Svätý Mikuláš (z gréckeho Nikoláos - víťaz medzi ľuďmi) patrí celosvetovo medzi najpopulárnejších svätcov. Podľa legendy biskup Mikuláš potajomky rozdával svoj majetok chudobným.
Kostol svätého Mikuláša majú i v Liptovskom Mikuláši (svätec je aj súčasťou mestského erbu). Samotný Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša je najstaršou stavebnou pamiatkou v meste a najväčšou ranogotickou stavbou na Liptove. Ten má v dejinách mesta obzvlášť významné postavenie.
Uprostred Liptovskej kotliny, na pravom brehu Váhu, sa oddávna sústreďoval život našich predkov. Archeologický výskum Liptova potvrdil osídlenie tohto územia od starej doby kamennej - 70 000 rokov pred našim letopočtom. Prvú písomnú zmienku o Liptovskom Mikuláši nachádzame v listine uhorského kráľa Ladislava IV. z roku 1286. Panovník ňou povýšil do šľachtického stavu Mikuláša a Ondreja, predkov rodu Pongrácovcov, a zároveň im potvrdil vlastníctvo svätomikulášskeho, svätopeterského a ondrašovského majetku. Svätý Mikuláš sa formoval sa postupne z farskej usadlosti, ktorá tu vznikla s výstavbou Kostola sv. Mikuláša.
Najstarší Kostol svätého Mikuláša na Slovensku je v mestskej časti Bratislava-Podunajské Biskupice a pochádza z 12. storočia.
Ide o trojloďovú stavbu postavenú v ranogotickom slohu v druhej polovici 13. storočia. Kostol sa staval asi v rokoch 1268 - 1286. Prvá zmienka o kostole je zo 6.12.1293. Podrobnosti o stavbe kostola nepoznáme, zachovala sa však listina z roku 1268, hovoriaca o tom, že kráľ Belo IV. daroval Mikulášovi, synovi Marka z Liptova 4 poplužia (l poplužie = 4O ha) zeme pre kostol a kúriu. Z latinského textu nie je jasné, či tieto pozemky boli darované pre už jestvujúci kostol, alebo či sa mal na darovanom pozemku ešte len postaviť. Medzi najvýznamnejšie rody, ktoré sa zaslúžili o stavbu kostola, patria rody Pongrácovských a Podturňanských.
Základ vzniku osady dal ranogotický kostol svätého Mikuláša postavený ako farský kostol mimo sídlisk pre obyvateľov niekoľkých susedných dedín Vrbicu, Okoličné, Ploštín, Palúdzku a Bobrovec. Stál na mieste staršieho slovanského pohrebiska a románskeho kostola. Sídlisko sformované okolo kostola prevzalo meno jeho duchovného patróna - svätého Mikuláša.
Ranogotický kostol však nebol prvým kostolom na tomto mieste, pod jeho základmi sa nachádzajú časti základov staršieho kostola, ale aj ľudské kostry, čiže tam jestvoval románsky kostol a okolo neho radové pohrebisko.
V pol. 15 st. bol kostol rozšírený a zaklenutý, veža bola nadstavená a upravená v neskorogotickom štýle. Zemianska rodina Pongrácovcov vybudovala okolo svojej kúrie a kostola opevnenie, čím sa vytvorila pevnosť známa ako Fortalitium in sancto Nicolao a do priekopy voviedli vodu z Váhu.
V priebehu 16. - 17. st. bol kostol striedavo v rukách katolíkov a evanjelikov. Za vizitácie roku 1564 sa farár Ján, ktorý už bol starcom, pridržiaval katolíckej náuky, ale mladší farár Vavrinec Luscus, ktorý sa otvorene hlásil k reformácii, mal za sebou nielen mešťanov, ale i svetského patróna z Pongrácovského rodu. Evanjelici spravovali kostol takmer celé 17. st. Z najznámejších protestantských kazateľov v mikulášskom kostole pôsobil osem rokov český exulant Juraj Tranovský, autor evanjelického spevníka Cithara sanctorum. V podzemí kostola bol aj pochovaný.
Roku 1883 kostol vyhorel a utrpel značné škody. Chrám bol obnovený a znovu posvätený v roku 1885. Počas 1. sv. vojny boli z veže kostola odvezené zvony pre rakúsko-uhorský priemysel.
