Tisovec, mesto ležiace v severnej časti okresu Rimavská Sobota, v regióne Malohont, sa môže pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Prvá písomná zmienka o osade „Tyzolc“ pochádza z 26. júna 1334, hoci jeho vznik sa datuje do 13. storočia.
Mesto, obklopené Muránskou planinou a Stolickými vrchmi, zohralo významnú úlohu v dejinách Slovenska, a to aj vďaka svojim architektonickým pamiatkam.
Medzi významné pamiatky v Tisovci patrí aj Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie. Kryptu sprístupnili verejnosti.
História a Vývoj
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie bol postavený v roku 1845. V rokoch 1902 a 1942 prešiel obnovou. Kostol je svedkom mnohých udalostí a zmien v meste, a jeho prítomnosť prispieva k duchovnému a kultúrnemu životu obyvateľov.
Architektúra a Vzhľad
Kostol je jednoloďová klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou, ktorá tvorí súčasť jeho hmoty. Fasády kostola sú členené termálnymi oknami so šambránami. Priečeliu dominuje rizalit členený dvoma pármi pilastrov s trojuholníkovým štítom s tympanónom.
Pre lepšiu predstavu si pozrite prehľadnú tabuľku:
| Prvok | Popis |
|---|---|
| Štýl | Klasicistický |
| Dispozícia | Jednoloďový s polygonálnym presbytériom |
| Fasáda | Členená termálnymi oknami so šambránami |
| Priečelie | Rizalit členený pilastrami a trojuholníkovým štítom |
Okrem Rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie sa v Tisovci nachádzajú aj ďalšie sakrálne stavby.
Evanjelický kostol, postavený v rokoch 1825 - 1832, je jednou z najväčších evanjelických stavieb na Slovensku. Evanjelický kostol v časti Rimavská Píla, z rokov 1947 - 1950, predstavuje modernistickú stavbu s prvkami kubizmu.
Najstarším svedectvom o sídlení lokality sú archeologické nálezy na vrchu Hradová z obdobia mladšej doby bronzovej, približne z rokov 1000 - 400 pred Kr. V nasledujúcom storočí sa ešte uvádza ako dedina, mestečkom sa tak Tisovec stal koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia.
Mýtne právo bolo mestu udelené v roku 1675, o tri roky neskôr mu bolo cisárom Leopoldom potvrdené aj právo konať trhy. V roku 1663 založili Kubíniovci papiereň. V roku 1765 v meste vznikol mlyn na výrobu papiera, v roku 1800 bola založená papiereň.
Významnou bola výstavba vysokej pece v roku 1783, ktorá sa za polstoročie stala najväčším producentom surového železa v Uhorsku.
Radnica, klasicistická stavba z roku 1796, kde v súčasnosti sídli mestský úrad. Rodný dom Vladimíra Clementisa, zrubová stavba z druhej polovice 19. storočia. Pamätný dom Š. M. Daxnera, eklektická stavba z polovice 19. storočia. Pamätná ev. fara v Rimavskej Píle, pôsobisko Terézie Vansovej, stavba z druhej polovice 19. storočia.
V období národného obrodenia bol Tisovec centrom miestnych spolkov, knižnice, nedeľnej školy a pôsobili tu významní národovci. Významnú úlohu v budovaní slovenského národného povedomia zohrala spisovateľka Terézia Vansová, ktorá v meste založila spolok Živena.
Prvá písomná zmienka o Tisovci pochádza z roku 1334. Na prelome 14. a 15. storočia volili erbové figúry svojich zemepánov. Koniec 16. storočia predstavuje pre Tisovec prelomové obdobie. V roku 1596 sa uvádza ako oppidum metalicum, teda banské mesto. Už vtedy sa tu ťažilo striebro a železo, o čom svedčia názvy chotárov Strieborná a Hrdzavô.
V roku 1675 dostal Tisovec mýtne právo. Piateho augusta 1678 mu udelil cisár Leopold I. právo konať trhy. Počas povstania Františka II. Rákocziho odkúpil František Rákoczi II. tisovské železiarne za 14-tisíc zlatých, aby mu vyrábali vojnový materiál pre posledné protihabsburské povstanie. Po satmarskom mieri nastalo obdobie postupnej rekonštrukcie a hospodárskeho rozvoja.
Za čierny rok Tisovca sa považuje rok 1965, keď pražská vláda svojím uznesením zrušila vysokú pec (hutnícka výroba sa sústredila do Košíc). Vzhľadom na to, že Tisovec bol vždy pomerne malým mestom, rozvíjal sa v ňom mimoriadne bohatý kultúrny a spoločenský život.
S Tisovcom sú spojené také osobnosti, ako bol kolportér slovenských kníh Matej Hrebenda, spisovateľka Terézia Vansová, jej manžel Ján Vansa, či doktor Samuel Daxner. V roku 1903 sa v Tisovci po prvýkrát na Slovensku nacvičilo v slovenskom jazyku prvé dejstvo Smetanovej Predanej nevesty a o štyri roky neskôr opera V studni.
Na dve osobnosti sú Tisovčania mimoriadne hrdí: na Štefana Marka Daxnera a Vladimíra Clementisa. Vladimíra Clementisa popravili v Prahe 3. decembra 1952 na základe verdiktu vykonštruovaného politického monsterprocesu.
Tisovec -Prvá vysoká pec na Slovensku.
tags: #rimskokatolicky #kostol #tisovec