halász Gyula, Farkas Jenő ( farár - básnik) , Kovács László, Bíróci Štefan a Mgr. Borka Ivan, Mons. Szakál Ladislav Ján dekan, farár, Mgr. Parák Ladislav dekan, farár, Mgr.
Ďalšie pamiatky spojené s cirkvou
Okrem samotného kostola sa vo Veľkom Mederi nachádzajú aj ďalšie pamiatky, ktoré sú spojené s náboženským životom a históriou mesta:
- Kaplnka v areáli rímskokatolíckeho cintorína: Objekt bol postavený v roku 1910. Postavila ho rodina Wéberovcov, Ferenc Wéber a jeho manželka Mária Janková. Kaplnka v roku 2004 bola reštaurovaná. Vnútorné vybavenie kaplnky je skromné. Na vonkajšej strane kaplnky je umiestená pamätná tabuľa Lajosa Kazinczyho dôstojníka maďarskej armády v roku 1849.
- Socha sv. Jána Nepomuckého: Kamenná socha svätca na odstupňovanom štvorbokovom podstavci na dvore rímskokatolíckeho cirkevného úradu bola postavená koncom 18. storočia. (rok 1783)
- Socha Panny Márie: Socha na vysokom stĺpe so štylizovanou hlavicou pred rímskokatolíckym cirkevným úradom bola postavená v roku 1898, pomocou Mihálya Lászlóa a jeho manželky Julianny Mészarosovej. Socha do roku 1945 bola v centre mesta.
- Kríž s Ukrižovaným: Kamenný kríž pred rímskokatolíckym kostolom bol postavený v roku 1907.
Cintoríny
- Rímskokatolícky cintorín: Pôvodným pohrebným miestom našich predkov bol cintorín okolo prvého kamenného kostola katolíkov, ktorý stál na vŕšku. Pokračovaním tohto cintorína je dnešný cintorín. V areáli cintorína je kaplnka z roku 1910. Hlavný kríž cintorína je kamenný, pred kaplnkou. Dobové náhrobné kamene z konca 19. a začiatkov 20. storočia, ojedinele zachované kovové kríže.
História Rímskokatolíckej cirkvi vo Veľkom Mederi je neoddeliteľnou súčasťou dejín mesta. Kostoly, kaplnky, cintoríny a sochy sú svedectvom o silnej viere a kultúrnom dedičstve, ktoré pretrváva dodnes.
Súčasné pôsobenie cirkvi
Rímskokatolícka cirkev vo Veľkom Mederi aktívne pôsobí aj v súčasnosti. Farnosť ponúka:
- Farský úrad
- Dejiny kostola
- Galériu fotografií
- Aktuálne informácie
Kontakty
Sv. Štefana 338/24, 932 01 Veľký Meder
Web: www.katolikusmegyer.sk
Duchovní správcovia farnosti
Aktuálny zoznam duchovných správcov farnosti Veľký Meder:
- Mgr. Kristián Bozay, PhD., farár dekan
- Mgr. Bernard Novák, farský vikár (kaplán)
- Tamás Ollé, farský vikár (kaplán)
- Martin Alan Szöllősi, diakon
Prehľad duchovných správcov v Trnavskej arcidiecéze:
| Farnosť | Farár/Administrátor | Pomocní duchovní |
|---|---|---|
| Gabčíkovo | Mgr. Peter Gál, farár - moderátor | |
| Veľký Meder (filiálka: Ižop) | Mons. Mgr. József Mahulányi, farár dekan | |
| Vrakúň | Mgr. Václav Ďurčo, farár | |
| Leopoldov | Mgr. Milan Červeňanský, honorárny assessor, farár | |
| Kolárovo (filiálky: Dedina Mládeže, Veľký Ostrov) | Mgr. Róbert Kiss, kanonik, generálny vikár, farár dekan | Dr. Peter Juhás, Mgr. Ernő Molnár, Mgr. Lóránt Lépes, Mgr. Alexander Simek |
| Čachtice | Mgr. Martin Klement, PhD. et PhD. et Ph.D. | |
| Krakovany (filiálka: Ostrov) | Mgr. Richard Jankovič, farár | |
| Piešťany - sv. Cyrila a Metoda (filiálky: Banka, Kocurice) | Mgr. Marián Kolenčík, farár dekan | Mgr. Samuel Sádecký, Ing. Eduard Ďaďo, ThDr. Ing. Peter Kičin, PhD., Mgr. Michal Kollár, Mons. Augustín Minarovič, ThDr. Michal Stríženec, PhD. |
| Piešťany - sv. Štefana, uhorského kráľa (filiálka: Veľké Orvište) | Mgr. Juraj Schindler, farský administrátor | |
| Vrbové (filiálky: Prašník, Šípkové) | Mgr. Jaroslav Hanzlík, farský administrátor | |
| Brestovany (filiálka: Horné Lovčice) | Mgr. Branislav Popelka, farár školský dekan | |
| Trnava - svätého Mikuláša | Mgr. Jozef Gallovič, honorárny kanonik, farár dekan | Mgr. Ladislav Mišura, Mgr. Ladislav Heriban, Mgr. Imrich Kováč, Mgr. Marián Ondrejka |
tags: #rimskokatolicka #cirkev #velky #meder