Rozdiely medzi rímskokatolíckou, evanjelickou a pravoslávnou cirkvou

Katolícka cirkev je rozdelená na viacero obradov, pričom dva najväčšie sú rímskokatolíci a gréckokatolíci. Hoci gréckokatolíci a rímskokatolíci patria do tej istej univerzálnej Katolíckej cirkvi, ich liturgické a kultúrne tradície sú rôzne. Tieto rozdiely však obohacujú celok a ponúkajú veriacim rôzne spôsoby, ako prežívať svoju vieru.

Ak máte záujem tieto rozdiely spoznať hlbšie, pútnický zájazd s kňazom alebo poznávací zájazd môže byť pre vás ideálnou príležitosťou. Takéto cesty vám umožnia navštíviť významné miesta oboch tradícií, zúčastniť sa na liturgiách a priamo zažiť atmosféru gréckokatolíckych i rímskokatolíckych bohoslužieb.

Rozdiely v liturgii a obradoch

Jedným z najvýraznejších rozdielov medzi gréckokatolíkmi a rímskokatolíkmi je liturgia. Rímskokatolícka cirkev používa latinský obrad, ktorý je známy svojou jednoduchosťou a úspornosťou. V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používa latinčina, hoci v súčasnosti sú bežné aj miestne jazyky. Ďalší rozdiel spočíva v jazyku liturgie.

Obe cirkvi majú rovnaký počet sviatostí, ale ich slávenie môže byť odlišné. Napríklad gréckokatolíci spájajú sviatosť krstu, birmovania a Eucharistie do jedného obradu, ktorý sa zvyčajne koná počas detského krstu.

Keď rímskokatolík ide na svätú omšu do gréckokatolíckeho kostola, môže sa pokojne zúčastniť na liturgii a jeho účasť sa počíta rovnako, ako keby bol na omši vo svojom vlastnom obrade. To znamená, že ak sa rímskokatolík nemôže zúčastniť na svätej omši vo svojom vlastnom kostole, môže pokojne navštíviť gréckokatolícky kostol a táto účasť bude plne platná.

Gréckokatolícka cirkev má bohato zdobené kostoly, väčšina svätých omší je spievaná, dlhšie trvajú a veriaci prijímajú pod obojím spôsobom. Pôst je prísnejší a veriaci sa viac žehnajú. Zásadnou odlišnosťou je aj to, že do vysviacky a teda prijatia sviatosti kňazstva môžu muži prijať sviatosť manželstva.

Katolícke náboženstvo je rímskokatolícke a gréckokatolícke. Rímskokatolícka cirkev je katolícka cirkev latinského obradu a gréckokatolícka je katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu. Obe vzájomne spolupracujú, majú spoločnú hlavu Cirkvi na zemi, ktorou je rímsky pápež.

Rímskokatolícka cirkev v Taliansku

Evanjelici a ich odlišnosti

Evanjelici sa oddelili od katolíkov v období reformácie, ktorú začal Martin Luther ako protest voči vtedajším praktikám v cirkvi. Augsburského preto, že za smerodajné vysvetľovanie Svätého Písma považujú vyznanie prečítané v nemeckom meste Augsburg v roku 1530 pred cisárom Karolom V..

Dnes sú tu určité rozdiely, ale pôvod zostáva rovnaký a tým je Ježiš Kristus a to by nás malo spájať. Ak hovoríme o ekumenizme v dnešnej dobe, znamená to, že sa náboženstvá snažia hľadať spoločnú reč a nestáť proti sebe, ale hľadať, čo nás všetkých spája a nie oddeľuje.

V evanjelickej cirkvi sú rozdiely napríklad vo svätej spovedi. Kým u katolíkov sa pri svätej spovedi vyznávame z hriechov Bohu pred kňazom, takzvaná ušná spoveď, u evanjelikov je spoveď verejná. Veriaci vyznávajú svoje hriechy spoločne, osobná spoveď je možná. Evanjelik má vyznávať svoje hriechy pred Bohom každý deň osobne. Evanjelickí veriaci sa nemodlia k Panne Márii a svätým, iba k Trojjedinému Bohu, katolíci áno. Svätých a Pannu Máriu si vážia. Prameňom viery je Biblia.

Evanjelici augsburského vyznania majú dve sviatosti, Krst Svätý a Večeru Pánovu. U katolíkov je 7 sviatostí. Krstia sa už novorodenci. Konfirmácia je niečo podobné, ako prvé sväté prijímanie u katolíkov. Pretože vo veku približne 15 rokov prvýkrát prijímajú Večeru Pánovu, u katolíkov nazývanú Eucharistia. Potvrdzujú pri nej krstné sľuby, osobne vyznávajú vieru v Boha a sľubujú vernosť cirkvi.

Evanjelici sa majú zúčastňovať služieb Božích v nedele, ak nejdú do kostola z ľahostajnosti, z nedostatočnej lásky k Bohu, a ak uprednostňujú svoje veci pred Božími, je to hriech. Nemajú to ale dané cirkevným prikázaním ako katolíci. Najväčšie evanjelické sviatky sú nedele ako deň Pánovho vzkriesenia, Veľký Piatok, deň Ježišovej smrti a Veľká noc. Majú advent pre Vianocami a pôstne obdobie 6 týždňov pred Veľkou nocou. Vo veciach morálky majú podobné zásady ako katolíci.

Veria v umučenie, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie Ježiša Krista ako katolíci. Rovnako ako katolíci veria v posledný súd, v život večný, ktorý bude buď v blaženosti v nebi alebo vo večnom zatratení, trojjediného Boha, v anjelov. Cirkevné zbory v evanjelickej cirkvi riadia presbyteri. Najvyšším zákonodarným orgánom je synoda. V symbolických knihách majú výklad Biblie, ktorý zostavili reformátori.

Evanjelický kostol v Berlíne

Sviatosti pre pravoslávnych kresťanov v katolíckej cirkvi

Príchod utečencov z Ukrajiny postupne vytvára potrebu postarať sa o týchto ľudí aj pastoračne. Vynára sa preto otázka, či katolícky kňaz môže vyslúžiť sviatosti pravoslávnemu kresťanovi, a ak áno, za akých okolností. Gréckokatolícky kňaz však zdôrazňuje, že toto sa môže udiať len za mimoriadnych okolností, napríklad ak má pravoslávny kresťan fyzickú alebo morálnu prekážku prijať sviatosti od svojho kňaza.

„Morálna nemožnosť môže byť aj to, ak sa na hranici pravoslávni stretli s gréckokatolíckym kňazom, on sa ich ujal a majú voči nemu dôveru. Vtedy nevidím problém, aby im pastoračne neposlúžil aj sviatosťami, ak ho o to požiadajú,“ hovorí Paľovčík. Ďalšou dôležitou podmienkou je, aby nešlo o trvalú prax.

Inštrukciu k vysluhovaniu sviatostí pravoslávnym kresťanom vydal aj predseda Poľskej biskupskej konferencie arcibiskup Stanisław Gądecki. „Katolícka cirkev umožňuje, aby pravoslávni veriaci mohli prijať sviatosť zmierenia, Eucharistiu a pomazanie chorých za presne stanovených okolností, a to výnimočne alebo jednorazovo za určitých podmienok,“ vysvetľuje poľský arcibiskup. Treba sa však vyhýbať povzbudzovaniu alebo nabádaniu pravoslávnych, aby prijímali sviatosti v Katolíckej cirkvi.

Gréckokatolícky kňaz a cirkevný právnik Peter Paľovčík upozorňuje aj na to, že sa treba vyhnúť synkretizmu, teda postoju, že je jedno, kde veriaci prijme sviatosti. Peter Paľovčík zdôrazňuje, že jedna vec je vysluhovanie sviatostí v mimoriadnych situáciách a druhá vec je, ak by napríklad pravoslávny kňaz chcel slúžiť svätú liturgiu s gréckokatolíckym kňazom.

