Pri každej stavbe domu začíname základmi, ktoré sú základným pilierom pre zdravie celej stavby. Stabilita a životnosť sú jedným z najdôležitejších faktorov pri navrhovaní domov. Dlhé obdobie bol považovaný za jediný správny spôsob zakladania domu princíp založenia na takzvanú únosnú a nezamŕzajúcu úroveň podložia. Tento princíp bol po prvý krát prehodnotený pred približne päťdesiatimi rokmi. Od tej doby sa spôsoby zakladania rodinných a bytových domov rozšírili, a my máme dnes na výber z viacerých možností.
Zakladanie rodinného domu - základová doska alebo základové pásy s betónovou platňou? Aké základy zvoliť pre Váš nový rodinný dom?
Statika a stabilita: Každý geológ bez ohľadu na konkrétnu lokalitu výstavby určite potvrdí, že už aj pri mierne svahovitých podložiach vždy dochádza k určitým posunom a pohybom. Najmarkantnejšie je to práve pri svahovitých pozemkoch. Nie je preto prekvapujúce, že k prehodnoteniu zakladania stavieb na základové pásy (na mrznú hĺbku), došlo v jednej z najhornatejších krajín na svete, na Novom Zélande.
Na tomto súostroví asi ani neexistuje lokalita, kde by nedochádzalo k pohybom podložia. Práve preto sa jedna skupina tamojších staviteľov podujala založiť dom na takzvanej plávajúcej odizolovanej základovej doske. Výsledok bol jednoznačný. Takýto systém zakladania čiastočný posun domu oproti terénu spolu so základovou doskou pripúšťa, pričom nedochádza k deštrukcii samotnej stavby. Aby sme ale hneď v úvode predišli možným nedorozumeniam, rozprávame sa o posunoch v milimetroch.
Do doby prijatia takejto zmeny v princípoch zakladania neexistovala na Novom Zélande budova bez konštrukčnej deštrukcie. Dôvodom bol práve fakt, že základy boli kotvené do stále väčších hĺbok podložia, a ako je známe a v úvode článku už spomenuté, prakticky každé podložie je neustále v pohybe. Výsledky boli tak ohromujúce, že za veľmi krátky čas bol tento princíp zakladania domov prijatý v takmer celom ekonomicky vyspelom svete.
Aby sme sa pri výstavbe domov vyhli pôsobeniu zmenám a pohybu podložia na samotnú konštrukciu domu, tak sa vo veľkom začali stavať ľahké domy (s plávajúcimi) odizolovanými základovými doskami. Uplatnenie ľahkých stavieb na takýchto základoch pritom nie je len v lokalitách so svahovitým terénom. Odizolovaná samonosná základová doska je krížom rebrovaná železobetónová platňa, ktorá nesie váhu celej stavby a rovnomerne ju rozkladá na podložie.
Ekonomika a komplexnosť realizácie: Druhým dôvodom výhodnosti použitia odizolovaných základových dosiek je ekonomika ich realizácie. Takéto zakladanie je nielen finančne výhodnejšie (pri porovnaní konečnej ceny za zakladanie) ale na samotnú ekonomiku vplýva aj rýchlosť a komplexnosť ich realizácie. Krížom rebrovaná železobetónová doska vďaka svojej multifunkčnosti pozitívne vplýva na celkový proces výstavby.
Čo to znamená? Realizáciou odizolovanej samonosnej základovej dosky vyriešite nielen základy domu, ale aj rozvody vody a odpadu, tepelnú izoláciu, izoláciu voči zemnej vlhkosti a iné záležitosti ako je napríklad predpríprava pre rozvody kúrenia ale aj eliminovanie negatívneho pôsobenia zemného radónu. Je možné všetko vyššie uvedené vyriešiť takto komplexne zakladaním na základových pásoch a ešte k tomu v priebehu pár dní? Sotva…
Ekonomika a energetická náročnosť prevádzky domu: Treťou výhodou zakladania na odizolovanú samonosnú základovú dosku je, že takéto konštrukcie sú už teplé. Pri realizácii zakladania na základových pásoch, je základová konštrukcia neustále vystavená vlhkosti. Keďže voda zvyšuje tepelnú vodivosť akéhokoľvek materiálu, tak aj chlad sa zákonite a jednoduchým spôsobom prenáša do stien.
