Rozlúčka so zosnulým v Gréckokatolíckej cirkvi a jej obrady

Posledná rozlúčka so zosnulými je dôležitou súčasťou duchovného života v Gréckokatolíckej cirkvi. Tieto obrady sú nielen prejavom úcty k zosnulým, ale aj príležitosťou pre veriacich spoločne sa modliť a spomínať na ich život a dielo. V nasledujúcom článku si pripomenieme niektoré z týchto rozlúčok a ich priebeh.

Gréckokatolícka cirkev, resp. katolícka cirkev byzantsko-slovanského obradu je súčasťou katolíckej cirkvi. Svoju prítomnosť na Slovensku gréckokatolícka cirkev odvodzuje od pôsobenia slovanských vierozvestov sv. Konštantína-Cyrila a sv. Metoda. Na Slovensku sú gréckokatolíci metropolitnou cirkvou usporiadanou v troch biskupstvách.

Do Prešovskej archieparchie patria gréckokatolíci žijúci na území Prešovského kraja, do Košickej eparchie sú začlenení katolíci byzantského obradu bývajúci na území Košického kraja. Stredné a západné Slovensko patrí pod správu Bratislavskej eparchie, kde je relatívne málo farností, presne 15. Podľa sčítania ľudu z roku 2011 žije na Slovensku 206 871 gréckokatolíkov, 3,8 % z celkového počtu obyvateľov.

Gréckokatolícku a rímskokatolícku cirkev spája spoločná viera a jurisdikcia (majú spoločného pápeža). Rozlišujú sa obradom (liturgiou), cirkevnou disciplínou a tradíciou. S pravoslávnou cirkvou majú gréckokatolíci spoločný zase obrad a liturgické tradície (obrad byzantsko-slovanský, pričom rímskokatolíci latinský), ale odlišnou je jurisdikcia.

Rozlúčka s kardinálom Jozefom Tomkom

Slováci sa oficiálne rozlúčili s kardinálom Jozefom Tomkom a vyprevadili ho na poslednú cestu. V Katedrále sv. Alžbety v Košiciach prebiehali pohrebné obrady za účasti verejnosti, veriacich, cirkevných hodnostárov a politikov. Pohrebnú svätú omšu celebroval kardinál a emeritný arcibiskup Dominik Duka z Prahy. Koncelebrantmi boli emeritný krakovský arcibiskup, kardinál Stanislaw Dziwisz, a ostrihomsko-budapeštiansky arcibiskup a maďarský prímas, kardinál Péter Erdő. Svätá omša bola v latinskom a slovenskom jazyku.

Počas vystavenia pozostatkov kardinála v Dóme sv. Alžbety navštívilo košickú katedrálu od nedele do utorka približne 10 000 ľudí. Na samotnom pohrebe v Košiciach sa zúčastnilo okolo 5500 ľudí v interiéri dómu a na námestí pred Urbanovou vežou, kde bola veľkoplošná obrazovka s priamym prenosom z obradu.

Po skončení pohrebných obradov boli ostatky kardinála prenesené čestnou strážou do bočnej kaplnky, odkiaľ bude rakva uložená do krypty. Následne bude krypta prístupná aj pre verejnosť.

Premiér Eduard Heger sa po skončení pohrebných obradov poďakoval cirkvi za dôstojnú rozlúčku s kardinálom Tomkom. Predseda parlamentu Boris Kollár k tomu dodal, že ľudia musia spolu hovoriť, a to bez ohľadu na to, či sú konzervatívci alebo liberáli. Zuzana Čaputová zopakovala, že Slovensko smrťou kardinála stráca veľkého človeka, ktorý pre nás veľa znamenal.

Kardinál Tomko bol vo Vatikáne pod drobnohľadom ŠtB. Intenzívny záujem o neho začali prejavovať dávno predtým, ako sa stal biskupom a neskôr kardinálom.

Posledná rozlúčka s kňazom Dávidom Zorvanom

Vo farskom chráme Zostúpenia Svätého Ducha v Slanskom Novom Meste sa konala posledná rozlúčka so zosnulým miestnym farárom Dávidom Zorvanom, ktorý zomrel zaopatrený sviatosťami v kruhu svojej manželky a detí, po ťažkej a krátkej chorobe. Z dôvodu platných protipandemických opatrení boli pohrebné obrady rozdelené do dvoch dní.

Vo štvrtok večer slávil archijerejskú sv. liturgiu v miestnom chráme vladyka Cyril Vasiľ SJ, apoštolský administrátor Košickej eparchie. Spolu s ním ďakovalo za život otca Dávida aj množstvo kňazov z celej gréckokatolíckej metropolitnej cirkvi, ktorí sa spojili po liturgii aj v modlitbe Parastasu. Všetkým prítomným sa v ten večer prihovoril v mene kňazov otec Maroš Riník, farár farnosti Trhovište.

