Tento článok poskytuje prehľad o aktuálnom dianí a histórii rímskokatolíckeho kostola vo Vrábľoch, vrátane informácií o udalostiach, liturgických obradoch a významných osobnostiach spojených s farnosťou.
Aktuality z Farnosti
Upratovanie kostola má tento týždeň na starosti skupina č. 4. Prijali sme milodar na kostol 580 €. Birmovancov povzbudzujeme k účasti na sv. omšiach a prosíme, aby si nezabúdali omšové kartičky. Prvý nácvik birmovancov bude v piatok 26.9., spolu s účasťou na sv. omši. Účasť birmovancov je nutná. V piatok srdečne pozývame deti na detskú večernú svätú omšu. Od 26.9.2025 sa budeme po sv. omšiach modliť deviatnik k Duchu Svätému za dary a milosti pre našich birmovancov.
Nový Svätý Otec: Lev XIV.
Katolícka cirkev má nového Svätého Otca. Stal sa ním 69-ročný americký kardinál Robert Francis Prevost, ktorý prijal meno Lev XIV. Ide o prvého amerického pápeža v dejinách Katolíckej Cirkvi.
Životopis Kardinála Prevosta
- Kardinál Robert Francis Prevost O.S.A. sa narodil 14. septembra 1955 v Chicagu (Illinois, USA).
- V roku 1977 vstúpil do noviciátu Rádu svätého Augustína (O.S.A.) v provincii Nostra Signora del Buon Consiglio v Saint Louis.
- 29. augusta 1981 zložil sľuby.
- Študoval na Katolíckej teologickej únii v Chicagu, kde získal diplom z teológie.
- Vo veku 27 rokov bol rádom vyslaný do Ríma, aby študoval kánonické právo na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (Angelicum).
- Kňazskú vysviacku prijal 19. júna 1982.
- Licenciát získal v roku 1984, potom bol vyslaný na misiu do Chulucanas v Piure v Peru (1985 - 1986).
- V roku 1987 získal doktorát s dizertáciou na tému: „Úloha miestneho priorátu Rádu svätého Augustína“.
- V tom istom roku bol zvolený za riaditeľa povolaní a riaditeľa misií augustiniánskej provincie „Matky dobrej rady“ v Olympia Fields v štáte Illinois (USA).
- V roku 1988 bol vyslaný na misiu do Trujilla ako riaditeľ projektu spoločnej formácie augustiniánskych kandidátov z vikariátov Chulucanas, Iquitos a Apurímac.
- Tam bol priorom komunity (1988 - 1992), riaditeľom formácie (1988 - 1998) a učiteľom (1992 - 1998).
- V arcidiecéze Trujillo bol súdnym vikárom (1989 - 1998), profesorom kánonického práva, patristiky a morálnej teológie vo veľkom seminári „San Carlos e San Marcelo“.
- V roku 1999 bol zvolený za provinciálneho priora provincie „Madre del Buon Consiglio“ (Chicago).
- Po dva a pol roku bol v roku 2007 generálnou kapitulou zvolený za generálneho priora.
- V októbri 2013 sa vrátil do svojej provincie (Chicago), kde vyučoval a pôsobil ako provinciálny vikár; tieto funkcie zastával až do 3. novembra 2014, keď ho pápež František menoval za apoštolského administrátora diecézy Chiclayo (Peru) a povýšil na titulárneho biskupa diecézy Sufar.
- 7. novembra kánonicky prevzal diecézu v prítomnosti apoštolského nuncia Jamesa Patricka Greena; za biskupa bol vysvätený 12. decembra, na sviatok Panny Márie Guadalupskej, v katedrále svojej diecézy.
- Biskupom Chiclayo je od 26. septembra 2015.
- Od marca 2018 bol druhým podpredsedom Peruvijskej biskupskej konferencie.
- Pápež František ho v roku 2019 menoval za člena Kongregácie pre klerikov a v roku 2020 za člena Kongregácie pre biskupov.
- 15. apríla 2020 ho pápež menoval za apoštolského administrátora diecézy Callao.
- Od 30. januára 2023 bol prefektom Dikastéria pre biskupov a predsedom Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku.
- Pápež František ho kreoval za kardinála v konzistóriu 30. septembra 2023 a pridelil mu diakóniu sv. Moniky.
- 6. februára 2025 ho Svätý Otec František povýšil do stavu kardinála-biskupa a udelil mu titul prímestského biskupstva Albana.
Erb a Heslo Pápeža Leva XIV.