„Katolícky kňaz sa nemôže postaviť k oltáru s pravoslávnym a spolu s ním koncelebrovať,“ upozorňuje Paľovčík. „Dobrým príkladom je hrob sv. Mikuláša v Taliansku v Bari, kde pravoslávni pravidelne slávia liturgiu v našom chráme.

Arcibiskup Gądecki v Poľsku odporúča, že ak veriaci pravoslávnej cirkvi požiada o sväté prijímanie, treba mu situáciu vysvetliť a mal by dostať adresu najbližšieho pravoslávneho chrámu.

Gréckokatolícky kňaz Paľovčík vysvetľuje, že medzi „Pravoslávnou a Katolíckou cirkvou nie je nejaká teologická nejednota, ale hierarchická nejednota“. Poukazuje na to, že pravoslávni majú zachovanú apoštolskú postupnosť, uznávajú sviatosti a v ich Eucharistii je prítomný Ježiš. Toto potvrdzuje aj poľský arcibiskup Gądecki, ktorý však dodáva, že ide len o teoretickú možnosť.

Podľa pravoslávneho kňaza Petra Soroku katolíci nemôžu prijímať sväté tajiny, teda sviatosti v pravoslávnej cirkvi. „Je to, ako keď máte ohradu, kde má pastier svoje ovce. Tie z danej ohrady sa môžu kŕmiť a napájať. Ovce z inej ohrady majú svojho pastiera. Pravoslávny kňaz Peter Soroka. „Nedovoľujeme našim ľuďom ísť na iné prijímanie ani neakceptujeme iné prijímanie, ako je naše. Veríme v jednu svätú apoštolskú cirkev a tá je len jedna, nemôžem byť aj tam, aj tam. Veríme, že jedna je aj Eucharistia, nemôže byť aj tam, aj tam,“ ozrejmuje svoj postoj duchovný Soroka.

Z jeho pohľadu katolík môže ísť na svätú liturgiu a prijať Eucharistiu v pravoslávnom chráme napríklad aj počas dovolenky v krajine, kde katolícky kostol nie je.

Pravoslávny chrám Alexandra Nevského v Talline, Estónsko

Manželstvo medzi katolíkmi a nekatolíkmi

Nie zriedka sa stretávame s otázkou, ako je to s manželstvom medzi katolíkmi a nepokrstenými alebo medzi katolíkmi a členmi iných kresťanských cirkví. Čo na to hovorí kánonické právo, sme sa pýtali cirkevných právnikov profesora Jána Dudu a Petra Paľovčíka. Za akých podmienok môže katolíčka, resp. katolík uzavrieť manželstvo s nekatolíkom, resp. s nekatolíčkou?

Z pohľadu Katolíckej cirkvi je rozdiel, či katolík uzatvára manželstvo s veriacim cirkvi, s ktorou si katolíci uznávajú sviatosť krstu, alebo s nepokrsteným človekom. „Na uzatvorenie platného manželstva katolíka s nepokrsteným je potrebný v prvom rade dišpenz biskupa. Takéto manželstvo je platné, ale nie je sviatostné,“ vysvetľuje gréckokatolícky kňaz a cirkevný právnik Peter Paľovčík.

Medzi veriacimi sa objavujú mylné názory, že ak sa sobáši katolík a nepokrstený, vtedy je to sviatosť len pre katolícku stránku. Ján Duda objasňuje, že toto nie je pravda - buď je manželstvo sviatostné pre oboch, alebo ani pre jedného. Iná situácia nastáva, ak si katolík berie pokrsteného nekatolíka, ktorý patrí do kresťanskej cirkvi, ktorej krst sa považuje z pohľadu Katolíckej cirkvi za platný. Ide napríklad o Evanjelickú cirkev augsburského vyznania alebo pravoslávnych. V prvom i druhom prípade ide o tzv. miešané manželstvo, ale rozdiel je vo forme uzavierania manželstva. Kým manželstvo katolíka s evanjelickou stránkou si pre platnosť vyžaduje, aby manželstvo uzavierali v Katolíckej cirkvi, v druhom prípade sa uzavieranie manželstva v Katolíckej cirkvi vyžaduje nie pre platnosť, ale dovolenosť. Ale v obidvoch prípadoch ide nielen o platné manželstvo, ale aj sviatostné.

Ján Duda vysvetľuje, že sviatostné manželstvo je pre Katolícku cirkev nerozlučiteľné. V nesviatostnom manželstve sa manželia ochudobňujú o milosť, ktorá vyplýva zo sviatosti. „Ale teoreticky si nedovolím tvrdiť, že Božia milosť je viazaná iba na sviatosť a že Boh aj mimo sviatostí nemôže udeliť svoju milosť.“ Ak by sa nesviatostné manželstvo rozpadlo, za určitých presne stanovených podmienok môže pápež takéto manželstvo rozlúčiť. Nerozlučiteľné je iba sviatostné manželstvo medzi dvoma platne pokrstenými z pohľadu Katolíckej cirkvi. Nemusí ísť o dvoch katolíkov.

Ak si katolíčka berie kresťana nekatolíka, hovoríme o miešanom manželstve, ktoré povoľuje miestny ordinár. Ak sa chce zosobášiť katolík s nepokrstenou, hovoríme o manželskej prekážke rozdielneho náboženstva, ktoré dišpenzuje miestny ordinár.

O povolenie alebo dišpenz svojho diecézneho biskupa alebo ordinára žiada zväčša farár, kde sa manželstvo uzatvára. „K žiadosti sa má priložiť dokument, kde sa katolícka stránka zaväzuje, že urobí všetko pre to, aby deti boli vychovávané v katolíckej viere. A nekatolícka stránka potvrdzuje, že o tomto záväzku vie,“ vysvetľuje Paľovčík.

Podľa Jána Dudu sa neraz stáva, že farár aj od nekatolíckej strany žiada, aby podpísala, že bude súhlasiť s výchovou detí v katolíckej viere. Nekatolícka stránka však len podpisom potvrdzuje, že vie o záväzku katolíckeho partnera alebo partnerky.

„Niektorí farári to neodlišujú, myslia si, že tým, že sa nekatolícka stránka k niečomu zaväzuje, niečo zabezpečujú. My však nemôžeme zaväzovať k niečomu človeka iného vyznania, napríklad evanjelikov, ale robí sa to,“ konštatuje profesor Duda.

Ak to zhrnieme, podľa cirkevného práva je potrebný dišpenz, ak ide o sobáš medzi katolíkom a pokrsteným nekatolíkom, ktorého krst uznáva aj Katolícka cirkev, rovnako ako medzi katolíkom a nepokrsteným. No v prvom prípade, ak by dišpenz nebol, manželstvo je platné, ale nedovolené, kým v druhom prípade by bolo z pohľadu Katolíckej cirkvi neplatné, teda ani nevzniklo. Ak by kňaz takto niekoho sobášil bez súhlasu biskupa, ten ho môže za to potrestať.

Katolík môže uzavrieť platný sobáš aj v chráme inej cirkvi, ale manželstvo by malo byť uzavreté spôsobom predpísaným Katolíckou cirkvou. „Katolícka stránka s nekatolíckou pokrstenou alebo nepokrstenou stránkou je povinná sláviť manželstvo v katolíckom chráme, a to predpísanou formou. Udeliť povolenie sláviť manželstvo mimo chrámu má biskup, to platí pre oba obrady, teda východný aj západný,“ hovorí Peter Paľovčík.

