Prinášame vám komplexný prehľad o kostoloch v Považskej Bystrici a blízkej obci Domaniža. Dozviete sa o histórii, aktuálnych bohoslužbách, možnostiach spovede a zaujímavostiach z archeologického výskumu.
Farský úrad Považská Bystrica: Aktuálne oznamy
Farský úrad Považská Bystrica pravidelne informuje o dôležitých udalostiach, bohoslužbách a aktivitách v farnosti. Nájdete tu prehľad svätých omší, spovedí, ako aj špeciálne programy pre deti, mládež a seniorov.
Bohoslužby a spovedanie
Sväté omše sa slávia aj v Nemocničnej kaplnke sv. Pátra Pia, v Cirkevnej škole sv. Najsvätejšej Trojici a v Kaplnke sv. Anny. Večerné sv. omše bývajú o 18:30. Vo všedné dni týždňa bývajú sv. omše ráno o 6:30 a večer o 18:30. Spoveď býva každé ráno a každý večer od pondelka do soboty pol hodiny pred sv. omšou, v nedele cez ranné sv. omše, kde však nechajme prednosť tým, ktorí v týždni prísť nedokážu.
Je potrebné prísť radšej skôr - pol hodiny pred sv. omšou, pretože v posledných minútach pred sv. omšou musí kňaz odísť do sakristie, aby sa pripravil na celebrovanie sv. omše. V nedele je príležitosť sv. spovede dopoludnia počas sv. omší, ak je k dispozícii voľný kňaz a slúženie veľkého počtu nedeľných sv. omší to dovoľuje. Prosíme, aby ste tento termín prenechali mimoriadnym žiadateľom a radšej prichádzali k sv. spovedi vo všedných dňoch týždňa.
Počas prvopiatkového týždňa sa vysluhuje ako zvyčajne, teda každý deň od pondelka pol hodinu pred sv. omšami ráno i večer, ale aj počas sv. omší, a okrem toho vo štvrtok od 17:00 do 19:00 a piatok už od 14.00 do 19:00 /prípadne dlhšie, podľa potreby/.
Ďalšie dôležité informácie
- Farská kancelária: Otvorená v utorok a piatok od 7:45 do 9:00 a od 17:00 do 17:30 (okrem 1. piatku v mesiaci).
- Upratovanie farského kostola: Sídlisko Stred, 1.
- Časť mesta Rozkvet: Tvorí samostatnú farnosť sv. Heleny na Rozkvete.
Podpora výstavby kostola
Podporte stavbu kostola Sv. Cyrila a Metoda. Účet Sv. Cyrila a Metoda: SK35 0900 0000 0000 4875 4842. P. Farnosť Považská Bystrica - Sv. Cyrila a Metoda. V zastúpení: ThLic. Peter Juhás, PhD., farár.
Zmena zmýšľania. Pokánie (gr. metanoia, lat. paenitentia) sa odvodzuje od „kajať sa“, čo znamená obrátenie sa človeka od zla k dobru, od hriechu k čnosti (porov. Múd 12, 10: „Hoci si mohol modlárov podrobiť spravodlivým v boji alebo hroznou zverou, či prísnym slovom naraz znivočiť, trestal si ich však postupne a dal si im čas na pokánie“). Radosť zo zmierenia s Bohom môžete zakúsiť pri sv. spovedi pol hodiny pred každou sv. omšou od pondelka do soboty.
Kostol sv. Mikuláša v Domaniži: Archeologický výskum a obnova
Najvýraznejšou dominantou obce Domaniža je starobylý kostol sv. Mikuláša. Túto historickú pamiatku však poškodzovalo trvalé vlhnutie muriva a poškodzovanie omietok, čo sa začalo prejavovať vo vážne narušenej statike kostola, čoho svedkom sú aj výrazné trhliny v rôznych častiach chrámu.
Vďaka iniciatíve správcu farnosti vdp. Mgr. M. Ďurčana a farníkov sa na kostole sv. Mikuláša biskupa v Domaniži po prípravách, ktoré začali pred troma rokmi vypracovaním zámeru na obnovu, začali aj samotné záchranné a rekonštrukčné práce. Pri obnažovaní základov stavby sa tu zároveň realizuje archeologický výskum pod vedením pracovníkov Pamiatkového úradu (PhDr. K. Prášek, PhDr. P. Baxa).