Svätá stolica zverejnila erb i heslo nového pápeža. Erb zobrazuje štít rozdelený diagonálne na dva sektory: horný má modré pozadie a je na ňom biela ľalia. Dolný má svetlé pozadie a je na ňom obraz pripomínajúci Rád svätého Augustína: zatvorená kniha, na ktorej je srdce prebodnuté šípom. Tento obraz pripomína obrátenie sv. Augustína, ktoré vysvetľoval slovami „Vulnerasti cor meum verbo tuo“, „Prebodol si moje srdce tvojím slovom“.
Pápež Lev XIV. teda potvrdil svoj predchádzajúci biskupský erb v jeho základných rysoch, ako aj heslo „In Illo uno unum“. Ide o slová, ktoré svätý Augustín použil v kázni „Výklad 127. žalmu“, aby vysvetlil, že „hoci nás kresťanov je mnoho, v jedinom Kristovi sme jedno“.
V rozhovore pre vatikánske médiá v júli 2023 Mons. Prevost vysvetlil: „Ako vyplýva z môjho biskupského hesla, jednota a spoločenstvo sú súčasťou charizmy Rádu svätého Augustína a tiež môjho spôsobu konania a myslenia. Myslím si, že je veľmi dôležité podporovať spoločenstvo v Cirkvi, a dobre vieme, že spoločenstvo, účasť a misia sú tri kľúčové slová synody. Takže pre mňa ako augustiniána je podpora jednoty a spoločenstva základom.
Veľká Noc
Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Termín Veľkej noci je pohyblivý a závisí od lunárneho cyklu. Prvý jarný deň je od roku 2019 stanovený na 20. marca. V roku 2025 je najbližší spln mesiaca po prvom jarnom dni v nedeľu 13. apríla 2025.
Nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky - Paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl) na pamiatku oslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva.
Zvyky a tradície Veľkej noci
Pôvod Názvu a Dátumu Sviatkov
Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetci prvorodení egyptskí chlapci, faraón prepustil zotročený ľud.
Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala, a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.
Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo. Nie však úplne, v prvokresťanských spoločenstvách existovali nezhody o dátume slávenia.
Niektoré prvokresťanské spoločenstvá tento sviatok slávili spolu so Židmi 14. deň mesiaca nisan, iné na prvú nedeľu po 14. nisane. Zo spisov cirkevného otca sv. Ambróza sa dozvedáme, že Cirkev sa na tom nedokázala dohodnúť. Spor sa snažil riešiť už v polovici 2. storočia pápež Anicét a neskôr pápež Viktor II., ale ukončil ho až prvý Nicejský snem v roku 325, ktorý nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čo môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes.
Termín sviatkov Veľkej noci je teda pohyblivý a je závislý od lunárneho cyklu. Medzitým v roku 525 požiadal pápež Ján I. mnícha Dionýza Exigua o radu v tejto záležitosti. Ten vytvoril tabuľku slávenia Veľkej noci pre nasledujúce desaťročia. Jej prijatím bol „veľkonočný spor“ ukončený. Až do reformy kalendára pápežom Gregorom v roku 1582 existoval jeden termín Veľkej noci pre celú Cirkev. Keďže východná cirkev reformu kalendára neprijala, slávi Veľkú noc odvtedy spoločne s katolíkmi a protestantmi len občas.
V modernej dobe už boli viaceré pokusy stanoviť Veľkonočnú nedeľu na jednu konkrétnu nedeľu. V roku 1897 sa v tejto veci obrátili na pápeža astronómovia, v roku 1931 aj Spoločenstvo národov. Druhý vatikánsky koncil sa tiež zaoberal touto záležitosťou. Vo vyhlásení z roku 1963 sa ohlasuje ochota stanoviť Veľkú noc na určitú nedeľu v gregoriánskom kalendári - ak s tým budú súhlasiť všetci, aj oddelené východné cirkvi.
Pápež sv. Pavol VI. sa potom chopil iniciatívy a navrhol od roku 1977 - keď sa všetky termíny Veľkej noci časovo zhodovali - stanoviť Veľkú noc na druhú nedeľu v mesiaci apríl. Takmer všetky biskupské konferencie s tým súhlasili, za predpokladu súhlasu východných cirkví. Ekumenický patriarchát v Carihrade však signalizoval „závažný pastoračný problém“, ktorý treba dlhšiu dobu skúmať. Definitívne „nie“ prišlo roku 1982 od kláštorného spoločenstva na vrchu Athos.
