Rímskokatolícke kostoly sv. Mikuláša patria k významným dominantám miest a obcí na Slovensku. Tieto sakrálne stavby s bohatou históriou a architektonickými prvkami rôznych období sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva. V tomto článku sa pozrieme na históriu a architektonické zaujímavosti vybraných kostolov sv. Mikuláša na Slovensku.
Kostol sv. Mikuláša v Starej Ľubovni
V strede námestia v Starej Ľubovni sa nachádza rímskokatolícky gotický kostol z konca 13. storočia. Bol prestavaný v druhej polovici 17. storočia. V interiéri kostola sa nachádza vzácna neskorogotická kamenná krstiteľnica zo 16. storočia a neskorogotické náhrobné dosky z pieskovca a červeného mramoru. Hlavný barokový oltár sv. Mikuláša - biskupa z polovice 18. st. je zdobený drevorezbou. V strede stĺpovej architektúry dominuje rozmerný obraz sv. Mikuláša z druhej polovice 19. storočia. Historicky cenné sú aj bočné oltáre a plastika Oplakávanie Krista. Prehliadku interiéru zabezpečuje Turistické informačné centrum.
História kostola sv. Mikuláša v Starej Ľubovni je opradená rôznymi teóriami a dohadmi. Podľa jednej z nich mal kostol vyhorieť už v roku 1112, čo by znamenalo, že existoval už v tom čase. Ďalšia teória hovorí, že kostol bol drevený a zanikol počas tatárskeho vpádu.
Kostol bol neskôr upravovaný. Koncom 18. storočia upravili fasádu kostola klasicisticky a koncom 19. storočia ju prispôsobili vtedajšiemu historizujúcemu vkusu. Západná strana dostala v prvej tretine 19. storočia železné empírové zábradlie.
V prvej polovici 15. storočia sa v oblasti usadili husiti a neskôr bratríci, čo ovplyvnilo náboženské pomery. Niekedy v 70. rokoch 16. storočia kostol zaujali protestanti. V Ľubovni pôsobil katolícky kňaz a dá sa predpokladať, že začiatkom 17. storočia prešiel tunajší kostol opäť do katolíckych rúk.
Hlavný oltár sv. Mikuláša je barokový z druhej polovice 18. storočia. V strede je umiestnená olejomaľba na plátne - sv. Mikuláš. Po stranách sú plastiky sv. Štefana a sv. Augustína a sv. Gregora. V nadstavci je božie oko a dve plastiky orodujúcich anjelov. Oltár je zdobený bohatou ornamentikou z akantov, palmiet, roziet a rokajov.
Bočný oltár sv. Panny Márie Škapuliarskej je barokový z druhej polovice 18. storočia. V strede je reliéf P. Márie Škapuliarskej s Ježiškom na rukách z 19. storočia v bohatom profilovanom ráme. Po stranách sú plastiky sv. Dominika a sv. Karola Boromejského. Vo vrchole je umiestnená plastika Vzkrieseného Krista.
Bočný oltár sv. Kríža je neskororenesančný zo začiatku 17. storočia. V nikách sú barokové plastiky sv. Ignáca a sv. Ondreja. V strede nadstavca je reliéfna scéna Obetovanie Izáka zo začiatku 18. storočia, po stranách plastiky sv. Barbory a sv. Heleny.
V interiéri sa nachádza aj neskorogotická, polychrómová drevorezba z druhej pol. 16. storočia, zavesená nad triumfálnym oblúkom. Okolo neho je mladšia svätožiara. Krstiteľnica je neskorogotická kamenná zo začiatku 16. storočia. Kazateľnica je rokoková z druhej pol. 18. storočia, symbolizujúca Múdrosť s anjelmi.
Spočiatku stál Kostol sv. Mikuláša osamotený uprostred krajiny. Postupne sa okolo neho rozrastala osada a neskôr mestečko Svätý Mikuláš.
Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove
Konkatedrála svätého Mikuláša v Prešove patrí k najvýznamnejším historickým dominantám mesta. Ide o najstaršiu budovu a jedinú zachovanú gotickú sakrálnu stavbu v meste. Prešovská konkatedrála je gotickým trojlodím, tzv. halového typu. V minulosti sa považovala za jeden z najdokonalejších sieňových kostolov v bývalom Uhorsku. Svojimi rozmermi, dĺžkou 54,7 m, šírkou 34-45 m, výškou 16 m, patrí k najväčším chrámom na Slovensku.
Pôvod konkatedrály siaha ešte do predmestského obdobia a pravdepodobne už od 13. storočia stál na jej mieste kostol nemeckej osady. Vlastný farský kostol si mesto postavilo koncom 40. rokov 14. storočia. Dokladá to listina kráľovnej Alžbety z r. 1347, dovoľujúca Prešovčanom lámať kameň na jeho výstavbu.
V priebehu 15. storočia boli vykonané viaceré stavebné úpravy a prístavby. Najradikálnejším zásahom bola prestavba v rokoch 1502-1511, ktorú viedol prešovský kamenársky majster Ján Brengyszeyn. Veža kostola bola dokončená r. 1515. Dnešná podoba jej vrcholu je však z r. 1903-1904.
Kostol viackrát vyhorel. Ako katolícky farský kostol slúžil do roku 1531, keď všetci mešťania spolu s farárom prijali Lutherovo učenie. Počas nasledujúcich 140 rokov bol evanjelickým chrámom. Po obsadení mesta habsburským vojskom r.1671 urobili z neho katolícky kostol, počas povstania Imricha Tököliho opäť evanjelický. Odvtedy až do súčasnosti je rímskokatolíckym farským kostolom.
Z pôvodného gotického a renesančného vnútorného zariadenia sa dochovalo iba veľmi málo. Väčšina bola zničená pri požiaroch a počas náboženských bojov. Zo všetkých oltárnych obrazov sa zachovalo iba štrnásť tabuľových obrazov od prešovských maliarov Molerovcov. Z pôvodného hlavného oltára sv. Mikuláša z konca 15. storočia ostali tri polychrómované plastiky, sv. Mikuláša, Madony s dieťaťom a sv. Elígia, ktoré zakomponovali do nového barokového oltára.Z ostatných gotických predmetov ostala v chráme mimoriadne cenná plastika Ukrižovaného z prvej polovice 14. st., soška Krista Trpiteľa z dielne Majstra Pavla z Levoče a plastika archanjela Gabriela z 15. st.
Z prelomu 15. a 16. storočia sa zachovali nástenné maľby na severnej stene. Z čias ranej renesancie pochádza krstiteľnica z červeného mramoru s tepaným medeným vrchnákom. V protestantskom období chrámu boli postavené oratóriá a hlavný organový chór s organom z r. 1634. Chrám obsahuje renesančné stallá z r. 1568-1569. V priebehu 18. storočia doplnili interiér viacerými barokovými objektmi.
V roku 2008 bol farský Kostol sv. Mikuláša povýšený na konkatedrálu. Návštevníci môžu vystúpiť na vežu, z ktorej je nádherný výhľad na celé mesto Prešov. Na jednotlivých podlažiach vo veži je výstava kresieb a fotografií, ktoré dokumentujú, ako sa vzhľad kostola rokmi menil. Na vyšších poschodiach sú umiestnené sochy z priečelia Františkánskeho kostola a fragmenty z Kalvárie.
Slnečné hodiny sa nachádzajú na oporných pilieroch konkatedrály sv. Mikuláša. Jedná sa o úplné vertikálne hodiny v tvare obdĺžnika. Číselník má arabské číslice v rozsahu do šiestej hodiny rannej po šiestu hodinu večernú. Medzi ním sa nachádzajú dátumy rokov ich rekonštrukcie. Rok 1513 predstavuje rok výstavby týchto hodín.
