Šariš, región s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, sa pýši mnohými sakrálnymi stavbami. Pre región Šariš sú typické drevené kostolíky a chrámy, ktoré sú súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Medzi najvýznamnejšie patrí aj románsky kostol, ktorý prešiel mnohými úpravami, no dodnes si zachoval svoj historický charakter. Poďme sa pozrieť na jeho históriu a architektonické prvky.
Radničné námestie v Bardejove s gotickými meštianskymi domami
Počiatky a Vývoj
Počiatky chrámu siahajú do 13. storočia. V druhej polovici 13. storočia vznikla Kaplnka sv. Kunhuty Veľký Šariš. Kostol postavili zrejme súčasne s hradom Šariš ako jednoloďovú stavbu s mohutnou predstavanou západnou vežou a kvadratickým presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou, ku ktorému sa zo severnej strany pripájala rovnako zaklenutá sakristia. Kostol sa spomína v roku 1262, keď bola farnosť vyňatá spod právomoci archidiakona. Už v roku 1248 sa však spomínajú desiatky z Veľkého Šariša.
V 1. polovici 14. storočia bol postavený Kostol sv. Martina na prelome 13. a 14. storočia. Kostol postavili vo vyvýšenej polohe možno niekedy na začiatku 14. storočia. Išlo o na svoju dobu typické jednolodie väčších rozmerov s polygonálnou svätyňou, sakristiou na jej severnej strane a západnou vežou.
Okolo roku 1477 kostol prestavali. Ďalšie práce v neskorogotickom štýle pochádzajú zo začiatku 16. storočia. Vtedy mali pristavať severnú sakristiu a sprístupniť ju zo svätyne sedlovým portálom.
Úpravy a prestavby
Veľkou prestavbou prešiel kostol v roku 1656, keď loď rozdelili vstavanými piliermi na trojlodie, ktoré novo zaklenuli. Úpravy sa dotkli aj väčšiny gotických okien kostola, ktoré boli rozšírené do barokovej podoby.
Stredoveká podoba stavby bola ešte viac potlačená v poslednej tretine 18. storočia, kedy k južnej i severnej strane lode pristavali bočné kaplnky. Vďaka nim pôdorys kostola nadobudol tvar kríža. V roku 1869 zvýšili vežu o jedno podlažie a novo ju zastrešili.
V období reformácie, od druhej tretiny 16. storočia, prevzali chrám do užívania protestanti. O veľkú časť stredovekých detailov prišiel kostol v polovici 18. storočia. Ďalšie úpravy sa uskutočnili v roku 1944 a v rokoch 1965 - 1966.
Zatiaľ posledná komplexná obnova chrámu sa uskutočnila v rokoch 1995 - 1999. V rámci nej bol obnovený exteriér a prezentované bolo zamurované východné okno presbytéria. V roku 1998 sa realizovali aj práce v interiéri, kedy boli odkryté aj stredoveké nástenné maľby z 13. - 14. Po roku 2010 prebehli ďalšie rekonštrukčné a reštauračné práce.
Architektonické prvky a interiér
Kostol má status národnej kultúrnej pamiatky (od r. 1963). Medzi zachované architektonické prvky patria:
- Svätyňa zaklenutá rebrovou klenbou so svorníkom v podobe heraldického štítu.
- Dva pôvodné gotické portály s lomeným oblúkom na južnej a západnej strane.
- Kamenné gotické pastofórium z 15. storočia v severnej stene svätyne.
- Kamenná krstiteľnica zo 14. storočia s osembokou kupou.
Na východnej strane presbytéria je prezentované gotické okno s hodnotnou kamennou kružbou. Odkryté stredoveké nástenné maľby patria do dvoch etáp výzdoby. Staršiu neskororománsku predstavuje fragment výjavu Bičovania z christologického cyklu na severnej stene lode.
Súčasťou vnútorného vybavenia bola v minulosti aj drevená plastika Madony z obdobia rokov 1370 - 1380. Na južnej stene presbytéria sú prezentované zvyšky rozmernej nástennej maľby sv.
Tento kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave. Kostol stojí v centre mesta na námestí v opevnenom ale prístupnom areáli.
Pútnické miesto Veľký Šariš
Je isté že v roku 1764 vo Veľkom Šariši už jestvovalo Bratstvo Panny Márie Karmelskej. V prvej fáze jeho jestvovania - v 18. storočí - sa hlavná púť konala v deň sviatku Panny Márie Karmelskej, teda dňa 16. júla. V roku 1831 bola na žiadosť farára prenesená na najbližšiu nedeľu po tomto sviatku. Zdá sa, že k najväčšiemu rozkvetu púti k Panne Márii Karmelskej vo Veľkom Šariši dochádza na prelome 19. a 20. storočia, keď došlo nielen k vnútornej renovácii farského kostola, ale i k obnove náboženského života.
Nový impulz k prehlbeniu úcty k Panne Márii Karmelskej vo Veľkom Šariši dochádza po roku 1990. Mons. Alojz Tkáč, košický arcibiskup-metropolita vyhlásil v roku 1999 farský kostol vo Veľkom Šariši za pútnické miesto Košickej arcidiecézy. V roku 2013 košický arcibiskup-metropolita Mons. Bernard Bober vyhlásil farský kostol sv. Jakuba staršieho vo Veľkom Šariši za diecéznu svätyňu so všetkými právami a výsadami.
Ďalšie sakrálne pamiatky v okolí
V neďalekom Hervartove stojí vzácny drevený Kostol sv. Františka z Assisi z konca 16. storočia. Gotický kostol sv. Františka z Assisi postavený okolo roku 1500 je jedným z najstarších drevených kostolov tohto typu na Slovensku. Výtvarne a esteticky pôsobivé sú interiérové gotické nástenné maľby, kde sú znázornené napr. výjavy: Adam a Eva v raji, súboj sv. Juraja s drakom.
Súčasťou interiéru je oltár Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory (1460-1470). Zaujímavé sú nástenné maľby sv. Jána Krstiteľa a sv. Pavla apoštola. Medzi obrazmi je Posledná večera (1653) a Tabuľový obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv. Kataríny Sienskej (1460-1470). Tento drevený kostol patrí medzi najvzácnejšie sakrálne stavby na území Slovenska.
Drevený chrám Sv. Mikuláša z roku 1658 ukrýva v interiéri výnimočný štvorradový ikonastas. Chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej patrí k najhodnotnejším cerkvám východného obradu na Slovensku. Spolu s mohutnou zvonicou ho postavili v roku 1742.