História a rozvoj farnosti Rozkvet v Považskej Bystrici

Farnosť Saletíni Rozkvet v Považskej Bystrici je živým spoločenstvom veriacich s bohatou históriou a aktívnym zapojením do života miestnej komunity. Tento článok sa zameriava na jej vznik, rozvoj a súčasné aktivity.

Vznik a vývoj farnosti

Farnosť Považská Bystrica - Rozkvet je relatívne mladá, vznikla 1. januára 2009 odčlenením od farnosti Považská Bystrica-mesto. Spoločenstvo veriacich sa tam však rozvíjalo už dlho predtým. Farnosť sa nachádza na najväčšom sídlisku v Považskej Bystrici.

V prvý deň roku 2009 žilinský biskup Mons. Tomáš Galis zriadil vo svojej diecéze novú farnosť Považská Bystrica - Rozkvet. Počas slávnostnej svätej omše celebrovanej tento deň o 10:00 hodine v kostole svätej Heleny na sídlisku Rozkvet, ktorej predsedal žilinský biskup Mons. Tomáš Galis, bol prečítaním do platnosti uvedený ním vydaný biskupský dekrét zo dňa 11. Následne bol v rámci tohto eucharistického slávenia do úradu jej prvého farára uvedený ThLic. Krzyszycha Wieslaw MS a to na základe poverenia žilinským biskupským dekrétom zo dňa 12. Na slávnostnej svätej omši bol prítomný veľký počet veriacich novozriadenej farnosti, ktorí tieto skutočnosti s radosťou vzali na vedomie.

Keď sa po páde totality rozhodlo o opravení zničenej barokovej Kaplnky sv. V auguste 1991 bola obnovená kaplnka posvätená a pravidelne sa v nej začali sláviť sväté omše. Od toho okamihu začal nový život kaplnky. Vznikla potreba sláviť i detské sväté omše. Vďaka nim sa začala komunita rozširovať a pribúdali ľudia. Veľkým posunom z hľadiska pastorácie na Rozkvete bolo zriadenie samostatnej farnosti, ktorá vznikla odčlenením od farnosti Považská Bystrica-mesto.

Na sídlisku Rozkvet, ktoré je v súčasnosti samostatnou farnosťou (Považská Bystrica - Rozkvet), sa nachádza starobylá Kaplnka sv. Heleny, pochádzajúca zo 17. storočia, v súčasnosti slúžiaca ako farský kostol novozriadenej farnosti.

História sakrálnych pamiatok v Považskej Bystrici

Kresťanstvo malo v Považskej Bystrici široké zastúpenie medzi obyvateľmi, čo sa odrazilo aj na počte sakrálnych pamiatok v našom meste. Na mnohých miestach sa stavali kríže, menšie či väčšie kaplnky a viacnásobnou premenou prešiel aj farský Kostol Navštívenia Panny Márie.

Ľudia často stavali kaplnky na počesť nejakej udalosti. O niektorých kaplnkách sa už aj časom zabudlo, za akým účelom boli vlastne postavené a väčšina z nich dokonca zanikla, pretože museli ustúpiť novej výstavbe, či boli zničené vandalmi.

Kaplnky

• Kaplnka sv. Heleny: Postaviť ju dal gróf Peter Szapáry mladší v roku 1728 na kopci nad mestom zvanom Helena. Kaplnka si prešla viackrát obnovou po tom ako bola zdemolovaná vandalmi, alebo vyhorená.
• Kaplnka rodiny Jelínkovcov: Postavená bola v roku 1806 v klasicistickom štýle a 7. novembra 1963 bola zapísaná na ústredný zoznam kultúrnych pamiatok. Je to pohrebná kaplnka a hrobka rodiny Jelínkovcov, ktorá sa nachádza na starom cintoríne.
• Kaplnka sv. Jána Nepomuckého: Bola postavená v roku 1741 grófom Pavlom Balassom. Kaplnka stála pred kostolom až do roku 1941, kedy bola pri rekonštrukcii považskobystrického svätostánku asanovaná.
• Kaplnka Najsvätejšej Trojice: Prícestná rímsko-katolícka kaplnka v neskoroklasicistickom slohu z roku 1864 s obdĺžnikovým pôdorysom. V rokoch 2018-2019 prebehla rekonštrukcia kaplnky.
• Kaplnka Rybárikovcov: Nachádza sa na Rybárikovom Laze a je to jedna z posledných dodnes stojacich prícestných kaplniek. Kaplnku dala vybudovať rodina Rybárikovcov v roku 1907 na pamiatku svojej najmladšej dcéry, ktorú na neďalekom poli zasiahol a usmrtil blesk.

