Gotický Kostol v Rožňave: Historický Klenot Gemera

Rožňava, významné banícke mesto, ktoré bolo od roku 1291 majetkom ostrihomského arcibiskupa, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. V okolí sa ťažilo zlato, striebro i železo.

Kráľ Ondrej III. daroval mesto arcibiskupovi Lodomirovi za pomoc v boji proti rakúskemu vojvodovi Albertovi.

Katedrála Nanebovzatia Panny Márie

Katedrála Nanebovzatia Panny Márie bola dokončená v roku 1304 v gotickom slohu pôvodne ako mestský farský kostol. Z pôvodného gotického zariadenia sa tu však nachádza iba západná empora (výrazne neogoticky upravená) a desať metrov vysoké kamenné pastofórium z roku 1507.

Katedrála prešla viacerými stavebnými úpravami v 16. a v 17. storočí. Na interiéri sa najviac podpísali úpravy v neogotickom slohu. Ide o nepravidelné dvojlodie s polygonálnym záverom presbytéria. Svätyňa je zaklenutá neskorogotickou rebrovou klenbou.

Portál do kaplnky sv. Kríža je významná renesančná pamiatka z roku 1516 s erbom ostrihomského arcibiskupa Tomáša Bakócza, povestného mecenáša umenia, ktorý na prelome 15. a 16. storočia ovplyvnil veľkorysú prestavbu chrámu.

Interiér a Výzdoba

Mobiliár pochádza z obdobia po 1776, keď sa kostol stal katedrálou. Hlavný oltár, kazateľnicu a stallá kanonikov vytvorili v tunajšej dielni sochára Jozefa Godeho, syna bratislavského sochára Ľudovíta Godeho, ktorý bol pokračovateľom G. R. Donnera.

Mimoriadne zaujímavý a veľmi hodnotný je neskorogotický tabuľový obraz Metercia - svätá Anna Samotretia z roku 1513. Ide o znázornenie sv. Anny s Pannou Máriou a Ježiškom. Kult sv. Anny do Rožňavy priniesli nemeckí kolonisti - baníci, ktorí ju uznávali za svoju patrónku (narozdiel od typickej slovenskej patrónky baníkov sv. Barbory). V pozadí obrazu sú znázornené spôsoby dobývania a spracovania rúd. Nad Ježiškom sa vznáša Duch svätý v podobe holubice a celkom hore sa nachádza Boh Otec.

Na portále nad hlavným vstupom do rožňavskej katedrály nájdeme veraikon - ten sa stal jej logom. V umení ide o zobrazenie Kristovej tváre v podobe vychádzajúcej z krvavého odtlačku v šatke, ktorú Ježišovi podala sv. V roku 1836 bola v južnej bočnej lodi upravená na kaplnka sv. Anny na kaplnku sv.

Osobitne stojacu vežu - zvonicu do areálu kostola pristavali v rokoch 1776 - 1779 podľa projektu rožňavského staviteľa Jána Mayera. Ide o výraznú dominantu mesta, príklad miestneho tzv. gemerského klasicizmu.

Historické jadro v Rožňave pozostáva z priestranného štvorcového námestia, najväčšieho svojho druhu na Slovensku a niekoľkých priľahlých ulíc. Štruktúra historického jadra podobná dnešnej sa vytvorila už približne koncom 15. storočia a zachovala sa až do dnešných čias. Dominantami námestia sú renesančná strážna veža, radnica, biskupský palác, kláštor vincentiek a budova bývalej banskej komory.

Zo sakrálnych pamiatok je najkrajšou a zároveň najvýznamnejšou pamiatkou mesta gotický katedrálny kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia. Ďalšími sú kostol Sv. Anny, kostol Sv. Významnou budovou je aj rímskokatolícka fara so zvyškami barokových nástenných malieb na fasáde a budova bývalého mestského špitálu s troma barokovými sochami v priečelí.