V súčasnosti prebiehajú rozsiahle rekonštrukčné práce na veži konkatedrály. V pláne je aj očistenie veže od nánosov, doplnenie vypadaných častí, tiež nová fasáda či výmena starých drevených okien. Stavebný ruch sa ozýva aj z interiéru konkatedrály, kde sa reštauruje menza a bohostánok pred hlavným oltárom.
Bazilika sv. Mikuláša v Trnave
Výraznou pamiatkou mesta Trnava je Bazilika svätého Mikuláša, nazývaná aj Dóm svätého Mikuláša alebo Hrubý kostol. Opticky stojí na najvyššom bode mesta, na mieste niekdajšieho stredovekého trhoviska. Už v 11. storočí na mieste dnešného chrámu stál románsky kostol. V roku 1380 sa mesto rozhodlo pristúpiť k výstavbe nového kostola, ktorý bol postavený v gotickom štýle a dokončený v roku 1421. Pôvodne bol kostol sv. Mikuláša trojloďový s hlavnou loďou a dvomi vedľajšími loďami. Neskôr v rokoch 1618 - 1630 bol rozšírený o bočné barokové kaplnky.
Trnava sa stala v 16. storočí významným mestom, pretože sa sem v roku 1543 presťahovala Ostrihomská kapitula s arcibiskupom. Do roku 1820 bolo mesto centrom náboženského života v Uhorsku. V chráme sv. Mikuláša sa konali rôzne cirkevné snemy a arcibiskupi, ktorí tu pôsobili sú pochovaní pod kostolom.
Hlavné priečelie kostola je dvojvežové. Kostol má dĺžku 60 m, šírku 31 m, výška hlavnej lode je 18 m. V predsieni kostola sa zachovali pôvodné gotické nástenné maľby z konca 15. storočia. Nástenné maľby v hlavnej lodi sú novšie a pochádzajú zo začiatku 20. storočia. Hlavný oltár pochádza z roku 1814. Nad ním sú vitráže s rôznymi motívmi. Steny svätyne sú obložené drevom a dekorované klasicistickými vázami, vedľa ktorých sú busty svätcov.
Kostol mal pôvodne iba jednu vežu. Pri rozsiahlych opravách v rokoch 1562 - 1567 nastala zmena a kostol mal odvtedy dve veže. Momentálne sa v južnej veži nachádzajú tri zvony: sv. Štefana, sv. Mikuláša a sv. Barbory. V chráme sa nachádzajú 2 organy. Ten menší, ktorý je umiestnený na rozhraní svätyne a hlavnej lode je najstarším organom v Trnave a pochádza z roku 1783. Na chóre sa nachádza veľký Riegerov organ, ktorý do kostola nainštalovali na začiatku 20. storočia.
V kostole sa nachádza viacero kaplniek. Na severnej strane hlavnej lode sa nachádzajú 4 kaplnky (Svätého kríža, svätého Jána Nepomuckého, Panny Márie Trnavskej, sv. Alžbety). Na južnej strane sú to 3 kaplnky (sv. Jána Krstiteľa, Božieho tela, sv. V roku 2008 bol kostol vyhlásený za Mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy. Následne 24. októbra toho istého roku mu bol pápežom Benediktom XVI. udelený titul basilika minor. Z južnej strany kostola bol v roku 2010 sprístupnený najväčší archeologický objav posledných rokov - románsky karner z 11.
Ďalšie kostoly sv. Mikuláša
- Kostol sv. Mikuláša v Liptovskom Mikuláši: PRVÁ EUROBANKOVKA Liptovského Mikuláša zobrazuje Kostol sv. Mikuláša.
Modlitba k sv. Mikulášovi
Bože, darca každého dobra, na príhovor svätého Mikuláša biskupa, pomáhaj nám v každej núdzi a chráň nás pred každým nešťastím; daj nám veľkodušné srdce, aby sme ochotne dávali iným, čo prijímame od teba a tak bezpečne kráčali po ceste spásy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov.
tags: #rimskokatolicky #kostol #sv #mikulasa #historia