Už počas odstraňovania nevhodných, nepriepustných cementových omietok na soklových partiách kostola na archeologický výskum nadviazal architektonicko - historický a umelecko- historický výskum celého objektu, ktorý sa uskutočnil v rámci praxe študentov Katedry dejín a teórie umenia Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity pod vedením vedúceho katedry Ing. arch. I. Gojdiča za spolupráce s Mgr. S. Paulusovou. V roku 2007 Rímskokatolícky farský úrad v Domaniži za podpory Ministerstva kultúry začal so záchrannými prácami na zabezpečení statiky Kostola sv. Mikuláša v našej obci.
Archeologický prieskum
Skôr ako sa tieto práce začali bolo nutné previesť archeologický prieskum základov jeho najstarších častí. Archeologický prieskum bol zverený pracovníkom Pamiatkového úradu v Bratislava PhDr. Petrovi Baxovi a PhDr. Kamilovi Práškovi. Odkryté sú základové murivá a pracovníci Pamiatkového úradu v Bratislave začali s archeologickým výskumom. Domnievajú sa, že kostol je postavený na základoch oveľa staršej stavby.
Pod stavbou rotundy vo východnej časti kostola bolo zistené najstaršie murivo základov, pravdepodobne románske, obdĺžnikového pôdorysu, ktoré bude predmetom ďalšieho bádania. Tu sa našlo tiež murivo základov z obdobia gotiky, baroka, ale aj súčasné. Celkovo bolo vykopané sondy na 5 miestach rotundy do hĺbky spodného okraja základov rotundy. Práce viedol Dr. Prášek a Dr. Baxa.
Výsledky archeologického výskumu
Sonda č.1: Bola vykopaná na spojnici muriva prístavby kostola, hlavnej lode a rotundy.Sondy 2 a 3: Sú orientované východne až severovýchodne od rotundy.Sonda 4: Na spojnici rotundy a vchodu do krypty kostola.Sonda 5: V časti medzi schodíkmi sakristia a zamurovaným vchodom do chrámovej lode.
V tejto sonde bolo postupne odkryté základové murivo prístavby kostola, hlavnej lode, vonkajšieho plášťa rotundy a nakoniec aj , akoby pieskovo-ílovité murivo, použité ako základové, ako podpera, na ktorom je vlastne postavené všetko mladšie. Po vysekaní časti základy rotundy sa objavilo ďalšie murivo, ktoré je pravdepodobne pokračovaním muriva hlavnej lode chrámu. Pritom sa v základovom murive objavili opracované kamenné bloky aj so zvyškom výzdoby. Znamená to, že na základovú časť rotundy sa použilo tzv. sekundárne murivo, teda materiál z inej zbúranej stavby, alebo jej časti.
Pri výkopových prácach sa okrem kostrových nálezov našli zbytky dvoch hlinených nádob a zbytok tzv. terčového skla. Okrem toho sa náhodne našiel aj poškodený medailón, ku ktorému sa vyjadril Mgr. averz : svätý Anton, reverz: svätý František z Assisi, datovanie: 19. Vyhodnotenie : Uvedený medailón patrí k bežným „suvenírom", ktoré si veriaci nosili zo svätých pútí. Tieto boli vyrábané manufaktúrne po stovkách kusov.
Sonda č. Postupné odkrývanie základového muriva v tejto sonde otváralo prekvapivé otázky kruhového základového muriva súčasnej rotundy a pod ktorým sa rysoval roh hranatého základového muriva, či už štvorcovej, obdĺžnikovej alebo viacuholníkovej stavby. Táto hádanka je však stále otvorená.
V severnej časti sondy bola lebka ležiaca na pravej strane so stopami medi nad pravou spánkovou časťou. Pod lebkou bol približne 25 cm dlhý a 8 cm široký zostatok pravdepodobne zuhoľnateného dreva. V blízkosti tohto kostrového nálezu sa našiel aj miniatúrny zostatok koženej pracky, možno ozdoby, so zostatkom asi medeného kovového nitu.