Neskôr sa táto otázka vynorila pri veľkom miléniovom stretnutí všetkých hláv pravoslávnych cirkví v decembri 2000 v Carihrade. Pravoslávne cirkvi v tomto roku 2025 budú sláviť Veľkonočné sviatky tiež 20. apríla 2025. Na záver týždňa modlitieb za jednotu kresťanov počas vešpier v Bazilike svätého Pavla za hradbami, v sobotu 25. januára 2025, pápež František vyzval k stanoveniu spoločného dátumu slávenia Veľkej noci pre všetkých kresťanov.
Uviedol, že Katolícka cirkev je pripravená prijať dátum, ktorý by si všetci želali. „Tento Jubilejný rok nádeje, ktorý slávi Katolícka cirkev, sa zhoduje s výročím veľkého významu pre všetkých kresťanov: 1700. výročím prvého veľkého ekumenického koncilu, koncilu v Nicei... Výročie Nicejského koncilu je preto rokom milosti, je aj príležitosťou pre všetkých kresťanov, ktorí recitujú to isté vyznanie viery a veria v toho istého Boha: objavme znova spoločné korene viery, zachovajme jednotu! Rozvíjajme ju! Tá jednota, ktorú všetci chceme nájsť, nech sa uskutoční. Nepripomína vám to veľkého pravoslávneho teológa, veľkého Zizioulasa, ktorý hovoril: ,Vieme, kedy bude dátum plnej jednoty: deň po poslednom súde‘? Ale medzičasom musíme kráčať spolu, pracovať spolu, modliť sa spolu, milovať sa spolu. A to je veľmi krásne. Prozreteľnostne bude tohtoročná Veľká noc slávená v ten istý deň podľa gregoriánskeho aj juliánskeho kalendára, práve počas tohto ekumenického výročia. Obnovujem svoju výzvu, aby táto zhoda slúžila ako výzva všetkým kresťanom, aby urobili rozhodujúci krok k jednote, okolo spoločného dátumu pre Veľkú noc (porov. Bula Spes non confundit, 17). Katolícka cirkev je ochotná prijať dátum, na ktorom sa všetci zhodnú: dátum jednoty“.
Svätý Týždeň
Vo Svätom týždni (starý názov Veľkom týždni, ktorý sa používal do vydania Rímskeho misála podľa tretieho typického vydania v roku 2021) Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života.
Svätý týždeň sa začína Palmovou nedeľou (Kvetnou nedeľou) čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. Večernou omšou vo Štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok) na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok utrpenia a smrti Pána) a cez Svätú sobotu (Bielu sobotu), vrcholí Veľkonočnou vigíliou vo Svätej noci a uzatvára sa vešperami Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania.
Palmová Nedeľa 13. apríla 2025
V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka (konáriky vŕby alebo rakyty, pretože pučia na jar ako prvé), tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy na budúci rok. Požehnanie zelených ratolestí zaviedla Cirkev ešte v 7. storočí.
U Židov a starých Rimanov bola palmová ratolesť symbolom víťazstva. Nosili ju v rukách počas víťazného pochodu. Rovnako na štadiónoch dávali víťazom palmové vetvičky ako symbol víťazstva. V Novom zákone sa palmová ratolesť stala symbolom triumfu mučeníka. Olivová ratolesť je symbolom pokoja a mieru.
Obrady Palmovej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie. Pašie (lat. passio - utrpenie) - opis utrpenia a smrti Ježiša Krista od Poslednej večere až po jeho smrť na kríži, ako ho podávajú evanjelisti.
V Gréckokatolíckej cirkvi sa na rozdiel od rímskeho obradu na Palmovú nedeľu nespievajú pašie. Na konci liturgie je myrovanie. Palmová nedeľa je vo východnom obrade veľkým sviatkom a má slávnostný charakter.
Slávenie Palmovej nedele sa začalo najprv v Jeruzaleme a zakrátko sa rozšírilo do celej východnej cirkvi. V 6. až 7. storočí sa tento sviatok rozšíril aj v západnej (latinskej) cirkvi.
Palmovou nedeľou sa začína Svätý týždeň. Jeho hlavnou myšlienkou je Pánovo umučenie, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia, z toho je názov Veľkonočné trojdnie.
Večernou omšou vo Štvrtok svätého týždňa (Zelený štvrtok) na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Piatok utrpenia Pána (Veľký piatok utrpenia a smrti Pána) a cez Svätú sobotu (Bielu sobotu), vrcholí Veľkonočnou vigíliou vo Svätej noci. Uzatvára sa vešperami Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania.
