Pápež František počas svojej apoštolskej cesty na Slovensku pozval k väčšiemu záujmu o rómsku národnosť. Priblížme si teda, ako prežívajú Vianočné sviatky.
Rómovia vzhľadom na to, že Vianoce sú sviatkom náboženským, slávia Vianoce na celom svete podľa toho, k akému náboženstvu sa hlásia. Rómovia nazývajú Vianoce Karačoňa (alebo Karačoň) a v ich oslavách sa prelínajú prvky prevzaté od majoritnej spoločnosti s rómskymi tradíciami, v ktorých sa aj po mnohých storočiach odráža ich indický pôvod.
Medzi ne patrí odpustenie, udobrenie a zmierenie a spomínanie na zosnulých príbuzných.
Odpúšťanie a zmierovanie je pre Rómov veľmi dôležité, lebo v časoch, keď boli celkom izolovanou skupinou, museli byť medzi sebou veľmi solidárni. Od rómskej komunity, v ktorej žili, boli celkom závislí, a preto spolu nemohli žiť v nezhodách. Vianočný čas preto využívali na to, aby sa vzťahy medzi ľuďmi v komunite či rodine ešte väčšmi posilnili. Rómovia, akokoľvek sú pohádaní, na Vianoce si odpúšťajú a znova sa udobrujú.
Vianočné spomínanie na zosnulých príbuzných súvisí s vierou, že duša človeka existuje i po odchode tela na druhý svet. Duchom mŕtvych predkov hovoria Rómovia mule a usilujú sa byť s nimi zadobre, lebo vraj môžu i škodiť. Na Vianoce im dávajú na okno alebo do kotla izby jedlo, aby ich nechodili strašiť. Rómovia si na Vianoce o svojich zosnulých príbuzných tiež rozprávajú a spomínajú na nich.
V čase adventu sa Rómovia pripravovali na nadchádzajúce sviatky - upratovali, ženy bielili steny a upratovanie celého domu ukončili úpravou podlahy - pretože Rómovia nemali podlahu z dreva, potierali ju žltým jedlom. Počas adventu tiež zháňali dostatok jedla na sviatky, čo bol dôvod, prečo sa rómske deti na Vianoce tak tešili - konečne sa mohli raz za rok dosýtosti najesť!
Rómski hudobníci si zase nacvičovali, čo budú hrať sedliakom na Štedrý večer pod oknami a rómski chlapci sa učili vinšovať - teda priať šťastie a zdravie do nového roka. Pre Štedrý deň sa používa v romštine slovo Veľija alebo Viľija. Rómovia sa v tento deň rovnako ako gadžovia postili. Prísnosť pôstu však bola rozličná - v niektorých rodinách sa nejedlo mäso len do večere, v iných sa jedli len pečené zemiaky po celý deň.
Štedrovečernú večeru pripravovala vždy matka, ktorej pomáhali dcéry. Zdobenie stromčeka mali zase na starosti synovia. Tí tiež chodili sedliakov prosiť o slamu, ktorú potom rozložili na podlahe, aby miestnosť pripomínala jasličky, kde sa narodil Ježiško.
Pred večerou mal otec alebo najstarší člen rodiny príhovor, potom predniesol prípitok a požehnanie a spomínalo sa na zosnulých. Rómovia im zapálili sviečky a odobrali z každého jedla na misky, ktoré položili do kúta alebo na okno.
Deň po Štedrom dni nastalo vianočné hodovanie, pri ktorom sa Rómovia schádzali. Pokiaľ ide o jedlá, Rómovia jedia to čo ostatní. Kapustnicu niekde nahrádzajú hubovou polievkou a jedávajú aj plnený kapustný list - list kapusty naplnený ryžou a mäsom. Na východe Slovenska robia ako vianočné jedlo napríklad aj góju, črevá plnené zemiakmi.
Na vianočnom stole mali to, čo im dali sedliaci, ktorí boli povinní im dať niečo zo svojich jedál. Pri spoločných hostinách si opäť želali šťastie, spievali staré rómske piesne.
