Smútočný obrad plný bolesti a spomienok! V bratislavskom kostole Cirkvi bratskej sa v nedeľu uskutočnila posledná rozlúčka s geniálnym hudobníkom Mariánom Vargom († 70), ktorého srdce navždy dotĺklo v stredu.
Rozlúčiť sa s Mariánom Vargom († 70) a odprevadiť ho na jeho poslednú cestu prišlo do bratislavského kostola Cirkvi bratskej množstvo známych ľudí. Nechýbali hudobníci Janko Lehotský, Martin Valihora či Laco Lučenič, speváčka Beáta Dubasová, herečka Anna Šišková, herec Vlado Černý, režisér Juraj Nvota aj Róbert Bezák.
Pri rakve s ostatkami hudobného velikána sa uklonil a ako prvý sa mu prihovoril jeho najlepší priateľ a kazateľ Daniel Pastirčák, či publicista Peter Uličný. „Mojej generácii si dal vzpriamenú chôdzu. Si jeden z mála ľudí, ktorí sa vedia dotknúť osudu, ty si to dokázal svojou hudbou. Nelúčim sa s tebou, veď večer prídem domov a pustím si platňu od teba,“ povedal dojatý publicista. Po ňom dal Mariánovi zbohom svojimi slovami bývalý minister kultúry Ladislav Snopko. Toho ešte skladateľ Vladimír Godár.
Počas rozlúčky sa kostolom niesli tóny piesní Pavla Hammela a zaznela aj hudba Mojzesovho kvarteta či tóny klavíra. Kamarátovi zaspieval Pavol Hammel aj naživo pieseň Ľalia poľná. „Zaspievať Ľaliu poľnú ma poprosila Mariánova manželka. Krajšiu pesničku ako túto som mu ani nemohol zaspievať,“ priznal Novému Času Hammel.
Vargova manželka Janka, s ktorou prežil dlhé roky života, sa počas celej doby bránila slzám a v tvári sa jej zračil smútok za milovaným mužom. Až do poslednej chvíle totiž verila, že o svoju lásku, ktorú trápila obštrukčná choroba pľúc a zákerná rakovina, ešte nepríde. „Nedá sa na to pripraviť. Človek aj niečo tušil, ale tá nádej je vždy taká silná, že sa nazdáva, že sa z toho ešte dá nejako vykľučkovať. Bola preňho pripravená aj ďalšia liečba. Tešil sa, že mu pomôže,“ vyznala sa Novému Času vdova.
Smútku sa neubránil ani muzikantov synovec Jakub, ktorý sa spolu s Jankou starali o legendárneho umelca do posledných chvíľ. Ostatky velikána po obrade previezli do bratislavského krematória. Miestom jeho posledného odpočinku sa stane jeho rodná Skalica.
Varga naposledy vydýchol v stredu ráno. „V utorok večer sme ho priviezli z nemocnice. Poslali ho domov, lebo ten stav bol zjavný a Marián si to veľmi želal. V noci sme pri ňom striedavo bdeli so synovcom,“ prezradila užialená Janka chvíle pred smrťou svojho manžela. „Spal pokojne ešte ráno o deviatej, nebudila som ho. Potom mi to začalo byť podozrivé a pochopila som, že asi už nie je celkom pri vedomí,“ uviedla Vargová s tým, že chorobou unaveného muža začali preberať. „Nešlo to, tak sme mu dali umelé dýchanie a zavolali záchranku.
Poctu umelcovi pripravuje aj Slovenská filharmónia. Generálny riaditeľ filharmónie Marian Lapšanský bol totiž s Vargom spolužiak na konzervatóriu: "Na Bratislavských hudobných slávnostiach uvedieme dávno plánovanú skladbu Mariána Vargu s názvom Musica Concertante, ktorá umožní trochu netradičný pohľad na tohto skladateľa.