Ďalšie Gotické Kostoly v Regióne

V okolí Rožňavy sa nachádzajú aj ďalšie významné gotické kostoly, ktoré stoja za návštevu:

• Ochtiná: Románsko-gotický kostol s mimoriadne zachovalými stredovekými freskami.
• Plešivec: Gotický kostol, ktorý si zachoval svoj stredoveký charakter a obsahuje vzácne fresky.
• Štítnik: Gotický kostol s rozsiahlymi rekonštrukčnými prácami na záchranu kultúrneho dedičstva.

Ochtinský Románsko-Gotický Kostol

Najstaršou stavbou v obci Ochtiná a národnou kultúrnou pamiatkou zároveň je románsko-gotický kostol, ktorého svätyňu zdobia mimoriadne zachovalé a jedinečné stredoveké fresky. Kostol je starší ako prvá písomná zmienka o existencii Ochtinej. Postavený bol v druhej štvrtine 13. storočia, Ochtiná sa prvýkrát spomína v listine z roku 1318.

Chrám dozaista začali stavať už uprostred rozvinutej baníckej osady, o čom svedčí aj veľkosť jeho lode, ako aj skutočnosť, že bol emporový, t.j. že mal vyvýšený chór. Emporové kostoly sa v malých dedinkách nestavali. Je tu teda jasný dôkaz, že Ochtiná je oveľa staršia dedina ako je jej prvá písomná zmienka. Chrám v súčasnosti patrí evanjelickej cirkvi a.v., avšak vzhľadom na jeho vek je jasné, že bol postavený ako rímsko-katolícky. V 13. storočí ešte protestantské cirkvi nejestvovali. Pôvodne bol zasvätený sv. Mikulášovi.

Kostol bol tri storočia katolícky, avšak najmä v 16. storočí celé obce údolí riek Štítnik a Slaná prechádzali na protestantskú vieru. V roku 1545 už v Ochtinej pôsobil protestantský kňaz Šimon. Keďže protestanti nezvykli v kostoloch stvárňovať svätých, celý chrám vybielili náterom rovno na fresky, čo ich de facto ochránilo na niekoľko storočí. Objavili ich až pri renovácii v roku 1894 I. Grohom, ktorý ich následne reštauroval. Ïalšie z fresiek sa našli až v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Práve prešli ďalším reštaurovaním, ktoré však ešte nie je ukončené.

Počas I. svetovej vojny v roku 1916 z kostola vzala armáda zvony, čo bola bežná prax pre zabezpečenie surovín na výrobu kanónov. Najstaršími časťami kostola sú loď s vežou vybudované v románskom štýle. Loď z východnej strany prechádza do svätyne, ktorá na počiatku bola obdåžnikovitá, ale v rokoch 1342 až 1347 ju prestavali na mnohouholníkovú v gotickom štýle.

Práve táto časť najviac zaujme každého návštevníka, pretože je z vnútra bohato zdobená gotickými freskami. Fresky vznikli začiatkom 15. storočia. V súvislosti s autorom fresiek, ktorého meno nepoznáme, sa uvádza tzv. Koceľovská dielňa alebo Maliar ochtinského presbytéria. Každopádne na základe rôznych detailov možno dokumentovať, že autorský rukopis je zhodný s inými gemerskými gotickými freskami. Námetovo dominujú výjavy zo života Ježiša Krista, ale nachádzajú sa tu aj výjavy z apokalypsy včítane apokalyptického zvieraťa či apokalyptického netvora. Veľmi zaujímavé a zriedkavé je vyobrazenie pod stropom na konci svätyne, kde je Boh zobrazený s troma tvárami ako symbol Trojice Božej.

Okrem hlavnej lode sa v kostole nachádza aj severná loď, ktorú tu pribudovali okolo roku 1470. Má hviezdicovú klenbu a rovnako ako v hlavnej lodi, aj tu sa nachádza empora, ale tá je mladšia a pochádza z prelomu 17. a 18. storočia. Práve táto empora bola výsostným miestom, kde počas bohoslužieb sedávali len baníci, a to ešte aj polovici 20. storočia. (ažba v Ochtinej ustala v roku 1964.) Pruská klenba lode kostola nie je pôvodná. V 13. storočí bol strop plochý a prestavaný v roku 1635 rovnako ako niektoré okná. Sakristiu pristavali v druhej polovici 17. storočia.