Sonda je umiestnená na severnej časti chrámovej lodi v mieste dávneho vchodu do nej, ktorý sa volal „ Vášťanský „. V tejto sonde sa vykopali zostatky bočnej steny tohto vchodu do chrámovej lode, ktorý je v súčasnosti zamurovaný. Toto bočnej steny vchodu je tvarovo a použitým materialom zhodné s bočnou stenou súčasného gotického vchodu do kostola cez žobráčnicu pod vežou kostola. Po odkrytí základov medzi murivom sakristia a chrámovej lode sa objavili dva druhy základového muriva a to jedno presne lícované a druhé ukladané voľnejšie bez presnejšieho lícovania. spodné murivo sú základy a horné je už vlastné murivo lode kostola pred navezením zeminy na severnú časť nádvoria kostola medzi múry okolo kostola a vlastné teleso stavby kostola. Tomu nasvedčuje aj okolitý terén mimo múrov nádvoria kostola. Táto sonda potvrdila pieskovcovú platňu na ktorej je položený murovaný základ celého kostola.
V krypte, sú uložené aj pozostatky kňaza o ktorom sa pán Rudolf Šujanský domnieva, že ide o vdp. Vrtíka, ktorý bol smrteľné zranený „jánošíkovcami", tak ako to odznelo aj v rozsudku Jura Jánošíka.
Ako prvý kostol sa v Domaniži predpokladá rotunda, sakrálna stavba na kruhovom pôdoryse. Takýto pôdorys má v podstate dnešné presbytérium - svätyňa, ktorá je ale v rozhodujúcej miere novšia ako gotická loď, ktorú postavili spolu s vežou niekedy v 14. storočí. Iba na severnej strane svätyne by sa podľa doterajších poznatkov dali čakať prípadné zvyšky múrov pôvodnej starej rotundy. Kruhovú svätyňu i loď osvetľovali veľké kruhové okná, ktoré sú v súčasnosti zachované pod zámurovkou. Je zaujímavé, že pod múrmi svätyne sa odkrylo nárožie ešte staršej, zatiaľ neidentifikovanej stavby s mimoriadne hrubým murivom, ktorú vyhodnotia archeológovia.
V kostole sa robili najvýznamnejšie úpravy okolo polovice 17. storočia, ktoré dodnes charakterizujú jeho interiér - zaklenutie lode valenou klenbou s výsečami, zdobenou bohatým štukovým ornamentom, zvýšenie a zaklenutie svätyne kupolou, ktorú vyzdobili figurálnou nástennou maľbou. Bolo to počas vlastníctva obce rodinou Eszterházyovcov, ktorí boli zároveň aj patrónmi kostola. Vtedy bola pod svätyňou zahĺbená aj ich krypta, ktorá bola neskôr prepojená so suterénom mladšej sakristie. Na vtedy ešte drevenú panskú emporu, koncom 18. storočia nahradenú murovanou, sa chodilo krytým schodiskom pri južnej stene veže. Toto schodisko zaniklo až v 40-tych rokoch 20. storočia, kedy bola ku kostolu pristavaná južná loď, výrazne zvyšujúca jeho kapacitu.
V spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Trenčíne a z prostriedkov prostriedkov Ministerstva kultúry SR z fondu „Obnovme si svoj dom" sa súčasne začal realizovať reštaurátorský prieskum na včasnobarokovom hlavnom i vedľajších oltároch, kde reštaurátor Mgr. art. J. Z prostriedkov grantového programu Poklady môjho srdca Nadácie VUB, Mgr. art. sv .Kataríny a sv.
História obce a kostola je aj predmetom záujmu miestnych nadšencov (F. Koval, PhDr. J. Šujanský, R. Šujanský, Ing. J Petrigalla), ktorí s veľkým zápalom a systematicky zbierajú historické údaje, artefakty a tieto ďalej spracovávajú a publikujú. Pri príležitosti 730. výročia prvej písomnej zmienky (1268) vyšla v r. 1998 pozoruhodná publikácia o histórii obce z pera viacerých autorov a v roku 2003 pri príležitosti 735. výročia útla, ale obsahovo bohatá knižka o dejinách kostola od R. Šujanského „Pútnický a privilegovaný chrám". Publikované historické údaje budú doplnené o výsledky prebiehajúceho pamiatkového a archeologického výskumu.
Ťažiskom výskumu však popri nových odborných poznatkoch bude predovšetkým spracovanie podkladov pre jeho obnovu, pri ktorej budú odstránené statické poruchy a nevhodné sekundárne zásahy do hmoty svojou dispozíciou i detailmi jedinečného pútnického domanižského kostola stredovekého pôvodu. V priebehu septembra a októbra pokračovali práce na reštaurovaní hlavného oltára a bude pokračovať archeologický prieskum a to najbližšie v sonde č. 1 a sonde č. 2, pre tieto účely bola odkrytá aj časť muriva nad sondou č. 1637.