Ďalší jeho priatelia, violončelista Jozef Ľupták a hudobník Michal Kaščák pripravujú spomienkový koncert na september. Rodina, priatelia, kolegovia aj fanúšikovia Mariána Vargu sa v nedeľu podvečer rozlúčili so zosnulým hudobníkom a skladateľom. Počas obradu v bratislavskom kostole Cirkvi bratskej na Cukrovej ulici pripomenuli život a dielo jednej z najväčších postáv slovenskej hudby 20. storočia Vargove diela a smútočnému zhromaždeniu sa prihovorili kazateľ Daniel Pastirčák, textár a autor knihy rozhovorov s Vargom Peter Uličný, skladateľ Vladimír Godár aj bývalý minister kultúry a dlhoročný Vargov priateľ Ladislav Snopko.
S Mariánom Vargom, ktorý zomrel v stredu minulý týždeň vo veku 70. rokov, sa prišlo rozlúčiť asi dvesto hostí, niekoľko desiatok ľudí stálo na ulici v okolí kostola, kam obrad prenášala veľkoplošná obrazovka. Medzi smútiacimi hosťami sa objavili Janko Lehotský, Kamil Peteraj, Daniel Hevier, Laco Lučenič, Juraj Nvota, Anna Šišková, Vlado Černý aj Róbert Bezák.
„Ako chlapci, ktorí sme v tom veku -násť rokov, čiže ako tínedžeri, začali počúvať muziku, sme si na poličku, kam sme kládli naše obľúbené hviezdy - Zeppelinov, Purplov, Yes, King Crimson, mohli s pokojným svedomím položiť platne Mariána Vargu, pretože bol taký istý ako oni, bol skrátka svetový. To nás vždy napĺňalo ohromnou pýchou, že tu máme teba, Marián. V čase, keď sme žili za železnou oponou, uprostred tých ostnatých drôtov, ty si svojou naprostou nezaraditeľnosťou, tým, ako si naprosto suverénne vytŕčal zo šedivého davu, tým všetkým si nás naučil chodiť vzpriamene,“ spomínal na hudobníka Peter Uličný, ktorý s Mariánom Vargom spravil knihu rozhovorov O cestách, ktoré nevedú do Ríma.
Smútočné prejavy sa striedali s hudobnými vstupmi, počas obradu si zhromaždenie vypočulo diela v podaní Moyzesovho kvarteta, Jozefa Luptáka či Pavla Hammela.
Spomínal tri ľaľie, ktoré poznáme z francúzskych dejín. „Jedna symbolizuje vedu, druhá symbolizuje vieru a tá tretia symbolizuje rytierstvo.
„Obidvaja sme verili v hudbu. Verili sme v slovenskú hudbu, verili sme, že slovenská hudba má zmysel a dokonca možno aj budúcnosť. Táto viera nás spájala po celý život, dokonca by som povedal, že niekedy bola nákazlivá. Ak jeden z nás poľavoval v tejto viere, tak ten druhý ho vedel presvedčiť, že to má zmysel.“ Vargu označil Godár za jedného z najväčších prianivcov slovenskej hudby a možno jej najväčšieho tvorcu, akého sme v 20. storočí mali.
Na Mariána Vargu si v nedeľu spomínal aj Ladislav Snopko. „Prvé, čo vás v tejto situácii napadne je fakt, že Marián Varga tu už nie je, ale hneď ako táto myšlienka doznie, príde ďalšia, láskavá a plnšia nádeje.
Slovensko sa v nedeľu večer rozlúči s významným členom muzikantskej obce Mariánom Vargom († 70), ktorý podľahol obštrukčnej chorobe pľúc a rakovine. Geniálneho umelca na poslednú cestu odprevadia nielen manželka Janka, synovec Jakub, priatelia či fanúšikovia, ale aj slová básne od spisovateľa Miroslava Váleka († 63).
Tvorba niekdajšieho komunistického ministra sa na smútočné oznámenie nedostala náhodou. Válek totiž Vargu nielen obdivoval, ale bol aj autorom textu k jeho piesni Smutná ranná električka a pred vyše štyridsiatimi rokmi mladého Mariána aj ochraňoval pred chápadlami režimu. „Nedá sa povedať, že išlo o kamarátstvo, ale skôr vzájomný rešpekt,“ povedala pre Nový Čas Vargova manželka Janka. „Marianko bol veľmi vzdelaný človek, bol autodidakta (samouk), vyrastal na Válekovej poézii. Ten ho akceptoval ako hudobníka,“ dodala vdova.