Mimoriadne esteticky a zaujímavo pôsobia hlavný oltár s kazateľnicou. Sú v ranobarokovom štýle. Uprostred oltára sa nachádza olejomaľba z prvej polovice 19. storočia - Kristus, Mária a Marta. Po stranách pri točitých ståpoch sú umiestnené drevené polychrómované sochy apoštolov Petra a Pavla. Na kazateľnici sa nachádzajú drevené sochy štyroch evanjelistov (Marek, Matúš, Lukáš a Ján) s Ježišom Kristom.

V chráme sa nachádza aj kamenná stredoveká krstiteľnica zo 14. storočia, ktorá má na vrchnáku novšiu (18. storočie) drevorezbu s výjavom krstu Krista. I keď možno nie z historického, ale z etnologického hľadiska je zaujímavý erbový štít s dvoma pozlátenými baníckymi kladivkami, ktorý sa nachádza na stene pri kazateľnici. Kladivká sú na erbe skrížené. Keď však v Ochtinej zomrel baník, zložili ich a položili vedľa seba. Na pohrebe, tesne predtým ako sa zatvorila truhla a spievali žalmy, poverený baník tieto kladivka skrížil a držal nad hlavou. Až potom privreli poklop rakve a baníka pochovali. Skrížené kladivká potom uložili naspäť do kostola.

Kostol je sprístupnený na požiadanie. V obci býva diakon, nemá však kostolníka a je jediným držiteľom kľúčov. Preto je vhodné dohodnúť sa o návšteve vopred telefonicky, aby bol doma. Fara sa nachádza hneď vedľa kostola.

Gotický Kostol v Plešivci

Gotický kostol v Plešivci, ktorý bol pôvodne zasvätený sv. Jurajovi, patrí medzi tie architektonické diela, ktorých neskoršia prestavba výrazne nezasiahla do pôvodného sloha. Tak i dnes je preň charakteristická predovšetkým gotika, naviac doplnená vzácnymi stredovekými freskami.

Prvú písomnú zmienku o Plešivci poznáme z roku 1243, avšak predpokladá sa, že jestvoval už v 11. storočí. Oblasť od 13. storočia patrila rodu Ákošovcov (neskôr známi ako Bebekovci) a získali ju priamo od kráľa Bela IV. Svoj rodový kostol tu dali postaviť v prvej polovici 14. storočia. Je pravdepodobné, že predtým tu už kostol stál, dokonca na tom istom mieste ako ich nový. Stavba Ákošovcov mala v 14. storočí dve lode, kaplnku na severnej strane pristavali až začiatkom 15. storočia.

Počas expanzie Osmanskej ríše vpadli v roku 1558 do Plešivca Turci a vypálili ho. Takto zanikol aj kostol a dlho sa mu nikto nevenoval. Až v roku 1617 ho opravili a dostavali kalvíni. Pretože stropná gotická klenba bola už zrútená, nahradili ju rovným stropom. V roku 1627 dostavali aj emporu (balkón v interiéri). Túto ešte prestavali v roku 1744 a vyzdobili maľbou, dodnes je to dielo hodné pozornosti. Pretože v danom čase bol už kostol protestantský, pôvodné fresky zo 14. (prípadne 15.) storočia zatreli. V roku 1861 však pri rekonštrukcii došlo na ich postupné odkrývanie, niektoré boli odhalené až v roku 2009.

Keď v danom roku 1861 kostol rekonštruovali, objavili aj náhrobný epitaf Ladislava Bebeka. Epitafov môže mať jeden človek veľa, ale ako náhrobný kameň z nich vždy slúži iba jeden. Je dôvodné sa domnievať, že Ladislav Bebek v kostole pochovaný nebol. Jeho epitaf totiž vybrali a premiestnili do východnej steny kaplnky z 15. storočia. Ak by ta bol i šľachticov hrob, epitaf by ponechali na pôvodnom mieste, prípadne presťahovali aj hrobové miesto.

