Košický kraj sa rozkladá v juhovýchodnej časti Slovenska a je tvorený dvoma veľkými útvarmi - Východoslovenskou nížinou a horským systémom Spišsko-gemerský kras. V kraji sú zastúpené štyri historické regióny: Abov, Gemer, Spiš a Zemplín. Ako štvrtý najväčší kraj má rozlohu 6 754,33 km2 a k 1. januáru 2021 mal 782 216 obyvateľov, čo ho robí druhým najväčším krajom na Slovensku. Takmer 55 percent z nich žije v jeho 17 mestách.
Na území Košického kraja sa rozprestiera aj Košický samosprávny kraj (KSK). Od decembra 2017 je jeho predsedom Rastislav Trnka. Kraj sa člení na 11 okresov (vrátane okresov Košice I - IV a Košice-okolie) s okresnými mestami.
Severovýchod Uhorska predstavoval už od stredoveku hraničnú oblasť, v ktorej sa stretávali dve cirkevné tradície - východná a západná. Zároveň išlo o región s výraznou etnickou heterogenitou.
Náboženský a duchovný vývoj tak od reformácie prebiehal v podmienkach konfrontácie Katolíckej cirkvi latinského i byzantsko-slovanského obradu a dvoch dominantných protestantských konfesií. Zároveň sa protestantskí duchovní stali podriadenými rímskokatolíckych dekanov.
Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza, Rožňavská diecéza a Košická arcidiecéza. Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.
Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.
Reformovaná kresťanská cirkev, ktorá má v Košickom kraji dôležité postavenie najmä v oblastiach s výraznou maďarskou menšinou, je súčasťou širšej štruktúry cirkvi na Slovensku. V kraji sa nachádza päť seniorátov s desiatkami cirkevných zborov a s takmer polovicou kalvínskych kostolov na Slovensku.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Košickom kraji organizovaná v rámci Rimavského seniorátu, Gemerského, Košického, Šarišsko-zemplínskeho a Tatranského seniorátu.
Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.
Konfesionálna Charakteristika Košického Kraja
Kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov.
Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta), kalvíni (4,82 percenta), luteráni (3,76 percenta) a pravoslávni (1,91 percenta). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).
Veľmi pozoruhodné je, že len v šiestich zo 440 obcí Košického kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám. V členení podľa okresov ide o tieto obce:
- Košice-okolie (4): Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Trsťany, Vtáčkovce
- Michalovce (2): Budince, Krásnovce
Počet i podiel kostolov podľa denominácie:
- rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
- gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
- kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
- evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
- pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:
- 12. storočie: 4
- 13. storočie: 61
- 14. storočie: 43
- 15. storočie: 21
- 16. storočie: 10
- 17. storočie: 18
- 18. storočie: 139
- 19. storočie: 182
- 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96)
- 21. storočie: 67
Dóm svätej Alžbety v Košiciach [4K]
Pútnické Miesta
Na území kraja je niekoľko pútnických miest. Podliehajú právomoci diecézneho alebo eparchiálneho biskupa:
- a) rímskokatolíckej Košickej arcidiecézy:
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii v Košiciach
- Kostol narodenia Panny Márie v Malej Vieske, miestnej časti Družstevnej pri Hornáde
- Kostol Ružencovej Panny Márie v Obišovciach
- b) rímskokatolíckej Rožňavskej diecézy:
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Úhornej
- Kostol Panny Márie Karmelskej v Bôrke
- Kostol svätej Anny v Rudníku
- c) rímskokatolíckej Spišskej diecézy:
- Kaplnka svätého Joachima a Anny v Kluknave
- Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Smižanoch
- d) gréckokatolíckej Košickej eparchie:
- Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove
- katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach
- Bazilika minor zoslania Svätého Ducha v Michalovciach
- Chrám svätých Cyrila a Metoda v Sečovciach
- Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Slovinkách
- Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Trebišove
- Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča vo Veľkých Kapušanoch
- e) pravoslávnej Michalovsko-košickej eparchie:
- Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky v Nižnej Rybnici
Kostol Kalvária v Košiciach
Kostoly na Zozname svetového dedičstva UNESCO
- rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Žehre
- gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša, arcibiskupa Myr Lykejského v Ruskej Bystrej
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Pre jeho rozsiahlosť z neho uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich má z celkového počtu 43 štatút národnej kultúrnej pamiatky 20:
- rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava v Košickej Novej Vsi, mestskej časti Košíc (13. storočie)
- rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla v Barci, mestskej časti Košíc (13. storočie/1917)
- rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa v Šebastovciach, mestskej časti Košíc (13. storočie/1996)
- rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (14. storočie)
- rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šaci, mestskej časti Košíc (14. storočie)
- rímskokatolícka Katedrála svätej Alžbety (1380 - 1508)
- rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela (1663)
- rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého (18. storočie)
- rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie (1737 - 1957)
- rímskokatolícky Kostol svätých Petra a Pavla v Kavečanoch, mestskej časti Košíc (1783)
- rímskokatolícky Kostol svätého Bartolomeja v Myslave, mestskej časti Košíc (1792)
- Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Barci, mestskej časti Košíc (1795)
- rímskokatolícky Kostol svätého Vavrinca v Lorinčíku, mestskej časti Košíc (1813)
- Evanjelický kostol (1816)
- rímskokatolícky Kostol svätého Michal Archanjela v Poľove, mestskej časti Košíc (1820)
- rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Ťahanovciach, mestskej časti Košíc (1850)
- gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky (1886)
- rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda v Krásnej, mestskej časti Košíc (1935)
- rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa (1940)
- rímskokatolícky Kostol Kráľovnej pokoja na Juhu, mestskej časti Košíc (1940)
Zaujímavosti
Katedrála svätej Alžbety je z pohľadu zastavanej plochy (1 796 m²) štvrtým najväčším kostolom našej vlasti.
Košický kraj je krajom s najväčším počtom budov, ktoré boli prestavané na kostol či chrám; pri 23 z nich ide o 11 gréckokatolíckych chrámov.
Najstaršími kostolmi (12. storočie) sú tri kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi (Borša, Svinica, Zemplín) a jeden rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Trebišove.
Najmladším chrámom (september 2024) je gréckokatolícky Chrám Kristovho vzkriesenia v Košiciach-Podhradovej, prestavaný za dva roky z chátrajúceho výmenníka tepla.
Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: gréckokatolícky Chrám všetkých svätých v Moldave nad Bodvou, pravoslávny Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Krompachoch, pravoslávny Chrám svätého Bazila Ostrožského v Beňatine, rímskokatolícky Kostol Panny Márie Fatimskej v Bidovciach a rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Nižnej Kamenici.
S premonštrátskym rádom, ktorý sa riadi Regulou svätého Augustína a na území dnešného Slovenska pôsobí od 12. storočia, sa v kraji spájajú tri objekty: kláštory v Jasove a Lelese a rehoľný dom v Košiciach, všetky s nádhernými kostolmi.
V Košiciach pôsobia, i keď len 30 rokov, aj augustiniáni, jeden z najstarších mníšskych rádov.
Katedrála sv. Alžbety v Košiciach
tags: #rimskotalicky #kostol #kosice