Samotný muzikant bol spisovateľovi vďačný, že mu komunisti dovolili hrať. „On mi žehlil ‚prúsery‘ a sympatické na tom bolo, že reagoval okamžite - zdvihol telefón a poriadne vynadal riaditeľovi Slovkoncertu,“ uviedol v minulosti Varga pre denník Sme. Poet dokonca pre Mariána zariadil dovoz Hammondovho organu z cudziny.
Obrad s hudobným velikánom sa uskutoční v nedeľu o 17. hodine v bratislavskom kostole Cirkvi bratskej. Scenár rozlúčky si vzali pod svoje krídla Vargovi kamaráti Ladislav Snopko a kazateľ Daniel Pastirčák, ktorí ho aj často navštevovali v nemocnici. Na pohrebe zaznie Moyzesovo kvarteto a spevák Pavol Hammel zaspieva Ľaliu poľnú.
Celé Slovensko smútilo za milovaným kňazom Antonom Srholcom († 86), ktorý prehral boj so zákernou chorobou. Po jeho smrti sa rozbehli prípravy na veľkolepý pohreb. Telo duchovného, ktorého uznávali kresťania aj neveriaci, bolo uložené v utorok v jeho rodnej Skalici.
Otec Srholec si viaceré detaily pohrebu sám naplánoval. Telo muža, ktorý si nikdy nedával servítku pred ústa, bolo v utorok vystavené v bratislavskom kostole Blumentál už od skorého rána. Následne sa posledná rozlúčka presunula do kostola v jeho rodnej Skalici, kde ho aj pochovali. António nechal svojim blízkym aj posledné želania, ktoré boli na veľkolepom pohrebe splnené.
Saleziáni Dona Bosca, ktorí spolu s blízkymi rozlúčku organizovali, zverejnili, že tí, ktorí sa zúčastnili na pohrebnej rozlúčke, sú požiadaní, aby namiesto kvetinových darov konali skutky lásky, pamätali na zosnulého v modlitbe a podporili jeho dielo (Resoty, Nenápadní hrdinovia), ako si sám prial.
Na pohrebe spievala Srholcova priateľka Alena Čermáková, autorka knihy aj filmu o milovanom kňazovi. Skladbu s názvom Ešte raz dokola zložil jej manžel Ivan. Čermáková skonštatovala: „António mi vravieval, že by chcel, aby som mu zaspievala na pohrebe. Nebrala som to vážne, brala som to s humorom ako takú našu hru.“ V kostole spieval aj spevokol Céčkari, ktorý zaspieval aj text samotného Antónia.
Pri rakve boli aj bezdomovci z útulku Resoty, ktorý Srholec založil, a doslova tým mnohým zachránil život. Sociálny pracovník Michal Oláh uviedol: „Chceme zobrať tých 10 - 15, čo dokážu vydržať na pohrebe. Chceli by kráčať pri rakve, ak im to zdravie dovolí, čiže symbolicky držať stráž na poslednej ceste.“
Priebeh poslednej rozlúčky
Posledná rozlúčka s kňazom Antonom Srholcom sa konala v utorok 12. januára 2016.
- 8.30 - Telo zosnulého Antónia bolo vystavené na uctenie v bratislavskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie (Blumentál).
- 9.30 - V tom istom kostole sa konala posledná rozlúčka.
- 13.30 - Pohreb začal vo farskom Kostole sv. Michala v Skalici.
So zosnulým kňazom a saleziánom Antonom Srholcom sa v bratislavskom Kostole Nanebovzatia Panny Márie (Blumentál) rozlúčili stovky ľudí. Samotná bohoslužba začala o hodinu neskôr aj za účasti prezidenta SR Andreja Kisku a ďalších zástupcov verejného a politického života. Kiska pripomenul, že Srholec Slovensko videl v Európe spolu s ostatnými slobodnými štátmi, s ktorými nabádal spoločne „znášať chvíle radostné aj ťažké“.
Posledná rozlúčka pokračovala v rodisku Antona Srholca - v Skalici o 13.30 h vo farskom Kostole sv. Michala.