Vianočné sviatky v rómskej komunite sú najmä o jedle, súdržnosti a radosti, ktorá je prirodzenou súčasťou ich komunitného života. Aj keď v rómskej osade môžu na prvý pohľad vyzerať Vianoce chudobne, domácnosti majú bohato prestreté stoly.
Hoci Rómovia žijú v skromných príbytkoch, na Vianoce chcú ukázať okoliu, že vedia byť pohostinní a žijú v dostatku. Veď ako hovoria, peniaze sú na to, aby sa minuli na jedlo.
Ich Vianoce sa prispôsobujú bohatej ponuke obchodov, a tak na stoloch prevládajú mäsové produkty.
Slovenskí Rómovia nazývajú Vianoce Karačoňa, čo (podobne ako názov Kračún používaný v niektorých regiónoch Slovákmi) poukazuje na staroslovanský pôvod slova s významom krátiť, krčiť a viazal sa k najkratšiemu dňu v roku. Tento sviatok, dnes vnímaný predovšetkým ako kresťanský, do seba integroval mnoho predkresťanských zvykov viažucich sa k oslave zimného slnovratu.
Koledovanie je jedným z takýchto zvykov, pri ktorom sa prepájajú kresťanské motívy o narodení Ježiša Krista so zvyškami archaických magických praktík, ktoré mali zabezpečiť úrodu, hojnosť a plodnosť celej rodine. V minulosti boli koledníci príslušníkmi rôznych vekových a sociálnych skupín, no v niektorých oblastiach Slovenska túto úlohu prevzali Rómovia. Včlenili do svojho životného kolobehu oslavy Vianoc podľa slovenských zvykov a oni zas boli včlenení do slovenských tradícií. Boli očakávaní, nosili šťastie. No nie všade.
Po rómsky sa šťastné Vianoce prajú slovami „bachtale Karačona“.
Kedysi to bola oslava pohanského sviatku zimného slnovratu, očakávaného návratu slnka uprostred zimy. Rómovia sa objavili na kresťanskom kontinente ako jedni z posledných. Ich prírodné, orientálne náboženské predstavy tým zanikli a nahradili ich kresťanské zvyky.
V minulosti sa Rómovia včlenili do vianočných sviatkov ako koledníci. Počas troch vianočných dní bývali k nim ich susedia z majority prívetivejší a priateľskejší. V priebehu roka Rómovia nemohli vstúpiť na prah „gadžovských“ príbytkov. V sviatočných dňoch si však sedliaci priam vyžadovali, aby ich koledníci z osady neobišli. Po domoch chodievali najmä deti, mládež a muzikanti. Po koledovaní ich v každej domácnosti obdarovali. Nie zemiakmi či chlebom, ale vianočnými dobrotami. Pre rómske deti to boli vianočné darčeky, doma ich totiž žiadne nečakali.
Prevažná väčšina veriacich Rómov sa hlási do rímsko-katolíckej cirkvi, ale do kostola ani počas Vianoc veľmi nechodia. Rómske rodiny oslavujú Vianoce v rámci svojich možností sviatočným jedlom, pitím a vytvorením rodinnej atmosféry. Rodina sa zhromaždí okolo stola a skôr než začne jesť, otec alebo iný starší muž z osady vinšuje všetko najlepšie, zdravie, šťastie, veľa detí a peňazí.
Vianočné jedlá chystajú staršie ženy, mladé nevesty vraj toľko skúseností nemajú a muži varia len výnimočne. Tradičné rómske jedlá ako goja (črevo naplnené roztlačenými zemiakmi), pacali (držky), pharade (trhance), pišota (taštičky), marikľi (placky) alebo gombáda (cestoviny) sú vnímané ako jednoduché recepty na jedlá pre chudobných.
Druhý sviatok vianočný - aver dives je spojený so zdvorilostnými návštevami mužov u príbuzných. Začínajú ráno a trvajú po celý deň. Atmosféra je uvoľnenejšia a hoduje sa.
Komercionalizácia vianočných sviatkov zasahuje aj rómske komunity. U bohatších Rómov, ktorí pracujú najmä v zahraničí, je okázalá vianočná výzdoba samozrejmosťou. Duchovný či náboženský význam Vianoc a ich tradície sú vytláčané konzumným spôsobom života.
