Farnosť Tŕnie patrí medzi starobylé farnosti Banskobystrickej diecézy. Do 12.3.1776 patrila do Ostrihomskej arcidiecézy.
Podľa nateraz dostupných prameňov môžeme určiť datovanie Farského kostola sv. Martina a farnosti Tŕnie takto: Svätyňa chrámu bola vymaľovaná v roku 1327 a existencia farnosti je doložená v roku 1332. Budova terajšej fary bola postavená v roku 1829, stará bola vtedy zbúraná.
Vývoj rozlohy územia farnosti a počtu farníkov
Farnosť Tŕnie bola územne veľmi rozsiahlou farnosťou, do roku 1804 patrilo do správy miestneho farára postupne až 7 dedín (Tŕnie, Budička, Kašova Lehôtka, Železná Breznica, Horná Dúbrava, Budča a Turová) a 4 usadlosti (Hrabiny, Huta, Ladno a Širiny).
V rozľahlej farnosti Tŕnie bola v januári 1788 zriadená kaplánska stanica, miestny kaplán mal pod dohľadom farára na starosti duchovnú správu najmä vo filiálkach Budča a Turová.
Následne 1.1.1804 bola z farnosti Tŕnie vyčlenená samostatná farnosť Budča s filiálkou Turová. V rokoch 1804-1927 farnosť Tŕnie tvorilo 5 dedín (Tŕnie, Budička, Kašova Lehôtka, Železná Breznica a Horná Dúbrava) a 2 usadlosti (Hrabiny a Huta), od 1.1.1928 bola Horná Dúbrava pričlenená k farnosti Jalná.
V 1. polovici 20. storočia malo na počet obyvateľov a život farnosti negatívny dopad sťahovanie tunajších farníkov na tzv. „dolné zeme“ a v 2. polovici 20. storočia zasa stavebná uzávera, kedy mnoho farníkov odišlo do Zvolena a do tzv.
Súčasnosť
Dnes je farnosť Tŕnie tvorená dvoma obcami:
- obec Tŕnie s miestnymi časťami Budička, Hrabiny a Kašova Lehôtka
- obec Železná Breznica s miestnou časťou Huta
K 1.1.2022 žilo na území farnosti spolu 959 obyvateľov, z toho 694 rímskokatolíkov a 13 grékokatolíkov.
Podľa trvalého pobytu k uvedenému dátumu malo Tŕnie 336 obyvateľov, Budička 58 obyvateľov, Hrabiny 3 obyvateľov, Kašova Lehôtka 14 obyvateľov, Železná Breznica 469 obyvateľov a Huta 79 obyvateľov.
Diecézny archív Banskobystrickej diecézy
Diecézny archív je odborné pracovisko, ktoré preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty Banskobystrickej diecézy od jej vzniku až po súčasnosť. Archív bol presťahovaný z Diecézneho centra Jána Pavla II.
Fond obsahuje spisy, ktoré boli prevzaté z Ostrihomskej arcidiecézy po vzniku banskobystrického biskupstva v roku 1776. Ide o korešpondenciu pochádzajúcu z uvedených rokov. Súpis korešpondencie Biskupského úradu.
Ťažiskom fondu sú zinventarizované archívne dokumenty, ktoré sú triedené podľa jednotlivých farností. Väčšina z nich je písaná v maďarskom jazyku, sporadicky sa vyskytuje latinčina, poprípade slovenčina.
Kanonické vizitácie
Pojem kanonická vizitácia predstavuje spôsob kontroly a záujmu biskupa alebo ním poverených zástupcov o činnosti farností. Podľa uznesení Tridentského koncilu zo 16. storočia bol predstavený diecézy povinný vykonávať ich priebežné návštevy, ktoré sa zapisovali do tzv. vizitačných protokolov.
Evidovala sa do nich napríklad podrobná charakteristika farnosti alebo opis a rekonštrukcie sakrálnych stavieb. Zaujímavou časťou bolo vylíčenie v nej žijúcich veriacich.
Banskobystrická kapitula
Banskobystrická kapitula vznikla súčasne s biskupstvom, a od roku 1780 začala vydávať hodnoverné listiny, čím nadviazala a nahradila činnosť hodnoverného miesta v Kláštore pod Znievom. Banskobystrická kapitula tak priamo súvisí s fondom Hodnoverné miesto Turčiansky konvent, ktorý je od roku 1956 v správe štátnych archívov, presnejšie sa dnes nachádza v Slovenskom národnom archíve v Bratislave.
V našom archíve tak v rámci fondu máme hlavne dokumenty vytvorené činnosťou kapituly v rokoch 1780 - 1873. Popritom sú tu obsiahnuté aj archiválie z neskoršieho obdobia, ako napríklad účtovné knihy, rôzne typy protokolov, denníky, aktá alebo agenda správy biskupských majetkov v Pečeniciach a Sielnici. Nanešťastie, tento fond nateraz nie je spracovaný, pričom jeho viacnásobným presúvaním bola narušená aj chronologická postupnosť. Z tohto dôvodu je orientácia v ňom v určitom zmysle problémová aj v súčasnosti.
Tieto archívne dokumenty ohraničené približne rokmi 1579 - 1949 možno využiť ako pramene k dejinám rôznych odvetví hospodárstva, poľnohospodárstva či ťažby dreva na danom území. Zachytávajú oblasť svätokrížskeho panstva, ktorá bola tvorená dvomi dištriktmi - horným a dolným.
K hornému dištriktu patrili obce: Bartošova Lehôtka, Janova Lehota, Jastrabá, Kopernica, Kosorín, Lutila, Lovča, Lovčica, Nevoľné, Nová Lehota, Pitelová, Prestavlky, Stará Kremnička a Trubín. Dolný dištrikt tvorili obce Čajkov, Rybník, Tekovská Breznica a Tekovské Nemce.
Užitočným prameňom k poznaniu dejín biskupstva či farností sú schematizmy. Historické matriky sú základným zdrojom poznatkov pri tvorbe rodokmeňa. Aj keď síce boli na základe zákonov zo začiatku 50.
V archíve sú uložené i odpisy farských matrík, ktoré pravidelne vyhotovujú a posielajú duchovní dodnes. Tento fond je možné študovať len v rámci dodržiavania platných súčasných zákonov a ochrany osobných údajov, keďže pôvod je zväčša novšieho charakteru, t. j.
Ide o knihy, ktoré boli zozbierané najmä z fár, avšak je tu uložený aj historický knižný fond biskupstva.
Mám záujem bádať v Diecéznom archíve Baskobystrickej diecézy. V prípade záujmu o bádanie v našom archíve kontaktujte archivárku pani Mgr. Eriku Maliniakovú, PhD. Potom je potrebné zaslať oficiálnu žiadosť o oprávnenie vstupu do archívu, kde uvediete okrem osobných údajov aj cieľ bádania. Žiadosť stačí poslať elektronicky.
Biskupský úrad v Banskej Bystrici
Historické pramene
- Údaje o pokrstených a pochovaných tvoria spolu po 6 zväzkov (I.-VI.)
- Záznamy sobášených spolu 5 zväzkov (I.-V.)
- Zoznamy birmovaných 2 zväzky (I.-II.)
- Zoznamy prvoprijímajúcich 2 zväzky (I.-II.)
Mapa matričných obvodov na Slovensku
Pre lepšie pochopenie historických súvislostí a významu farnosti Breznica, odporúčame pozrieť si nasledujúce video: