V malebnej krajine Slovenska, neďaleko Nitry, sa nachádza architektonický skvost - románsky Kostol sv. Michala v Drážovciach. Kostolík je dostupný po miernom výstupe z Dražoviec, mestskej časti Nitry. Je to jedna z najstarších a najvýznamnejších sakrálnych stavieb v krajine, s bohatou históriou siahajúcou až do 11. storočia. Kostol je románsky, pochádza z 11. storočia, ale predpokladá sa starší základ, a patrí medzi najstaršie sakrálne stavby na Slovensku.
Románsky kostolík sv. Michala v Drážovciach
História a Vývoj
Prvý kostolík v areáli hradiska osídleného už v praveku postavili najneskôr okolo polovice 11. storočia ako neveľké kamenné jednolodie s podkovovitou apsidou na mieste dnešnej stavby. Prvotný kostolík mal podobu jednolodia s podkovovitou apsidou a loďou užšou oproti dnešnej stavbe o cca 10 - 15 cm, Zachovali sa z neho základy a jeden, miestami dva riadky nadzákladového muriva. Stavba mala maltovú dlážku.
Z najstaršieho kostola sa zachovali základy a časti muriva. Prvotná stavba bola zničená a zachovali sa iba jej základy a najnižšia časť nadzákladového muriva. Pri výskume nároží lode boli na veľkých travertínových kvádroch v nárožiach objavené zvyšky malty, ktorá by podľa zloženia mohla pochádzať až z 9. storočia. Datovanie sa opiera okrem iného aj o nález mince kráľa Ondreja I. Rozdiel medzi výškou dnešnej podlahy v kostolíku a podlahou pôvodnej stavby z 11. storočia je 90 cm.
Na nich bol v ďalšej fáze v priebehu 12. storočia postavený nový kostol, opäť prevažne z kameňa s malou prímesou tehál. Z tejto druhej stavby sa okrem hmoty kostola zachovalo aj východné okno apsidy a nika štvoruholníkového tvaru v severnej stene apsidy. Oproti staršej stavbe mal už dnešnú apsidu polkruhového tvaru a južný múr lode bol posunutý o niečo južnejšie.
Táto stavba bola opäť po nejakom čase značne poškodená a následne obnovená približne do podoby, v akej ju poznáme dnes. Zo staršej etapy sa zachovali obvodové múry do výšky 3 až 3,5 metra po celom obvode, vrátane apsidy. Chýbajúce časti boli doplnené už za použitia tehál - ide o hornú časť múrov lode s troma oknami, nadstavbu múrov apsidy a jej klenbu - konchu. Ozdobný prvok v podobe strieškového vlysu na apside i použitie tehlového muriva by mohli súvisieť so stavebnou dielňou pri benediktínskom kláštore v Diakovciach, čo naznačuje datovanie tejto obnovy niekedy do obdobia druhej štvrtiny 13. storočia.
Kostolík priebehu v 12. alebo 13. storočia prešiel pod správu zoborského kláštora benediktínov, s čím pravdepodobne súvisí prístavba k južnej stene lode, ktorá mohla slúžiť ako pustovňa. Archeologický výskum odkryl južnú dvojpriestorovú prístavbu kostolíka, ktorej vznik sa datuje na prelom 12. a 13. storočia a podľa všetkého súvisí s faktom, že kostolík vtedy vlastnili mnísi zo Zoborského kláštora. Hlavná časť prístavby bola takmer rovnako dlhá ako loď a z východnej strany sa k nej pripájal menší priestor obdĺžnikového pôdorysu, čím celá prístavba dosiahla približne takú istú dĺžku ako samotný kostolík. Dvojpriestorová prístavba zakryla pôvodné okná a preto boli vyrazené nové (jedno alebo dve), vyššie položené. Jedno, dnes zamurované, je v interiéri viditeľné naľavo nad vchodom. Prístavba zanikla niekedy v 15. storočia. Zanikla niekedy na prelome 14. a 15.
Do 13. storočia sú datované aj ďalšie významné stavebné úpravy. Išlo o vybudovanie tehlovej empory na zadnej strane lode a následne aj veže, nadväzujúcej na stredné pole empory (cca v polovici 13. storočia). Západná empora je riešená, na Slovensku pomerne nezvyčajne, v podobe súvislej steny, ktorá sa do lode otvára troma oblúkmi na prízemí i poschodí. Výskum ukázal, že pôvodne bolo poschodie riešené odlišne. Murovaný oblúk bol len v strednej časti, a to nielen v smere do lode, ale aj po bokoch, zrejme analogicky ako v prípade kostolíka v Juri nad Hronom. Stredný oblúk na poschodí empory má charakteristický tvar hríba. Bočné oblúky na poschodí by potom boli doplnené neskôr. Zmenou prešlo aj spodné podlažie, kde boli bočné oblúky rozšírené až ku stenám lode.
Väčšími úpravami prešla stavba aj koncom 18. storočia (1780), kedy nadstavali obvodové múry lode, rozšírili vstupný otvor, upravili emporu a okná na veži a vymenili vnútorné vybavenie, vrátane oltára. Väčšie úpravy kostolíka prebehli koncom 18. storočia, kedy boli nadstavené obvodové múry, vymenené okná a oltár.
V roku 1803 bol postavený priamo v dedine nový kostol a tým stratil kostolík svoj význam, konali sa tu len príležitostne omše. V roku 1803 bol postavený priamo v dedine nový kostol, čím kostolík sv. Michala prestal plniť svoju pôvodnú úlohu a sv. omše sa v ňom slúžili len na sviatok patróna. Je veľkým šťastím, že ho nestretol osud osud iných románskych stavieb v Ponitrí (napr. Menšie práce sa robili aj v 19. storočí (nový južný vstup) a tiež v 20. storočí. Celkovo odborníci identifikovali desať stavebných fáz kostolíka, pričom šesť z nich ešte v románskom období (do cca polovice 13. storočia). Na kostole bolo identifikovaných celkovo 10 stavebných fáz.
Na apside sa zachovala časť výzdoby v podobe strieškového vlysu vytvoreného opakovaním motívu Ұ, rovnakého ako v Diakovciach a Križovanoch nad Dudváhom.
Osud kostolíka bol ohrozený, keď sa začala stavať železničná trať a kameň sa ťažil z kopca, na ktorom stál. Osud kostolíka bol ohrozený, keď sa začala za vlády komunistov stavať železničná trať a kameň ťažil z kopca, na ktorom stál. V rokoch 1989 až 1997 sa tu uskutočnili štyri archeologické a umeleckohistorické prieskumy, na ktoré nadviazala pamiatková obnova.
Spolu s ďalšími románskymi stavbami bol dražovský kostolík vyobrazený aj na prvých eurových známkach, vydaných 2. januára 2009. Spolu s ďalšími románskymi stavbami bol dražovský kostolík vyobrazený aj na prvých eurových známkach, vydaných 2. januára 2009. Tu je však stavba zachytená v zdeformovanej podobe, kvôli efektu tzv.
V okolí kostolíka odkryli celkovo 392 hrobov z 11. až 17. storočia. V okolí kostola bolo archeologických výskum v rokoch 1989 až 1997 objavené pohrebisko. Pochovávalo sa tu od 11. do 17. storočia. Odkrytých bolo do 400 hrobov, niektoré s výbavou (mince, ozdoby, súčasti odevu).
Architektúra a Charakteristické Prvky
Pôvodný kostol nemal vežu a svätyňa vzadu mala podkovoviťý tvar. Táto jednoloďová stavba bola vybudovaná z kameňa a tehál. Zaujímavosťou je, že dlažba kostolíka bola kedysi asi meter pod úrovňou terénu a do kostola sa vchádzalo schodmi. Postupnou prestavbou sa však tento rozdiel vyrovnal. Po roku 1200 bola vo vnútri kostola vystavaná aj tzv.
Kostolík si ako predlohu vzal POFIS pri tvorbe známky k 25. výročiu Slovenskej cirkevnej provincie spolu s ďalším stredovekým kostolíkom v Nitre-Párovciach. Je znázornený na pripojenom kupóne.
Stavba je v pomerne dobrom stave. Obnova kostola však nebola vykonaná v celkom vyhovujúcej kvalite. V dôsledku svojej polohy mimo obce býva aj terčom útokov vandalov. Patrí Rímskokatolíckej cirkvi. Bohoslužby: slúžia sa len raz do roka, pri príležitosti sviatku patróna sv. Michala.
Kostolík sv. Michala v Dražovciach z vtáčej perspektívy
Kultúrny Význam
V Dražovciach nájdeme asi najmalebnejšie zasadenie kostolíka do krajiny na Slovensku. Je veľkým šťastím, že ho nestretol osud osud iných románskych stavieb v Ponitrí (napr.
Úžasnú atmosféru miesta využili viackrát aj filmári. Pri kostolíku sa tak natáčali niektoré scény známeho historického filmu F. Výnimočnú polohu kostolíka využili pre natáčanie svojich videoklipov napr. V Dražovciach natáčal Pavel Dvořák (†) príbeh s názvom Meluzína z cyklu Stopy dávnej minulosti (1. časť, 2.
Anton Arpáš z Archeologického ústavu SAV vyrobil model kostolíka v podobe, v akej mohol vyzerať koncom 12. storočia. Je však diskutabilné, či už vtedy bola apsida zdobená charakteristickým vlysom.
Stredoveké kostolíky sa nachádzajú aj v okolitých obciach Sokolníky, Mechenice i v samotnej Nitre (predrománske kostoly v hradnom areáli a na Martinskom vrchu, románske stavby na hradnom vrchu, Martinskom vrchu a v Párovciach).
Vysvetlená románska architektúra
Ďalšie Románske Kostoly v Nitrianskom kraji
Okrem Kostola sv. Michala v Drážovciach sa v Nitrianskom kraji nachádza množstvo ďalších románskych kostolov a kaplniek. Tu je stručný prehľad niektorých z nich:
- Bruty - Kostol povýšenia sv. Kríža z roku 1945 bol postavený na mieste staršieho kostola z 18.
- Diakovce - Kostol Panny Márie z roku 1228 bol v 19.
- Dolný Ohaj - Kostol sv. Rodiny a sv.
- Dvory nad Žitavou - Kaplnka sv.
- Imeľ - Kostol sv.
- Kolíňany - Kostol sv. Štefana kráľa je vzácnou románskou stavbou z 12. storočia.
- Komárno - farský Kostol sv.
- Komárno - Kostol sv.
- Komjatice - Kostol sv.
- Kráľová nad Váhom - Kostol sv.
- Levice - Kostol sv. Michala archanjela stál už v 14.
- Levice - Kostol sv.
- Lúčnica nad Žitavou - Kostol sv. Jána Nepomuckého z polovice 18.
- Močenok - Kaplnka sv.
- Nitra - Katedrála sv.
- Nitra - Kostol sv. Petra a Pavla z rokov 1624-1634 s budovou kňažského seminára sv.
- Nitra - piaristický Kostol sv.
- Nitra - gréckokatolícky Chrám sv.
- Nitra - Kaplnka sv.
- Nitra - románsky Kostol sv.
- Nitra - Kostol sv.
- Nové Sady - Kostol sv.
- Topoľčany - evanjelický a.v.
- Topoľčany - Kostol sv.
- Topoľčianky - Kostol sv.
- Topoľčianky - Kaplnka sv.
- Zlaté Moravce - Kaplnka sv. Anny na kalvárii z polovice 19.
tags: #romansky #kostol #v #drazovciach