Tisícky ľudí sa prišli rozlúčiť s kňazom a disidentom Antonom Srholcom. Slávnostnú omšu celebroval dekan a farár mesta Roman Stachovič. Pre veľký záujem verejnosti sedeli ľudia nielen vo Farskom kostole sv. Michala, kde sa slávnosť konala, ale aj na námestí pred ním. Obrad premietali na veľkoplošnú obrazovku pred chrámom.
Po bohoslužbe nasledovali záverečné príhovory, počas ktorých vystúpil Srholcov brat Michal či zástupca českej konfederácie politických väzňov. Srholca na miestny cintorín odprevadil peší sprievod, do ktorého sa zapojila aj dychovka či hasiči.
Osobný život a odkaz Antona Srholca
Kňaz a salezián Anton Srholec zomrel 7. januára vo veku 86 rokov. Približne pred rokom mu diagnostikovali nádor na pľúcach. Narodil sa 12. júna 1929 v Skalici. V roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti. Keď sa po maturite v roku 1951 pokúsil odísť na teologické štúdiá do Talianska, chytili ho na hranici a odsúdili na 12 rokov väzenia. Prevažnú časť trestu si odpykal v jáchymovských uránových baniach.
Po amnestii v roku 1960 pracoval ako robotník. Po Pražskej jari, v roku 1969, dostal povolenie vycestovať na tri mesiace do Talianska. Tam dokončil teologické štúdiá a za kňaza ho vysvätil pápež Pavol VI. dňa 17. Potom sa Anton Srholec vrátil na Slovensko a pôsobil ako kostolník s povolením vypomáhať v kňazských prácach v Blumentálskom kostole v Bratislave.
Od roku 1989 bol na dôchodku. Žil v Bratislave, kde v roku 1992 založil resocializačné zariadenie pre bezdomovcov RESOTA, ktoré riadil. Anton Srholec bol činný vo verejnom živote. Pôsobil v Helsinskom výbore pre ľudské práva na Slovensku, v Spoločnosti pre vedu a umenie, bol členom rady Konta nádeje, bol predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska a bol činný aj v iných spoločenských a sociálnych organizáciách.
Srholec bol rímskokatolícky kňaz, salezián, bojovník proti neslobode, odporca komunistického režimu a zakladateľ centra Resoty pre ľudí bez domova. Život otca Srholca poznačili mnohé rany a príkoria. Dnes za ním smúti celé Slovensko.
Reakcie na úmrtie
Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák vyjadril úprimnú sústrasť najbližšej rodine, Konfederácii politických väzňov Slovenska, saleziánskej rodine a katolíckej cirkvi na Slovensku i komunite ľudí bez domova Resoty. Podotkol, že si zasluhuje miesto na piedestáli našej spoločnosti za zápas proti totalitnému komunistickému režimu, v boji za slobodu či v úsilí postarať sa o chudobných a trpiacich.
Prezident Andrej Kiska otcovi Srholcovi poďakoval za všetko, čo pre krajinu a jej ľudí urobil. Konštatoval, že Srholcova stopa zostala „v nás, v našich srdciach aj v našej krajine“.
Kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák sa vyslovil: „Bol tu pastier, ktorý páchne po ovciach. Hoci nemal žiadnu farnosť, bol to kňaz, ktorého poznalo celé Slovensko.“
Počas omše sa kňaz Ján Sucháň spýtal, či sa aj my dnes vieme tak ako Srholec zastať slobody, pravdy, ponížených a slabých.
Premiér Robert Fico označil Srholca v deň jeho smrti za osobnosť verejného života a jeho odchod za stratu.
Na rozlúčku s kňazom Srholcom neprišli najvyšší predstavitelia katolíckej cirkvi, napríklad predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal hovoril, že Srholec bol preňho vzor, ako žiť v prospech ostatných a nevzdať sa nádejí.
Brat Antona Srholca uviedol, že počul, že biskupi na pohreb neprídu. Dodal, že jeho brat mal určité výhrady aj k ich spolupráci.
Jediným biskupom na zádušnej svätej omši bol bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko. Povedal, že každý, kto sa ujme chudobného človeka, plní príkaz evanjelia.