Zároveň sa postupne pri jeho truhle vystriedali v modlitbe aj mladí, ktorým otec Dávid zasvätil veľkú časť svojho kňazského života a členovia Neokatechumenátnej cesty, ktorá prispela k jeho ľudskej a kňazskej formácii. V piatok dopoludnia posledná rozlúčka so zosnulým kňazom vyvrcholila archijerejskou sv. liturgiou spojenou s kňazským pohrebom. Po sv. liturgii sa prítomným prihovoril vladyka Cyril.

Otec Dávid Zorvan sa narodil na sviatok sv. apoštola Mateja, 9. augusta 1974, rodičom, nebohému kňazovi Emilovi a Kláre, rodenej Molčanyiovej, vo Vranove nad Topľou. Život otca Dávida bol spojený s formáciou Neokatechumenátnej cesty, v ktorej si ho Pán povolal za svojho služobníka. Do Kňaz-ského seminára v Prešove nastúpil v roku 1992, nižšie svätenia prijal z rúk biskupa Jána Hirku. Sväté tajomstvo manželstva prijal 10. apríla 1997 v Šamudovciach s Marcelou, rod. Borošovou. Služba diakonátu mu bola zverená 27. apríla 1997 preosvieteným vladykom Milanom Chauturom. Štúdium na Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulte v Prešove úspešne ukončil a 10. augusta 1997 prijal presbyterát v Košickom sobore Narodenia presvätej Bohorodičky.

Rozlúčka s vladykom Milanom Šášikom CM

Posledná rozlúčka so zosnulým mukačevským eparchom vladykom Milanom Šášikom CM sa konala v nedeľu a pondelok. Vladyka Milan Šášik CM, mukačevský eparchiálny biskup, náhle zomrel v užhorodskej nemocnici v dôsledku trombózy. Pán si ho povolal v 68. roku života, 45. roku kňazstva a 18. roku biskupskej služby.

V Užhorode bola rakva s telom vladyku Milana Šášika prenesená do seminárnej kaplnky, kde po slávení Božskej liturgie sv. Jána Zlatoústeho nasledoval pohrebný obrad biskupa. Posledná rozlúčka pokračovala celonočným modlitbovým bdením. Ráno prenesú rakvu do Katedrály Povýšenia Svätého kríža v Užhorode, kde bude archijerejská svätá liturgia, po ktorej budú telesné ostatky vladyku Milana Šášika uložené do katedrálnej krypty.

Priebeh pohrebných obradov v Gréckokatolíckej cirkvi

Pohrebné obrady v Gréckokatolíckej cirkvi majú svoje špecifické prvky. Medzi ne patrí:

• Panychída: Modlitba za zosnulých, ktorá sa koná v dome smútku alebo v chráme.
• Božská liturgia: Slávenie Eucharistie za dušu zosnulého.
• Parastas: Pobožnosť, ktorá sa koná večer pred pohrebom a pozostáva z modlitieb a čítaní zo Svätého písma.
• Obchádzanie chrámu: Truhla s pozostatkami sa obchádza okolo chrámu za spevu pohrebných piesní.
• Uloženie do hrobu: Po obradoch sa telo uloží do hrobu alebo krypty.

Tieto obrady sú pre veriacich dôležitým prejavom viery a nádeje vo vzkriesenie.

Samotný obrad pohrebu sa slúži v slovenskom, cirkevnoslovanskom, rusínskom alebo maďarskom jazyku. Začína sa tým, že kňaz vstupuje k rakve (spravidla otvorenej), okiadza mŕtveho kadidlom, pokropí svätenou vodou telo zosnulého. Spieva sa panychída, ktorá je tzv. modlitbou Cirkvi za zosnulého. V druhej časti pohrebu sa spievajú pohrebné spevy zložené zo slov 119. žalmu a z pohrebných spevov od cirkevného otca sv. Jána Damascenského.

Nasledujú čítania: prvé čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Solúnčanom a Evanjelium podľa svätého Jána. Táto časť je akoby modlitba samotného zosnulého. Po skončení evanjelia sa kňaz prihovára pohrebnou kázňou k pozostalým. Ďalšou, treťou časťou je posledná rozlúčka, ktorá sa nazýva v cirkevnoslovanskom jazyku „cilovanije“ - tzv. posledný bozk pozostalému, pretože vyjadruje nádej na vzkriesenie, a tiež nádej pozostalých na stretnutie sa vo večnosti. Po tomto obrade sa telo odprevadí v sprievode k hrobu.

Zaujímavosťou u gréckokatolíkov je, že nad hrobom sa číta evanjelium o vzkriesení Lazára. Po spustení truhly do hrobu kňaz zapečaťuje hrob, pričom prednáša modlitbu. Lopatou alebo ručným krížom urobí znak kríža na všetky svetové strany v hrobe. Zapečaťuje tento hrob, ale nie navždy, len do druhého a slávneho Kristovho príchodu. Tým sa vyjadruje viera vo všeobecné zmŕtvychvstanie - teda veria, že Kristus príde na konci časov druhýkrát na túto Zem.

Zvyčajne býva po pohrebných obradoch pohrebná hostina, tzv. kar, kde pozostalí v dobrom spomínajú na zosnulého. V niektorých obciach je dodnes zvykom ukladať telá do hrobov tak, aby tváre zosnulých boli uložené na východ, podobne ako sú poväčšine orientované aj gréckokatolícke chrámy. Čo sa týka samotných pomníkov, symbolikou je len kríž a najlepšie trojramenný, ktorý je charakteristický pre gréckokatolícku cirkev.

Okrem samotného pohrebného obradu sa u gréckokatolíkov slúžia aj liturgie počas spomienkových dní na zomrelých. Sú to dni, cirkevnoslovansky nazývané: tretiny, devjatiny a četyredesjatiny. Dnes ich poznáme pod názvom pohrebná, týždňová a štyridsaťdňová svätá liturgia. Je to starý zvyk sláviť na tretí, deviaty a štyridsiaty deň po smrti svätú liturgiu za zomrelého.

U gréckokatolíkov býva zvykom, ako prejav úcty a lásky zosnulým, aj spomienka na výročia ich smrti. Je dobrým kresťanským zvykom dávať v tieto dni sláviť sv. liturgiu, parastas alebo panychídu za zosnulých.

Vlastným miestom spomienky a modlitieb za zosnulých je vo Východnej cirkvi byzantsko-slovanského obradu päť zádušných sobôt. Hoci v gréckokatolíckej cirkvi sa, podľa vzoru Západnej cirkvi, slávi s veľkou dôstojnosťou aj pamiatka zosnulých (2. novembra). Zádušné soboty sa slávia každý rok v súvislosti so slávením Paschy. To znamená, že prvá zádušná sobota je vždy pred mäsopôstnou nedeľou. Druhá, tretia a štvrtá zádušná sobota sú zároveň 2., 3. a 4. sobotou Veľkého pôstu a posledná, piata zádušná sobota, pripadá na sobotu pred sviatkami Svätej Päťdesiatnice - Zostúpenia Svätého Ducha. V tieto soboty sa slúžia zádušné sv.

Tabuľka významných osobností Gréckokatolíckej cirkvi a ich posledné rozlúčky

Tento pozdrav prvýkrát použil anjel, keď vítal pri otvorenom hrobe Kristovom sväté ženy - myronosičky. «Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal zmŕtvych. Christos voskrese!

Tento pozdrav používame od radostného sviatku Vzkriesenia až do sviatku Nanebovstúpenia Pána. Často počujeme, že náš obrad je krásny.

Radostnú udalosť Vzkriesenia si pripomíname pozdravom, ktorý zaznieva doma, na ulici i v chráme. Po noci svitá a prichádza nový deň. Zima stráca svoj chlad a slnko sa trbliece lúčmi, ktoré žičia, hovoria o novom živote.

Ako vidíme, všetko sa opakuje v neustálom kolobehu. Práve tak ako sa planéta Zem na svojej dráhe okolo Slnka stále vracia na to isté miesto. Čas plynie a my v ňom. Jedni sa rodia, iní zomierajú. Aj Veľký piatok vystrieda Veľkonočné ráno. Bolesť, utrpenie a smrť na kríži vystriedala radosť a jas zmŕtvychvstania. Raz navždy ako nádej pre všetkých, ako ponuka, dar novej budúcnosti.

V tejto slávnej chvíli, počítajúc čas, sa v liturgii stále spomína, opakuje jedinečná radosť, že Kristus vstal zmŕtvych. Ako skutočnosť, ktorá sa odohrala v čase, ale sama už ostáva mimo času. Ukrižovaný a pochovaný Ježiš na tretí deň vstal zmŕtvych. Žije! (Porov. Sk 1,3). On je Pán (Porov. Flp 2,11). Začiatok a Koniec. Alfa a Omega. (Porov. Zjv. 21,6; 22,13). Zmŕtvychvstalý už viac neumiera (Porov.

tags: #rozlucka #so #zosnulym #greckokatolicke #cirkev