Roku 1940 sa do dejín kostola veľmi významne zapísal Dr. Jozef Kožár, ktorý sa pustil do veľkej rekonštrukcie kostola (1940 - 43) podľa projektu Michala M. Harminca a J. Záchenského. Išlo o veľmi rozsiahlu rekonštrukciu, pri ktorej sa odstránili všetky nánosy minulosti a kostol sa zaskvel vo svojej pôvodnej gotickej podobe. Pri tejto príležitosti boli pristavené aj dve bočné kaplnky. Čiastočná oprava kostola bola realizovaná aj v roku 1975 za dp. Jozefa Voščeka. Prevedná bola vonkajšia oprava strechy a veže medenou krytinou. Posledná veľká oprava bola v roku 1992 počas pôsobenia dp. Antona Tyrola.
Kostol v priebehu storočí prešiel viacerými úpravami. Ranogotická podoba mu bola prinavrátená počas rozsiahlej rekonštrukcie v rokoch 1941-43, kedy boli pristavané bočné kaplnky a osadené nádherné vitrážové okná.
V interiéri sa zachovala kamenná krstiteľnica z roku 1490 s tepaným medeným barokovým vekom a najmä tri vzácne gotické tabuľové oltáre. Ústrednou sochou hlavného oltára je svätec Mikuláš, ktorý dal meno nielen kostolu a mestu, ale je vyobrazený tiež na pečati a erbe mesta.
Hlavný oltár sv. Mikuláša je dominantou interiéru. Pôvodný oltár zhorel a koncom 18. st. ho nahradili barokovým, tento však začiatkom 20. st. vymenili s oltárom z Liptovského Trnovca. Neogotický retabulový oltár s trojdielnou skriňou a vyrezávaným nadstavcom je z roku 1903.
Súčasťou interiéru je aj kamenná krstiteľnica z 2. polovice 14. storočia s tepaným medeným barokovým vekom zo 17. storočia. Maľby triumfálneho oblúka a klenieb pochádzajú z roku 1903 od akademického maliara Jozefa Hanulu a J.
Socha Gašpara Fejérpataky - Belopotockého (1794 - 1874) predstavuje možno menej známeho, ale významného mnohostranného kultúrneho dejateľa Liptovského Mikuláša - knihára, divadelníka, vydavateľa a rozširovateľa slovenských kníh V meste otvoril prvú slovenskú ľudovú požičovňu kníh.
V meste sa nachádzajú aj ďalšie významné stavby a pamiatky: Evanjelický kostol, postavený ako tolerančný kostol v klasicistickom slohu v rokoch 1783-1785. Bývalý Župný dom, vybudovaný v období po roku 1713 a rozšírený v druhej polovici 18. storočia. Pongrácovská kúria, pôvodne v renesančnom slohu, upravená v roku 1713 a kompletne zrenovovaná v roku 1961. Bývalý jezuitský kláštor, poschodová baroková budova z roku 1760. Čierny orol, budova so štvorcovým pôdorysom s centrálnym nádvorím. Bývalý Katolícky dom, odovzdaný do užívania v decembri roku 1929 pre kultúrne potreby rímsko-katolíckej cirkvi. Secesná budova Gymnázia M. M. Hodžu. Meštianske domy na Námestí osloboditeľov a na priľahlých uliciach z obdobia renesancie, baroka i klasicizmu.
Rímskokatolícka farnosť Palúdzka je farnosť patriaca do Liptovskomikulášskeho dekanátu v Spišskej diecéze. Je najmenšou farnosťou v Liptovskom Mikuláši. Farským kostolom je kostol sv. Jána, apoštola a evanjelistu v Palúdzke. Okrem toho má farnosť ešte filiálny kostol sv. Ladislava v Bodiciach.
Rímskokatolícky kostol sv. Petra z Alkantary je unikátom gotického staviteľstva na Slovensku. Jeho staviteľom mohol byť podľa niektorých odborníkov známy šľachtic magister Donč. Status národnej kultúrnej pamiatky má kostolík od roku 1963.
Kostolík patrí pod farnosť Rímskokatolíckej cirkvi v Palúdzke a stále slúži veriacim.
Kostol sv. Mikuláša v Liptovskom Mikuláši
tags: #rimskokatolicky #kostol #svateho #mikulasa #liptovsky #mikulas