Obrady Svätého týždňa, ktorých začiatky siahajú 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Naposledy boli zjednodušené a liturgicky prispôsobené súčasným požiadavkám v r. 1951 a 1969. V januári 2016 Vatikán oznámil, že na obrad umývania nôh v rámci liturgie Štvrtku svätého týždňa (Zeleného štvrtka) možno vybrať osoby spomedzi všetkých členov Božieho ľudu. Rozhodol o tom Svätý Otec František, keď zmenil rubriku Rímskeho misála, ktorá doteraz predpisovala, že zástupcovia mali byť vybraní spomedzi mužov alebo chlapcov.
História Kostola vo Vrábľoch
Príchodom Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy začína pre Slovanov prelomový proces v christianizácii. Nakoľko Ohaj sa nachádzal v blízkosti Nitrianskeho kniežatstva, je pravdepodobné, že najstaršia tradícia kresťanstva a cirkvi v obci siaha až do tohto obdobia. O výstavbe prvého kostolíka v osade nie sú známe okolnosti. História uvádza, že po tureckých nájazdoch bol pôvodný kostolík v Ohaji zničený.
Ku koncu 17. Za pastorácie Mikuláša Borossa ( 1737 - 1757 ) kostol prestavbou zväčšili. Prvý kňaz, ktorého meno poznáme, nastúpil do miestnej farnosti 31. marca 1691 - Vojtech Pataky ( od jeho účinkovania sú známe mená všetkých nasledujúcich farárov a správcov farnosti ). V kanonickej vizitácii z 15. „Kostol obce Malý Ohaj stojí na vŕšku vzdialenom od obce asi na 600 krokov. Je k nemu dobrý prístup a nie je nebezpečie požiaru. Svätyňa je 3 siahy dlhá i široká a tiež toľko vysoká. Klenba nie je maľovaná. Mriežky sú z mäkkého dreva a v dosť biednom stave. Chrámová loď je dlhá 12 aj pol siahy, vysoká 4 a široká 5 siah. Chorus je postavený z mäkkého dreva a zafarbený na modro. Kostol má 5 okien. Vnútorné zariadenie tvorí hlavne kazateľnica, ktorá je umiestnená uprostred steny svätyne na evanieliovej strane. Dookola sú štyria evanjelisti a nad baldachýnom kazateľnice sú štyria učitelia Cirkvi. Oltáre sú tri. Hlavný je zasvätený Všetkým svätým, na ktorom je položených 8 medených svietnikov a prenosný oltárny kameň. Druhý oltár je zasvätený Sedembolestnej Matke Božej. Je tiež vymaľovaný a pozlátený. Vo vizitačnej správe sa tiež uvádza, že meno staviteľa nie je známe a nemožno tento stánok Boží ďalej rozširovať, nakoľko má slabé nosné múry. Výročná poklona trvajúca 24 hodín býva 22.
Počas účinkovania farára Antona Kaprinaiho ( 1782 - 1816 ) kostol znova rekonštruovali. Odstránili pôvodnú drevenú povalu v chrámovej lodi a vymurovali klenbu. V roku 1795 na Bielu sobotu počas svätenia ohňa vznikol požiar. Príchodom farára Juraja Holčeka ( 1848 - 1865 ), štúrovca a národného buditeľa a člena spolku Tatrín, sa pozdvihol celkový obraz dediny.
„Uvažuje sa o rozšírení kostola a farár, založiac bratstvo sv. Holčekove snahy sa v Ohaji nepodarilo zrealizovať. So svojou iniciatívou však nevyšiel naprázdno. V roku 1862 položil základný kameň kostola v Hule. Počas svojho 17 ročného účinkovania sa stretával so slovenskými študentmi, národními buditeľmi a literárnymi pracovníkmi. Juraj Holček so všetkými vtedajšími národnými a literárnymi pracovníkmi a sám bol pri tom literárne činný. Ján Francisci spomína na Holčeka, keď opisuje, ako viedol štyroch detvianskych mládencov na Slovanský ples do Viedne na fašiangy v roku 1850 takto: „Na Ohaji sem zatiahli na nocľah k Ďurkovi Holčekovi, tamojšiemu katolíckemu farárovi, ktorého sme síce na takej ceste prekvapili, ale nám bol rád a učastoval a vystrojil nás všetkých hojne a ochotne." Na pamiatku tejto udalosti detviansky rezbár p.
„Juraj Holček je v Ohaji farárom už 16 rokov, tu si svoje farárske povinnosti rozvážne a chválitebne vykonáva. V kázaní a katechizme je svedomitý, v školských veciach horlivý. Za jeho farárovania bola postavená nová škola v Ohaji a vo filiálke Hul bola rozšírená a novými riadnymi lavicami opatrená. Viacero chudobných chránencov vychoval a skromne zaopatril. Vráble 4.