Aktivity a pastoračná činnosť

Hneď na začiatku sa saletíni rozhodli, že na sídlisku s prevažne mladým obyvateľstvom budú viesť pastoráciu iným spôsobom, ako bolo zaužívané. Jedným z prvých krokov bolo zriadenie Cirkevného centra voľného času. Keďže nemali vlastné priestory, poprosili neďalekú súkromnú základnú školu, aby im nejaké prenajala.

Program cirkevného centra voľného času sa podľa jeho riaditeľa Miroslava Dérika sústreďuje na niekoľko oblastí:

• Činnosť zameraná na potreby farnosti, ktorá spočíva v príprave prvoprijímajúcich detí v záujmovom krúžku Svetielko a birmovancov v dvojročnom cykle.
• Organizované stretnutia mladých Oáza a takisto stretnutia tých, ktorí sú na hranici tínedžerského veku, to je Oázka.
• Krúžky spoločenských a technických vied a tiež športový krúžok.

Mladí sa tak môžu rozvíjať vo futbale či v šachu, no zároveň majú možnosť zájsť i na krúžok šikovných rúk, veselej kuchárky alebo tanca. Pre tých najmenších, ktorí chodia do cirkevnej materskej školy sídliacej v tej istej budove, už rok prebiehajú aj katechézy Dobrého pastiera. Tie im pomáhajú chápať a rozvíjať vzťah s Bohom. Katechéza Dobrého pastiera funguje aj v rámci Cirkevnej materskej školy sv. Jána Pavla II., ktorú sa farnosti podarilo otvoriť v septembri 2016. Materská škola ponúka rodičom katolícku výchovu a vzdelávanie detí v úzkej spolupráci s farnosťou.

Pre staršie deti pastoračná starostlivosť pokračuje:

• Stretnutia prvo- a druhostupňových školákov známych ako Oázka.
• Spoločenstvo Saletínskej oázy mladých, kde je vekové rozmedzie od ôsmej triedy až po vysokoškolákov a pracujúcich.

Aby sa spoločenstvo na Rozkvete rozširovalo, farnosť nezabúda ani na predmanželské prípravy. Rozhodli sa nabehnúť na model deviatich katechéz, ktorý pred pár rokmi prezentovala Konferencia biskupov Slovenska.

Sociálna činnosť a pomoc

Na Rozkvete sústreďujú svoju pozornosť aj na sociálne slabších. V roku 2014 založili farskú charitu, ktorá sa rozličnými spôsobmi snaží pomáhať. Napríklad zbierkou školských pomôcok pre rodiny v núdzi, vianočným dobročinným bazárom či domom pre bezdomovcov, v ktorom v zimnom období prinášajú ľuďom bez domova teplé jedlo.

S charitou pomáhajú dobrovoľníci. Keď sa na nich niekto obrátil s prosbou o pomoc, vyvesili na vývesku v kostole alebo na internete zoznam potrebných vecí. Čo sa vyzbieralo, to zaniesli sociálne slabším.

Práve aktivita na internete je v dobe rýchlo sa šíriacich informácií veľmi dôležitá. Ani farnosť Rozkvet sa v tomto nestratila - má aktívnu webovú stránku, kde vždy nájdete všetky potrebné informácie.

Duchovný život a spoločenstvá

Farnosť ponúka rôzne možnosti prehlbovania duchovného života:

• Stretávanie sa nad Svätým písmom, kde sa medituje nad Božím slovom nasledujúcej nedele.
• Saletínska škola novej evanjelizácie.
• Laickí saletíni, čo je zoskupenie ľudí, ktorých oslovilo posolstvo zmierenia Panny Márie Lasaletskej.

Zoznam farárov:

• Mikuláš Bystrický (? - ?)
• Andrej Škrábik (? - ?)
• Ján Baroš de Beluss (? - ?)
• Štefan Rabček (? - ?)
• Pavol Peter Škrábik (? - ?)
• Mikuláš Baroš de Beluss (? - ?)
• Tomáš Nevolný (? - ?)
• Ján Piaček (? - ?)
• Ján Piaček (? - ?)
• Henrik Náhlik OFMConv. (? - ?)
• Ladislav Belás, tit. (? - ?)
• Michal Peter Piaček, OFMCap. (? - ?)

Výročie zjavenia Panny Márie v La Salette

Sobotný večer 19. septembra 2020 bol vo farnosti výnimočný, nakoľko si pripomínali už 174. výročie zjavenia Panny Márie vo francúzskom La Salette. Práve v sobotu 19. Tento deň je významný nielen pre rehoľu misionárov Saletínov, ale aj pre samotnú farnosť Považská Bystrica - Rozkvet. Hlavným celebrantom slávnostnej svätej omše, ktorá bola vyvrcholením bohatého celotýždňového duchovného programu, bol za prítomnosti viacerých kňazov žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis. Túžba „priblížiť sa“ k Nebeskej Matke nakoniec pritiahla na „kopec“ stovky mariánskych pútnikov z blízkeho aj vzdialeného okolia. Všetkým prítomným otec biskup vo svojej kázni okrem iného pripomenul význam modlitby, predovšetkým modlitby za obrátenie hriešnikov, k čomu nás vyzývajú aj slová svätého apoštola Pavla v druhom liste Korinťanom: "Sme teda Kristovými vyslancami a akoby Boh napomínal skrze nás.

Kaplnka sv. Heleny a nový kostol

Úctu patrónke saletínov vzdali na Rozkvete i tak, že jej zverili patrocínium nového kostola. S jeho stavbou sa začalo v roku 2013 a v priebehu prác sa ukázala súdržnosť farníkov. Tí pomáhali vždy, keď ich o to správca farnosti poprosil. Keď boli dva mesiace do posviacky, na Rozkvete sa konali hody k sviatku svätej Heleny.

V auguste 2018 postihol Kaplnku sv. Heleny požiar.

Nakoniec sa mohli tešiť z nového kostola a zároveň radovať z opravy kaplnky, s ktorou sa začalo takmer hneď po nešťastí. Dnes sa páter Wiesław smeje, že obnovená Kaplnka sv. Heleny vďaka požiaru vyzerá krajšie. Zároveň má radosť z nového kostola, ktorý je kapacitne oveľa väčší.

V roku 1728 dal gróf Peter Szapáry, ktorý bol pánom hradu od roku 1714 do 1777, vybudovať kaplnku svätej Heleny. Kaplnka sa stavala na holom kopci nad mestom vo výške 391 metrov nad morom. Za kaplnkou v maličkom domčeku žili pustovníci, ktorí sa živili milodarmi veriacich. Cisár Jozef II. v roku 1782 ich pustovnícky rád svojím patentom zrušil. Ale to neodradilo veriacich a v kaplnke sa konali bohoslužby ďalej.

Jediný priestor, kde sme sa mohli stretávať na liturgii, bola Kaplnka sv. Väčšina veriacich stála vonku po celý rok, aj keď pršalo, fúkal vietor, bol veľký mraz alebo prevládalo pekné počasie. Dúfam, že tí, ktorí vždy prichádzali na svätú omšu do kaplnky, budú teraz môcť prežívať bohoslužbu nerušene. Páter Wieslaw verí, že kostol bude pozvaním aj pre mladých na intenzívnejšie prežívanie bohoslužieb. Potom, keď sme mali svätú omšu napríklad pre birmovancov a všetci vošli do kaplnky, bolo tam neskutočne hlučne. Všetky zlé návyky priniesli do kaplnky, často nevedomky.

Keďže nový kostol ešte nebol dokončený, veriaci zo sídliska Rozkvet sa po vyhorení kaplnky schádzali na lúke. „Najhoršie to bolo v prvú nedeľu po požiari. Mali sme stany a kúsok strechy nového kostola. Bolo to náročné.

Kostol Panny Márie Lasaletskej bol postavený v roku 2013 a v priebehu prác sa ukázala súdržnosť farníkov. Tí pomáhali vždy, keď ich o to správca farnosti poprosil.

V sobotu 18. septembra 2021, počas svätej omše z vigílie 175. výročia zjavenia Panny Márie v La Salette, požehnal žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis nové zastavenia krížovej cesty, ktoré sa tak stali nielen umeleckou, ale predovšetkým duchovnou ozdobou kostola Panny Márie Lasaletskej vo farnosti Považská Bystrica - Rozkvet.

Kaplnka sv. Heleny bola v minulosti odsúdená na zničenie. Ako hovoria pamätníci farnosti komunisticky pohlavári najímali ľudí aby zničili kaplnku. Pred šesťdňovou pretekárskou súťažou, pretože sa jej zúčastnili i zahraniční pretekári, komunisti dovolili kaplnku zvonka opraviť, aby vzbudili dojem, že sa oni starajú o cirkevné objekty. Neskôr bola kaplnka znova zvonka i zvnútra zničená. Sochy z pôvodných oltárov, ako aj niektoré časti vnútorného zariadenia sa zachránili prenosom do farského kostola. S opravou kaplnky sa začalo v roku 1990. Po ukončení prác, v roku 1991 bola slávnostne posvätená.

V roku 1932 sa konala oprava kaplnky. Vtedy dostala kaplnka novú strechu, bola vymaľovaná a taktiež sa tu previedli úpravy interiéru. Počas 2. svetovej vojny boli z kaplnky zhabané 2 zvony z roku 1773. V roku 1943 správa obce Považská Bystrica udelila kaplnke na základe žiadosti farského úradu podporu vo výške 20 000 korún. Tieto peniaze boli určené na obnovenie a zachovanie umelecky cenných predmetov a prác na oltári a kazateľnici.

Po 2. svetovej vojne boli predstavitelia mesta iného názoru. Keď sa po roku 1948 začali likvidovať cirkevné objekty, kaplnka svätej Heleny sa dostala do žalostného stavu. Likvidátori najskôr vylomili dvere, poškodili obrazy, zničili plastiky a postupne celú výzdobu. V roku 1977 sa konala v meste Medzinárodná šesťdňová motocyklová súťaž. Pretože sa očakávala účasť zahraničných hostí, správa mesta Považská Bystrica dala kaplnku opraviť, najmä jej vonkajší vzhľad.

Situácia sa veľmi zmenila po roku 1989. Cirkev už mohla rozhodovať o svojich objektoch, a preto jedným z prvých krokov bola generálna obnova kaplnky. Opravné práce sa začali 23. apríla 1991. Vďaka výdatnej pomoci obyvateľov mesta, Považského Podhradia a poľských misionárov Matky Božej lasaletskej bola kaplnka opravená už v auguste toho roku. Kaplnku vysvätil generálny vikár a pomocný biskup pre nitriansku diecézu Mons. František Rábek. Od 25.

Kaplnku sv. Heleny postavili v roku 1728, tento rok si pripomenuli 290 rokov od jej vzniku. Dlhé roky slúžila iba na púte. Za komunistov bola totálne zničená. Obnovili ju v roku 1990 a odvtedy sa v nej slúžili sväté omše každý deň. V blízkosti kaplnky stavia cirkev nový chrám, kapacita kaplnky na počet veriacich desaťtisícového sídliska nestačila.

Paneláky na sídlisku Rozkvet vyrástli okolo kaplnky účelovo. Komunisti nestrpeli v meste žiadne sakrálne pamiatky. Z Považskej Bystrice chceli mať výstavnú skriňu komunizmu. Čo išlo, to sa asanovalo.

Kostol Navštívenia Panny Márie

História Kostola Navštívenia Panny Márie v Považskej Bystrici siaha do 14. storočia, kedy ho dal postaviť pán Považského hradu a panstva Ján Podmanický. Bol postavený v gotickom slohu ako jednoloďový s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. V roku 1913-1914 bola veža zastrešená cibuľovou konštrukciou barokového tvaru. K zásadnej prestavbe kostola na trojloďovú stavbu s dvoma vežami sa pristúpilo v roku 1940. Z pôvodnej stavby zostalo zachované presbytérium, veža a severná časť obvodného muriva lode.

Novodobé vitrážové okná sú vyhotovené podľa návrhu Vincenta a Viery Hložníkovcov z roku 1951. Vo vestibule kostola sú v stene zabudované epitafy - renesančný epitaf Rafaela Podmanického z roku 1558, neskororenesančné epitafy Žigmunda Balassu a jeho manželky kňažnej Alžbety Zborowskej z obdobia okolo roku 1620.

Prvá písomná zmienka o meste Považská Bystrica je z roku 1250, kedy sa v spise CLERIDIOCESIS NITRIENSIS udáva, že v obci bola fara. Častokrát sa spomína rok 1209 ako rok prvej písomnej zmienky. Tento údaj však nie je zatiaľ podložený žiadnym dokumentom.

Prvá zmienka o hrade je v listine Matúša Čáka Trenčianskeho, kde sa spomína provincia Bystrica, čo jednoznačne potvrdzuje hradné panstvo. Keďže hrad už stál, musela existovať aj obec, ktorá niesla názov po potoku Bystrička (Domanižanka).

Významné udalosti v histórii Považskej Bystrice

tags: #rozkvet #povazska #bystrica #kostol