Obec Ražňany sa nachádza približne dva kilometre južne od Sabinova. Kostol stojí vo vyvýšenej polohe v strede obce na jej východnom okraji v sčasti oplotenom areáli. Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je v dobrom stave.
Bohoslužby sa konajú každý deň v týždni, v nedeľu o 10.30 h. Aktuálne časy svätých omší je možné nájsť na stránkach farnosti.
Vznik Cirkevnej základnej školy sv. Demetera v Ražňanoch sa datuje k 1. septembru 2002. Patrónom školy je sv. Demeter, ktorého uctievali už solúnski bratia Cyril a Metod v časoch Veľkej Moravy. Jeho sviatok sa slávi 26. októbra.
Prvá zmienka o existencii školy pri kostole sv. Demetera je zo zápisu v ražnianskej kronike, ktorá spomína školu pre evanjelickú cirkev na úrovni gymnázia s pôsobnosťou pre celé hornouhorské okolie (približne dnešné východné Slovensko). Pravdepodobne od 30. rokov 17. Druhý záznam o existencii školy v Ražňanoch je z roku 1691, keď už v opäť katolíckej farnosti bola urobená vizitácia z biskupského úradu v Jágri. Zápis konštatuje, že v Ražňanoch vizitátor našiel pekný kostol zasvätený sv. Demetrovi.
Základná škola v Ražňanoch má teda dlhú tradíciu a dokonca v minulosti plnila oveľa vážnejšiu funkciu, ako má dnes. Po prevrate v roku 1948 bola škola cirkvi odňatá a mala štátny charakter. V roku 2002 sa škola stáva opäť cirkevnou.
Farnosť v obci Nyars sa spomína už v prvej polovici 14. storočia. Kostol postavili vo vyvýšenej polohe na mieste staršej stavby okolo roku 1510. Postavili ho na mieste a možno aj s využitím muriva staršej stavby, ktorá bola zrejme zničená/poškodená počas husitských vojen v 15. storočí. Mal podobu jednolodia s polygonálnym presbytériom, pričom oba priestory boli zaklenuté rebrovou klenbou.
Významné stavebné úpravy v renesančnom štýle sa uskutočnili už v roku 1540, keď pred južný vstup do lode pristavali murovanú predsieň a osadili nový portál. Na tomto portáli sa zachoval nápis datujúci výstavbu do roku 1540. Letopočet v tomto nápise je zapísaný v podobe "MIVO", ktorý bol v 18. storočí prečíslovaný.
Počas reformácie chrám niekoľkokrát prešiel do rúk protestantom, katolíckym sa definitívne stal okolo roku 1724. V roku 1778 sa uskutočnila baroková prestavba, v rámci ktorej postavili južnú kaplnku, ktorá sa pripája k západnej stene južnej predsiene. V roku 1798 bolo farnosti pápežskou bulou Pia VI. priznané patrocínium sv. Demetera.
Obnova sa realizovala aj v roku 1908, kedy dostala veža zastrešenie v súčasnej podobe. V roku 1925 nahradili drevenú tribúnu v západnej časti lode súčasnou murovanou, ktorú nesú dva osemboké piliere. V októbri 2013 apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Mario Giordana posvätil kostol po obnove.
Gotické obdobie je zastúpené okrem obvodových múrov stavby aj sieťovou pretínavou klenbou presbytéria, ktorá sa pripisuje staviteľovi Jánovi z Prešova a krížovou klenbou lode. Na klenbe presbytéria sa nachádzajú erby biskupa Demetera Ňaršanského, pápeža Pia VI. Renesančný sloh zastupuje predovšetkým hodnotné kamenné pastofórium v presbytériu, ktoré vzniklo v dielni Vincenta z Dubrovníka. Ďalej je to portál do sakristie a južný portál do lode s nadväzujúcou predsieňou.
Patrocínium sv. Demetera nepatrí na Slovensku medzi bežné - nesie ho len 18 chrámov, a to v prevažnej miere gréckokatolíckych. Tento svätec pochádzal z gréckej Solúne a zomrel mučeníckou smrťou v roku 306. Neďaleko kostola rastie stará lipa, ktorá mohla byť podľa niektorých prameňov vysadená už v roku 1510.
V obci pôsobil aj Štefan Onderčo - kňaz, politik a národný buditeľ. V roku 1913 bol ustanovený za farára do Ražnian. Svojou činnosťou na poli národnostnom tvrdo bojoval za práva Slovákov o čom svedčí aj Verejné zhromaždenie na ražňanskej fare v decembri 1918, ktoré hralo dôležitú úlohu pri utváraní novovzniknutého štátu Čechov a Slovákov. Zomrel na zákernú chorobu 31.
Okrem kostola sa v obci nachádza aj kaštieľ zo 17. storočia, ktorý spolu s priľahlým parkom odkúpila obec v roku 1996 od posledného majiteľa Gedeóna Pechyho. Zachovalá sýpka z roku 1840 je hospodárskou budovou niekdajšieho veľkostatku. Je to poschodová budova postavená v neskoroklasicistickom štýle na prízemí so slepými arkádami, na poschodí s menšími štvorcovými oknami.
V obci bol založený futbalový klub a klub kulturistiky, ktoré vykazujú výsledky primerané ich finančnému a technickému vybaveniu. Budova futbalového klubu, vybavená šatňami a sociálnym zariadením, je vo vlastníctve obce. Okrem toho sa v obci nachádza viacúčelové ihrisko pre tenis, minifutbal, volejbal a basketbal. Od roku 1952 sú Ražňany známe aj vybudovaním letiska a tradičnými leteckými dňami.
Poľnohospodárska činnosť v katastrálnom území obce Ražňany zaznamenala útlm najmä po rozpade Poľnohospodárskeho družstva. Dôsledkom bola strata pracovnej príležitosti pre cca 40 obyvateľov obce. V súčasnej dobe časť poľnohospodárskej pôdy obhospodarujú traja väčší agropodnikatelia a časť poľnohospodárske družstvo v susednej obci Jarovnice. Obyvatelia obce tak využívajú len malú časť pôdy na pestovanie plodín pre vlastnú spotrebu. Dopravu do obce zabezpečuje SAD Prešov.
Obec má rozlohu územia 1 137 ha a leží v Šarišskej kotline v nadmorskej výške 315 m n. m. Prvá písomná zmienka o usadlosti je z roku 1248, kedy sa spomína ako súčasť panstva hradu Šariš. Podľa sčítania z 31. decembra 1994 mala obec 1443 obyvateľov (z toho 200 obyvateľov rómskeho pôvodu) a 311 domov a bytov.
Použitá literatúra:
- Solár, J.: Kostol sv. Demetera v Ražňanoch.
- Kresánek, P. a kol.: Slovensko. Ilustrovaná encyklopédia pamiatok.
- Güntherová, A. a kol.: Súpis pamiatok na Slovensku 3.
- Zubko, P. - Žeňuch, P.: Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu (1749). Rímskokatolíci, gréckokatolíci a evanjelici podľa latinskej vizitácie.
- Judák, V. - Poláčik, Š.: Katalóg patrocínií na Slovensku.