Vianoce v Jarovniciach
Rómska osada v Jarovniciach patrí medzi najväčšie na Slovensku. Duchovnú službu tam popri službe farára a kaplána už jedenásť rokov vykonávajú aj sestry Congregatio Jesu. Hovoria, že na slávenie Vianoc v Jarovniciach je potrebné sa pozerať z pohľadu jednotlivých veľkorodín - fájt. Napríklad vo väčšine rodín sa neberie na Narodenie Pána do ruky nôž a ostatné ostré veci.
Čo je pre Rómov počas Vianoc najdôležitejšie? „Hlavné je mať všetkého dosť a byť ako rodina spolu. To ,všetkého dosť‘ sa týka najmä jedla a pitia. Darčeky nie sú prvoradé, nastupujú až po nakúpení potravín, sladkostí či napečení koláčov,“ vysvetľujú jarovnické sestry. V posledných rokoch sestry vidia posun v tom, že ubúda rodín, ktoré by na Vianoce nemali vôbec nič. Tí sa snažia aj tým, ktorí sú chudobnejší, niečo vždy dať. Buď na dlh, alebo len tak.
Tí, ktorí chodia do kostola, sa na sviatky pripravujú aj svätou spoveďou. „Keď sa zasadá k štedrovečernému stolu, okrem sladkého sa na ňom vo viacerých rodinách nachádza aj šalát, rezne, kapustnica či niekde i ryby. Po jedle sa niekde rozbaľujú darčeky a na záver sa pripíja, tancuje a oslavuje až do rána. Inde pozerajú rozprávky alebo idú do kostola.
Pred polnočnou svätou omšou majú v rómskom kostole v Jarovniciach vianočnú akadémiu.
Sestry poznamenávajú, že Vianoce sú u Rómov predovšetkým o rodine. U praktizujúcich vieru aj o narodení Pána. Ako dodávajú, chudoba Svätej rodiny a jej neprijatie v Betleheme či bývanie v maštali sú Rómom obzvlášť osobne blízke.
Sestry počas sviatkov neostávajú samy a štedrú večeru slávia spolu s kňazmi. S dobrovoľníkmi a animátormi si každoročne odovzdávajú vzájomne darčeky.
O duchovnú službu v Jarovniciach sa spolu s miestnym farárom a kaplánom starajú už jedenásť rokov aj sestry Congregatio Jesu. Konkrétne ide o sestry Ráchel, Antóniu a Silviu.
Keď sa sestier pýtame na vianočné zážitky s Rómami, ktoré im utkveli v pamäti, hovoria, že za jedenásť rokov služby je tých skúseností aj na knihu. Vyberajú však tri milé zážitky.
- „Na Narodenie Pána nás vždy vítala novým obrusom a chlebíčkom. Bola chorá a nevládna, ale jej úcta k Ježišovi bola anjelská. Vždy sme k nej vchádzali s radosťou,“ spomínajú sestry.
- „Prihovoril sa nám na ulici v osade na Štedrý deň o pol jedenástej v noci, keď sme sa ponáhľali s taškami kostýmov a darčekov do kostola, aby sme deti a mladých pripravili na vianočnú akadémiu. Pamätáme si, ako sme sa v duchu modlili, aby nám Boh vnukol, čo máme povedať a zároveň tohto ,pútnika‘ ľudsky prijať a vypočuť.
- Tretia vianočná príhoda je o ďalšej staršej žene. „Modlitbu pri podávaní Eucharistie prežívala naozaj veľmi osobne a hlboko. Najskôr sa nám to zdalo komické, ale keď sme sa hlbšie zamysleli, hlavne počas Vianoc sme si uvedomovali, akú veľkú pravdu v týchto slovách vždy vyriekla.
Rómovia v Jarovniciach majú dokonalé Vianoce vtedy, ak je každá rodina spolu a ak je v každej rodine čo jesť a piť.