Všetci uznáte, že je rozdiel mať pod podlahou a stenami suchých len pár milimetrov, ako mať pod podlahou suchých až 30+ centimetrov.
Najväčším a najhodnotnejším dôkazom výhodnosti takéhoto zakladania je aj fakt, že v ekonomicky vyspelých krajinách dnes už väčšina (cez 95%) rodinných domov je postavených alebo sa bude stavať ako ľahké stavby a výlučne na odizolovaných samonosných základových doskách.
Náklady na realizáciu základovej dosky
Podľa rozmerov dosky, náklady na XPS sa pohybujú v hodnote cca 2500 - 3000 EUR v závislosti od výrobcu. Aký XPS tam chceš dať? Ja som počítal cenu na Styrodur 5000CS, pri 4000CS to je okolo 3500€. Necakam,ze usetrim, cenovo to bude vychadzat cca rovnako ako zateplene zakladove pasy s izolaciou a poterom.
Úspory energie a vykurovanie
Koľko si myslíš že ušetríš tým že to položíš na Xps? Jalovina cele prehnane izolovanie podlah, kolko ma tom useteim rocne? 5e, 10e? Kazdy ma ine priority. Ale to budeš mať, pretože budeš mať el.bojler s infrapanelmi a rekuperaciu. Len za ohrev vody budeš platiť od 20-25€ mesačne. Rekuperacia cca. 5-8€ mesačne, kúrenie infrapanelmi cca. 40-50€ mesačne a to som nerátal bežnú spotrebu domácnosti cca. 20-25€. Tak mi prosím ťa napíš ako sa chceš zmestiť do 50€ celkovou platby za elektriku. Nech počítam ako chcem tam mi to pod 70€ nejde. Len platba za ističe 3x je skoro 20€. Ale opravte ma ak sa mýlim.
Zle počítaš, dom má užitkovú plochu 111 m2, pri potrebe tepla 11 kWh/m2 je ročná spotreba cca. 1250 kWh. Ohrev TÚV bojlerom DZD OKHE Smart zožerie 1000 kWh ročne. Spotrebiče s rekuperáciou zhltnú 170 kWh mesačne, ročne to máme 2040 kWh. Dajme tomu, ze bude rocna spotreba 5000 kWh. Pri cene 12-13 centov za 1kWh to dava cenu 600-650€ + poplatok za odberne miesto, to je dalsich cca. 50-60€. Takze rocne to je uz 650-700€. Ak to podelime 11, tak nam vyjdu zalohy okolo 60€ +.
Je pravda ze pri malom je to lacnejsie, ked je tam toho menej, ale zas ked ti ochladzuje dom 250 m/2 slabo zaizolovana podlaha, tak si myslim ze mas vacsie straty a viac kuris. Tym padom by sa to malo viac oplatit pre domy s velkou rozlohou. Aj ked si nemyslim ze by to bolo nejako extra vyhodne mat drahe penosklo pod dekou. Ci neni to uz take drahe? Aj celkovo polystyren pod dekou. Nestaci ked mas dajme tomu 30 cm polystyrenu pod poterom a poriadnu hrubku na stenach a sokli? Comu pomoze to penosklo? Tiez som vselijako spekuloval ze postavim deku na xps, ale postupne my to prestalo davat zmysel.
Ćo sa týka prejavu negatívnych dôsledkov v nedostatočnom zateplení päty muriva pod podlahou, neviem či si dostatočne uvedomuješ ako to tam funguje ale fungovať môže. Ak je zapnuté kúrenie tak sa to naoko nikdy prejaviť nemusí, ale ako by si prestal do toho detailu dodávať teplo, je to najkritickejšie miesto z titulu povrchovej teploty a tam sa začne ako prvé kondenzovať vlhkosť a keďže je to miesto schované pod vrstvami podlahy objavíš to len pri rekonštrukcii alebo zápachom plesní. Obdobne sa prejavujú nezateplené vence s krokvami aj napriek tomu, že ich ochraňuje izolant fasády.