V roku 1968 pri znovuobrodení Matice Slovenskej bola na budovu Farského úradu medzi prvé a druhé okno zľava nainštalovaná pamätná tabuľa s buskou Juraja Holčeka. Niekoľko rokov po Holčekovom Odchode hrozilo neudržiavanému ohajskému kostolu zrútenie. Miestni konšeli spolu s farárom Štefanom Emérym, urýchlene rozhodli, že treba vybudovať nový a väčší stánok Boží. V roku 1872 sa začalo s prípravnými prácami. S veľkou slávou položili 6. októbra základný kameň, pod ktorý uložili pamätnú listinu s podpismi predstaviteľou obce a cirkvi. Stavba rástla, z pôvodného chrámu zostala iba veža, ktorú dostavali viac do výšky. Zeman Imrich Benkovič dal v Pešti namalovať obraz sv. Imricha. Farár Eméry preto podal ostrihomskému arcibiskupovi žiadosť o zmenu patróna ešte nedostavaného kostola. V žiadosti uviedol, že obraz stál 700 florénov. Pôvodný rozpočet na kostol bol 11000 florénov, v konečnom dôsledku stavba vyšla 16311 florénov. S peniazmi na stavbu neboli vážne problémy, nakoľko v močarisku Sík rástla trstina, ktorú speňažovali. Posledné úhrady za stavbu zrealizovali v roku 1876, kedy kostol odovzdali do používania. Podoba vtedajšieho chrámu sa s menšími úpravami zachovala dodnes. Koncom 19.
K poškodeniu veže i chrámovej lode kanónovou guľou prišlo v roku 1919 pri prechode bojujúcich oddielov Čsl. armády a príslušníkov Maďarskej armády B Kunu. Prechod frontu počas 2. Elektrický prúd bol do kostola zavedený v roku 1948. Náklady sa hradili zo zbierky veriacich. V osudovom roku 1948 prišiel do farnosti Štefan Kollár, ktorý dal rozšíriť priestor bočnej kaplnky a kostol vymaľovať a vsadiť do okien farebné mozaikové sklá. Farár Ľudovít Kozmon ( 1959 - 1969 ) s povolením biskupského úradu v Trnave zmenil patróna kostola a je ňou Svätá rodina. Spolupatrónom je Svätý Imrich.
V roku 1987 dal vdp. František Muška zhotoviť nový hlavný oltár i bočné oltáre v barokovom štýle. Zhotovil ho Jozef Pekara z Rajeckých Teplíc. Od toho istého autora kostol prostredníctvom Ministerstva kultúry dostal vyrezávanú krížovú cestu, ktorú v roku 1993 posvätil arcibiskup Ján Sokol. Bočná kaplnka bola za účinkovania františkánského pátra Mušku zasvätená sv. V septembri roku 2003 bola Svätým Otcom Jánom Pavlom II. pri jeho 3. návšteve Slovenska vyhlásená za blahoslavenú sr. Zdenka Schelingová, mučeníčka počas totalitného režimu. Vtedajší farár Pavol Flajžík dal vo farskej záhrade vybudovať Kaplnku bl. sr. Zdenky, ktorá je otvorená denne od 7. do 20.
Farnosť v vo februári 2008 zasiahla reorganizácia rímskokatolíckych diecéz západnej metropoly. Od 15. júla 2004 do 30. júna 2018 bol správcom farnosti Mgr. Roman Gallas. Od 1. júla 2018 farnosť spravuje nový farár Mgr.
Kostol v Hule
V obci Hul bol kostol postavený v roku 1299, fara bola vo Veľkom Ohaji. Z historických záznamov sa dozvedáme, že v r. 1755 Pavel Motešický dal hulské a radavské majetky svojmu synovi Štefanovi. Tento sa v Huli usadil, dal si vybudovať menšiu kúriu a po r. 1758 dal pribudovať rodinnú kaplnku. V roku 1862 položili v Hule základný kameň nového kostola, ktorý bol dokončený v roku 1863. Keďže bol dokončený v roku, kedy sa slávilo 1000. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda, Holček chcel zasvätiť kostol týmto vierozvestcom, no pre odpor ohajských maďarských zemanov bol prijatý kompromisný návrh farára Žišku, aby bol kostol zasvätený Panne Márii Ružencovej. Bližšie údaje o kostole sa v dokumentoch neuvádzajú. Najstarším spolkom vo farnosti je Spolok sv.
tags: #rimskokatolicky #kostol #vrable #organistika