Životopisné údaje o Rozálii Contorin a historický kontext

Článok sa zameriava na rôzne aspekty života a histórie, spájajúc náboženské, rodinné a kultúrne prvky. Priblížime si život sv. Rozálie, patrónky z Palerma, ktorá ochránila obyvateľov Košíc pred morom, a pozrieme sa na udalosti spojené s púťou a odpustovou slávnosťou na jej počesť.

Socha sv. Rozálie v Palermo

História a náboženský kontext

Koncom letných prázdnin sa konala prosebná púť spojená s odpustovou slávnosťou na počesť sv. Rozálie. Pútnici prichádzali ku Kaplnke sv. Rozálie, kde sa kedysi modlili a žili pustovníci podľa vzoru sv. Tentokrát boli pripravené prekvapenia a udalosti, ktoré boli obohatením a potešením pre účastníkov púte.

Na otváraciu svätú omšu zavítal farár z katedrály v Palerme, kde sú uložené ostatky sv. Rozálie, Mons. Filippo Sarullo, spolu s ďalším kňazom palermskej farnosti. Mons. Filippo Sarullo priblížil život sv. Rozálie a poukázal na to, že pre stretnutie s Pánom Ježišom je dôležitá naša osobná viera, nie viera tých druhých. Hosťom bol aj arcibiskup michalovsko-košickej pravoslávnej eparchie, Jeho Vysokopreosvietenosť Juraj, ktorý uviedol, že ich košický chrám je taktiež spoluzasvätený sv. Rozálii a sú v ňom uložené aj jej relikvie.

Počas ďalších dní sa slávilo Trojdnie sv. Rozálie, kde sa stretávali pri modlitbe sv. ruženca a sv. omšiach. Po cca 60 rokoch v kaplnke opäť zaznelo staré harmónium, ktoré zrenovoval pán kaplán Michal. Duchovní otcovia pripravili hudobno-poetické pásmo, kde otec Michal hral skladby rôznych autorov a o. Marek čítal úryvky zo Svätého Písma a úvahy z knihy Anselma Grüna, Žasnime.

Na záver slávenia nasledoval eucharistický sprievod v areáli cintorína, pri ktorom duchovní otcovia požehnali pútnikom, mestu a jeho obyvateľom a zverili ich pod ochranu sv. Rozálie a Nebeskej matky.

Rodinné udalosti a životné príbehy

Náš otec Martin Trstenský Kavoň sa narodil dňa 28. augusta 1925 v Trstenej ako najmladšie dieťa rodičom Martinovi a Žofii rod. Štefanidesovej. Počas druhej svetovej vojny ľahla táto drevenica popolom. Starý otec Martin bol na zárobkoch v Amerike - Pittsburku dva razy. Otec Martin mal detstvo chudobné, ale veselé. Ako 14-ročný odišiel do Sudet, kde pracoval s mladými ľuďmi z Ruska, Francúzska, Poľska, Maďarska na veľkom gazdovstve.

V máji 1951 sa otec oženil s Martou rodenou Parížovou. Splodili spolu šesť detí: Valéria, Monika, Alena, Martin, Mikuláš a Anton. Najťažšie obdobie spoločného života boli 50-te roky. Zo zvierat (domácich prasiat) bola najkvalitnejšia koža z ich chrbta 60×80 cm - krupón. Z Trepárne ho vyhodili, pretože nechcel podpísať vstup do jednotného roľníckeho družstva (JRD). Zamestnali ho na Oravskej priehrade ako člena závodnej stráže. Potom sa zamestnal v nemocnici v Trstenej ako kurič, kde pracoval do odchodu na dôchodok. Okrem výchovy svojich detí pomáhal s výchovou detí svojej staršej sestre Viktórii. Naša mama Marta zomrela dňa 11. septembra 2002 po siedmich rokoch dialyzovania.