Tvoja mienka o tom ako to firmy projektujú je síce pekná, ale úplne mimo reality a ešte aj dnes ti naprojektujú to čo dnes už dávno vieme, že nefunguje, dôležitý je predaj. Veď len keď sa pozrieš na tie projekty založené na penovom skle, koľko projektantov myslí na fakt, že drenáže po desiatich rokoch sú zvyčajne zanesené a ako náhle sa dostane voda do penového skla... netreba ti hádam vysvetľovať čo sa deje s jeho izolačnými vlastnosťami.
Práve voľba poschodového domu, je u mňa argument aby som si mohol dovoliť lepšiu (drahšiu) izoláciu podlahy. Podstatne je akým spôsobom bude dom vykurovať a ohrievať vodu nie čo bude mať pod domom. Dať 5000€ za XPS pod dom je choré. To môže radšej tieto peniaze investovať do kvalitného TČ.
Koľko mu to ušetrí? Čo riskuje projektant rodinného domu keď mu poviem aby mi navrhol dom na penoskle? nezriedka sa dnes stretávam s projektami ktoré v dnešnej dobe nespĺňajú platné energetické normy. Nemám pocit, žeby tým niečo riskovali. Veď aj tak všetci nakupujete len projekty pre stavebné povolenie.
V súvislosti s penosklom som mal na mysli existenciu nejakých vzorových domov a meraní, ktoré sa následne robia......no nič....toto je na krčmovú debatu....lebo to by to zabralo veľa priestoru a písomné vyjadrovanie vedie k zbytočným nedorozumeniam....o tom ako sa projektuje si nerobím ilúzie...
P.S: inak tiež by ma zaujímalo prečo sú základy až hrúbky 300mm....či je na to nejaký dôvod resp.
Posielam ti aspoň obrázok ako by to malo vyzerať, keď sa chceš do toho tak púšťať.
Očakával by som že zdroj relevantných údajov o niečom takomto bude dôveryhodný... skúsenosti pár ľudí na takomto fóre sa za dôveryhodný zdroj dajú považovať len ťažko. Budovy na takýchto základoch nestoja rok alebo dva....existujú reálne merania domov položených na takýchto základoch a tie by po prvej zime "museli priznať farbu" keby nevyhoveli požiadavke na spotreby energií. Ja som zatiaľ nenašiel informácie, ktoré by niečo takéto popisovali aj s doloženými výsledkami. (Tým netvrdím že neexistujú).
Prax ukazuje tieto nedostatky hlavne pri okraji zakladu. Nepomáha ani zväčšovanie vrstvy. A kto ti to urobí? Živnostníci? Firma? Jednoduchšie je založiť prvý rad na penosklo alebo podobné materiály ako dávať peniaze do podobných konštrukcií. Ja som nakoniec nedával nič ani na prvý rad a som spokojný so spotrebou môjho domu.
Odizolovaná základová doska. O výhodnosti zakladania stavieb na odizolované samonosné dosky bolo napísaných už mnoho odborných článkov. My sme poukázali len na tie najdôležitejšie. Tie, ktoré Vám zabezpečia rýchlu výstavbu a energeticky nenáročné, zdravé a pohodlné bývanie za najlepšie ceny na trhu.
| Vlastnosť | Základová doska | Základové pásy |
|---|---|---|
| Statika a stabilita | Vhodná pre svahovité terény, umožňuje posun bez deštrukcie | Tradičná metóda, menej vhodná pre nestabilné podložie |
| Ekonomika | Finančne výhodná, rýchla realizácia | Môže byť nákladnejšia a časovo náročnejšia |
| Komplexnosť | Rieši základy, rozvody, izolácie komplexne | Vyžaduje samostatné riešenie rozvodov a izolácií |
| Energetická náročnosť | Teplá konštrukcia, suché prostredie pod podlahou | Náchylná na vlhkosť, vyššie tepelné straty |