Močarany sú obec s bohatou históriou, ktorá siaha až do hlbokého stredoveku. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1315. V nasledujúcich storočiach prešla obec rôznymi vlastníkmi a zažila obdobia rozvoja i úpadku. Tento článok sa zameriava na históriu rímskokatolíckeho kostola v Močaranoch a na udalosti, ktoré formovali jeho vývoj.
Osídlenie a Najstaršie Zmienky
Územie Močaran bolo osídlené už v neolite. Svedčia o tom sídliskové nálezy lineárnej a bukovohorskej kultúry. Z konca eneolitu a začiatku doby bronzovej pochádzajú mohyly východoslovenskej mohylovej kultúry. Okrem toho sa tu nachádzalo sídlisko z doby bronzovej a hallštattskej, dva poklady bronzových predmetov z mladšej doby bronzovej, hallštattská mohyla so žiarovým pohrebiskom kuštanovickej kultúry, sídlisko z doby laténskej a rímskej a slovanské z 10.-12. storočia.
Stredoveká História Obce
Obec Močarany je doložená v roku 1315. Do roku 1598 patrila panstvu Pozdišovce, časť zemianskym rodinám, od roku 1730 Szirmayovcom. V roku 1715 mala 10 opustených a 4 obývané domácnosti, v roku 1787 mala 35 domov a 331 obyvateľov, v roku 1828 mala 49 domov a 374 obyvateľov.
Močarany v Časoch Československa
Počas prvej Československej republiky sa obyvatelia Močaran zaoberali prevažne poľnohospodárstvom.
Cirkevné Pamiatky a Udalosti v Michalovciach
Keďže Močarany sú súčasťou michalovského regiónu, je dôležité spomenúť aj cirkevné pamiatky a udalosti v samotných Michalovciach:
- Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie: Zo 14. storočia, ktorý prekonal viaceré stavebné úpravy.
- Gréckokatolícky kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky: Z roku 1772.
- Synagóga: Z roku 1888 (zbúraná v roku 1976).
- Pravoslávny chrám sv. Cyrila a Metoda: Z roku 1934.
Život Židov v Michalovciach a Okolí
Židovské obyvateľstvo bývalo aj v pôvodne samostatných obciach Stráňany, Topoľany, Močarany a Vrbovec, ktoré dnes už tvoria súčasť mesta. Väčšina Židov sem prišla v 18. storočí z mesta Halíč. Prichádzali do Uhorska z toho dôvodu, lebo voči ním bolo tolerantnejšie, ako napríklad Rusko, alebo iné okolité krajiny. Navyše uhorskí šľachtici im ponúkali možnosti usadenia a podporovali ich, lebo vedeli, že židovský element je podnikavý a dokáže dobre hospodáriť na zverenom majetku, viacerí využívali ich služby, najmä čo sa týka finančníctva.
Počet Židov v Michalovciach stále rástol a tie maximálne hodnoty dosahoval pred 2. svetovou vojnou. Patrili doslova medzi honoráciu Michaloviec a držali v rukách najvýznamnejšie posty, v oblasti finančníctva, poisťovníctva, právnictva a lekárstva. Medzi najznámejšie židovské prevádzky a podniky patrili napríklad parný mlyn a elektráreň Viliama Landesmana, budova Landesmanovej tlačiarne a známy hostinec Gambrinus.
Počas 2.svetovej vojny bolo vyše 3-tisíc Židov z Michaloviec transportovaných do koncentračných táborov Osvienčim, Majdanek a sústreďovaní boli aj do židovského geta v poľskom meste Łuków. Späť sa vrátilo niečo vyše 100 Židov, väčšina nedobrovoľne ukončila svoj život na území Poľska. Dnes v Michalovciach žije iba pár jednotlivcov, ktorí sa hlásia k židovstvu.
Významné Udalosti v Regióne
V regióne Michaloviec sa odohrali aj ďalšie významné udalosti:
- Császárovo protifeudálne povstanie: V rokoch 1631-1632 sa obyvatelia zapojili do tohto povstania.
- Východoslovenské roľnícke povstanie: V roku 1831 sa obyvatelia zúčastnili na tomto povstaní.
- Protifašistický boj: Michalovce sa stali jedným z najvýznamnejších stredísk protifašistického boja na Slovensku.
- Oslobodenie: Michalovce oslobodili jednotky 320. gardového pluku Červenej armády (ČA) dňa 26. 11. 1944.
História Močaran a jej rímskokatolíckeho kostola je neoddeliteľne spojená s dejinami celého michalovského regiónu. Obec prešla dlhú cestu od svojich prvopočiatkov až po súčasnosť a naďalej si uchováva svoje kultúrne a historické dedičstvo.
Kde nájdete ruiny stredovekých kostolov na Slovensku? Mnohé zbúrali v 20. storočí
tags: #rimskokatolicky #kostol #v #mocaranoch