Pani Johana Trstenská (Kavoňová) sa narodila v Trstenej 24. septembra 1901 ako prvé dieťa zo šiestich detí obuvníkovi Martinovi Trstenskému - Kavoňovi a Žofii, rod. Štefanidesovej. Prvá svetová vojna predčasne ukončila jej štúdiá a vrátila sa do Trstenej. S aprobáciou slovenčina, zemepis a dejepis odišla na Východné Slovensko, kde pôsobila vo Dvorciach, Humennom, Udavskom, Ľubiši, Michalovciach, Svidníku. Bola organistkou na dedinách kde učila. Aktívne podporovala založenie hudobnej školy v Trstenej.

Pre svoje názory a zásadovosť vo viere bola vyhodená zo školských služieb, pri kolektivizácii odmietla podpísať rodičovský majetok a nezriekla sa viery. V šesťdesiatych rokoch bola jediná školiteľka praktikantov pre 1. S aprobáciou na II. stupeň dobrovoľne učila 47 rokov iba prvákov. Šírila osvetu vďaka svojej nemčine, maďarčine a poľštine a svojmu ráciu, kde zbierala neprístupné informácie, hlavne z rádia Vatikán, ktoré potom medzi Trstenčanmi primerane aj rozširovala. Ochota slúžiť Bohu a Cirkvi sa jej stala osudnou, keď na ceste do kostola ju zrazila dňa 30.10.1980 Avia a zraneniu podľahla 18.11.1980.

Strýko Ignác sa vysťahoval do Ameriky, kde sa mu celkom dobre darilo. Postupne sa z baníka prepracoval na banského majstra. Bol zatrpknutý zrejme z toho dôvodu, že sa mu časom rozpadlo manželstvo. Jeho manželka bola rodáčka z Nižnej na Orave a spolu mali jedného syna tiež Ignáca.

Rod Trstenský

Prvým známym príslušníkom rodu známeho pod priezviskom Trstenský bol trstenský šoltýs Martin Trstenský, ktorý sa narodil pravdepodobne okolo roku 1580. Bol potomkom dedičných šoltýsov v Trstenej. Martin si uvedomoval silu vzdelania a jeho synovia Andrej a Martin študovali na Krakovskej univerzite.

Andrej Trstenský dosiahol významné postavenie v správe Oravského panstva, pretože sa stal provízorom na Oravskom hrade. Listina je napísaná prakticky v poľštine. Veľmi zaujímavý je podpis Andreja Trstenského, ktorý má prakticky súčasnú formu. Andrej bol aj hlavným adresátom armálnej listiny, vydanej cisárom Ferdinand III. 25. januára roku 1638 v Bratislave a vyhlásenej toho istého roku 26.

Oravský hrad

Obnova kultúrneho dedičstva na Slovensku

V roku 2012 boli podporené rôzne projekty obnovy kultúrneho dedičstva na Slovensku. Medzi ne patrili:

• Reštaurovanie secesných figurálnych alegorických výmalieb južnej kaplnky v kostole sv. Michala v Dolnom Hričove.
• Obnova Evanjelického kostola a.v. v Raslaviciach.
• Obnova národnej kultúrnej pamiatky, Rímskokatolícky farský úrad Kolárovice.
• Rekonštrukcia domu ľudového súp. č. 130 v Pamiatkovej rezervácii ľudovej architektúry Osturňa.
• Obnova domu meštianskeho č. 1754/58 na Sobotskom námestí v Pamiatkovej rezervácii Spišská Sobota.
• Empírové divadlo v Hlohovci - reštaurovanie.
• Sanácia vlhkosti omietkových vrstiev a oprava fasády greckokatolíckeho chrámu sv. Michala archanjela v Beloveži.
• Obnova domu ľudového č. 280 v obci Ždiar.
• Obnova a rekonštrukcia národnej kultúrnej pamiatky - meštianskeho domu na Jozefskej ul. č. 8 v Bratislave.
• Reštaurovanie kamenného stĺpu sv. Jána Nepomuckého v Litave.
• Reštaurovanie Oltára hlavného Nanebovzatia Panny Márie v rímskokatolíckom Kostole sv. Petra a Pavla v Adamovských Kochanovciach.

Tieto projekty svedčia o úsilí zachovať a obnoviť kultúrne poklady Slovenska pre budúce generácie.

tags: #rozalia #contorin #omsa