Tv Severka- Vianočné zvyky a tradície
S príchodom Vianoc sa v médiách stále hovorí o tom, ako trávia Vianoce ľudia v iných štátoch. Málo novinárov sa však venuje zvykom a tradíciám menšín, ktoré žijú medzi nami, či už počas Vianoc alebo sviatkov, ktoré namiesto nich oslavujú. Zatiaľ čo Rómovia majú Vianoce takmer také ako my, pre pravoslávnych kresťanov nie je sviatok Vianoc až taký dôležitý. Židia a moslimovia Vianoce nepoznajú. Všetci sa však snažíme o to, aby sme spolu so svojimi blízkymi prežili naše sviatky v duchu tolerancie.
Vianočné piesne
Počas výskumu zameraného na rómske vianočné tradície sa etnologička Jana Belišová zamerala na ich zvyky, piesne a spôsob, akým Rómovia prežívajú sviatočné obdobie. Napriek očakávaniam, že rómske Vianoce by mohli byť výrazne odlišné od majoritných tradícií, zistila, že rozdiely sú minimálne.
Rómske vianočné piesne sa výrazne odlišujú svojím obsahom. Často reflektujú smutné témy, ako stratu blízkych, choroby či chudobu. Tieto piesne však slúžia aj ako forma psychoterapie, keďže cez hudbu ľudia spracúvajú svoje životné udalosti. V repertoári Rómov sa nachádzajú tradičné koledy prevzaté z majoritnej kultúry, ale často adaptované do rómskeho štýlu.
Hudba hrá v rómskej kultúre kľúčovú úlohu a je vnímaná ako jeden z jej najvýraznejších prejavov. Starodávne rómske piesne, tzv. phurikane giľa, majú špeciálny význam, pretože nesú svedectvo o histórii a živote Rómov. Rómovia si svoju hudobnú kultúru zachovávajú a rozvíjajú aj v moderných formách, čo dokazuje obľúbenosť „rompopu“ - moderných rómskych piesní. Napriek tomu odborníci upozorňujú na dôležitosť zachovania starodávnych piesní, ktoré sú autentickým prejavom rómskej identity.
Nové vianočné piesne tvoria významnú časť rómskeho hudobného repertoára. Na rozdiel od starších skladieb už nie sú také smutné. Ich texty sa často zameriavajú na radostné oslavy Vianoc, na chvíle spevu, zábavy a spoločného trávenia času. Často sa spomína aj oslava Silvestra, kde nechýba šampanské a veselá nálada.
Regionálne rozdiely a integrujúci prvok
Aj keď existujú vianočné zvyky, ktoré sú súčasťou tradičnej kultúry Rómov, nemožno hovoriť o tom, že by existovali špecifické "rómske Vianoce". Etnografka a historička Zuzana Kumanová pripomína, že väčšina rómskych vianočných zvykov súvisí s kresťanskou tradíciou či tradičnou kultúrou väčšinového obyvateľstva.
Kumanová poukazuje tiež na skutočnosť, že Rómovia na Slovensku netvoria homogénnu skupinu. Často sa výrazne odlišujú na základe sociálneho postavenia, vzdelanostnej úrovne, či mierou asimilácie s väčšinovým obyvateľstvom. "Inak vianočné sviatky prežívajú rodiny v mestách, inak na vidieku, inak chudobné rodiny a inak rodiny, ktoré sú finančne zabezpečené," dodáva etnografka.
Zdôrazňuje však i integrujúci prvok. "To čo je spoločné pre Rómov, tak ako napokon pre celú populáciu na Slovensku, je úsilie prežiť Vianoce v kruhu rodiny a v čo najväčšom materiálnom dostatku," konštatuje Kumanová.
Aj pre Rómov sú súčasťou výzdoby vianočné stromčeky s rôznorodými ozdobami a vianočné dekorácie. "Podobne ako nerómski obyvatelia, aj Rómovia majú vo zvyku dávať malé ozdobené stromčeky na hroby svojich predkov," pripomína Kumanová.
Vo sviatočnom menu prevažujú sýte jedlá, vyprážané mäso a údeniny, teda jedlá, ktoré sú v chudobných regiónoch považované za prejav hojnosti.
Súčasťou sviatočných dní sú návštevy príbuzných, rodinné rozhovory a nezriedka aj spev a hudba. Ešte stále je v mnohých lokalitách živá aj tradícia koledovania.