Môže však nastať situácia, že katolík nemá veľmi na výber a musí pre nejaké okolnosti uzavrieť manželstvo v chráme nekatolíckej stránky, napríklad pre rodinné okolnosti. Môže sa stať, že rodičia nekatolíckej stránky by v prípade sobáša v katolíckom kostole so svadbou nesúhlasili alebo nekatolícka stránka je v príbuzenskom vzťahu s duchovným danej cirkvi či je silne angažovaná v spoločenstve svojej cirkvi.

„Vtedy sa žiada o udelenie dišpenzu od predpísanej formy. Zatiaľ čo v západnom obrade tento dišpenz udeľuje biskup, vo východnom je kompetentný udeliť tento dišpenz Apoštolský stolec,“ hovorí Paľovčík. Ján Duda dodáva, že výnimkou je Pravoslávna cirkev, tam by bol sobáš bez dišpenzu platný, ale nedovolený. Čiže katolík by takto porušil cirkevné právo, ale sobáš by bol platný.

Ak by sa katolík zosobášil bez dišpenzu v inom chráme a podľa obradov nekatolíckej cirkvi, jeho manželstvo by z pohľadu Katolíckej cirkvi nebolo platné. V takomto prípade by nemohol napríklad pristupovať k sviatostiam. Platné, ale nedovolené by bolo v pravoslávnom chráme, keďže katolíci uznávajú, že sviatosti v Pravoslávnej cirkvi sú platné.

Zdá sa, že ide aj o prípad osoby z úvodu textu, kde síce presné okolnosti nepoznáme, ale ak sa katolícka žena alebo muž bez dovolenia svojho biskupa zosobášia napríklad u evanjelikov, z pohľadu Katolíckej cirkvi je ich manželstvo neplatné.

Pre takéhoto človeka podľa právnikov existuje riešenie, ktorým je sanácia. „Zjednodušene povedané, cez dekrét vydaný biskupom,“ vysvetľuje gréckokatolícky kňaz Paľovčík.

Kňaz Duda na otázku, či sa v takom prípade nemôže zopakovať obrad napríklad v katolíckom chráme, odpovedá, že nie. „Cirkevné právo neumožňuje uzavrieť sobáš u katolíkov aj evanjelikov, nemôže sa opakovať alebo robiť duplicitne.“ Takisto nie je možné, aby pri vysluhovaní sviatosti manželstva bol katolícky kňaz a napríklad evanjelický farár a snúbenci si najprv vyslúžili manželstvo podľa jedného obradu a potom podľa druhého.

Pri sanácii manželstva sa musí katolícka stránka tiež zaviazať, že urobí všetko pre to, aby neodpadla od viery a aby deti boli vychovávané a pokrstené v katolicizme.

Peter Paľovčík hovorí, že na to dáva odpoveď Pápežská rada pre napomáhanie jednoty kresťanov v Direktóriu na vykonávanie princípov a noriem ekumenizmu z 25. marca 1993.

Dokument uvádza, že „pri plnení svojej úlohy odovzdávať katolícku vieru vlastným deťom katolícky rodič bude rešpektovať náboženskú slobodu a svedomie druhého rodiča a bude sa starať o zachovanie jednoty a stálosti manželského zväzku a rodinného spoločenstva.

Ak napriek všetkým snahám deti nie sú ani pokrstené, ani vychovávané v Katolíckej cirkvi, katolícky rodič nepadne pod cenzúru kánonického práva. Predsa však zostáva jeho povinnosť odovzdávať vlastným deťom katolícku vieru. Táto požiadavka zostáva a môže prispieť k tomu, aby hral aktívnu úlohu pri vytváraní kresťanskej atmosféry v rodine a aby konal všetko možné slovom a príkladom s tým úmyslom, aby pomohol iným členom rodiny oceniť špecifické hodnoty katolíckej tradície. Všetko má zamerať na to, aby bol dobre poučený o svojej viere a bol schopný túto vieru v diskusii vysvetľovať iným.

Prehľad rozdielov

Nasledujúca tabuľka sumarizuje niektoré kľúčové rozdiely medzi tromi cirkvami:

tags: #rimskokatolik #evanjelik #pravoslavny