Kostol je stále využívaný a konajú sa v ňom bohoslužby. Zachoval si prevažne stredoveký gotický charakter. Pôvod fresiek sa datuje do 14. až 15. storočia a prisudzuje talianskym majstrom, ktorí vyzdobili viacero gemerských kostolov, tiež kostol v Čečejovciach. V súčasnosti sú fresky v štádiu postupnej rekonštrukcie. Za pozornosť stojí aj zdobená drevená empora a kamenný epitaf Ladislava Bebeka. Z vonkajšej strany južnej strany lode možno vidieť fresku sv. Štefana a sv. Ladislava.

Kostol je sprístupnený iba na požiadanie. Najlepšie je dohodnúť sa vopred.

Evanjelický Kostol v Štítniku

Gotický kostol v obci Štítnik v okrese Rožňava z 13. storočia čaká obnova vo výške 900-tisíc eur. V evanjelickom kostole zrekonštruujú strechu i podlahu, reštaurovaná bude aj sakristia, v ktorej pre návštevníkov pribudne malá expozícia. Pre veriacich i turistov bude kostol takmer tri roky zatvorený. Rekonštrukcia by sa v závislosti od počasia mala začať v najbližších týždňoch. Jej hlavným cieľom je vyriešiť havarijný stav strechy kostola i vlhkosť, ktorá v stredovekej pamiatke spôsobuje problémy.

„Pôjde o komplexnú obnovu kostola, bude sa robiť strecha aj podlaha kostola. Reštaurovať sa bude tiež sakristia, ktorá v súčasnosti nie je prístupná pre verejnosť. Po rekonštrukcii bude sprístupnená a bude tu vystavený aj inventár cirkevného zboru. Počas dvoch letných mesiacov sme mali približne 3000 návštevníkov nielen zo Slovenska, ale aj z Poľska, Maďarska a iných krajín,“ priblížila farárka Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) zo Štítnika Jana Hrivniaková.

Projekt komplexnej rekonštrukcie štítnického kostola pripravoval miestny cirkevný zbor aj v spolupráci s občianskym združením (OZ) Gotická cesta, ktoré sa dlhodobo venuje záchrane a propagácii stredovekých sakrálnych pamiatok v regióne Gemer-Malohont. Rekonštrukcia v Štítniku je podľa OZ doposiaľ najväčšou investíciou do kostolov takzvanej gotickej cesty.

Kostol v Štítniku bude počas trvania rekonštrukcie pre verejnosť zatvorený, práce by mali trvať približne tri roky. Služby Božie sa preto budú dočasne konať v náhradných priestoroch. Kostol nebude prístupný ani turistom.

Komplexná rekonštrukcia štítnického evanjelického kostola bude stáť viac ako 900-tisíc eur. Cirkevný zbor na obnovu získal z Ministerstva kultúry SR dotáciu vo výške 550-tisíc eur, projekt bude vďaka prostriedkom z Nadácie VÚB financovať aj OZ Gotická cesta. Časť financií na rekonštrukciu bude kostol hľadať aj verejnou cestou, prispieť formou milodaru je zatiaľ možné na zborový účet cirkevného zboru ECAV na Slovensku Štítnik.

História evanjelického kostola v Štítniku siaha do 13. storočia, postaviť ho dali Štítnickí z rodu Bubekovcov. V 14. storočí bol kostol rozšírený a vznikla z neho trojloďová bazilika. V interiéri kostola sa nachádzajú aj stredoveké fresky, ktoré boli spolu s ďalšími maľbami v kostoloch Gotickej cesty ocenené značkou Európske dedičstvo. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou, raritou je, že sa v ňom nachádzajú dva organy. Jeden z nich pochádza z konca 16.

tags: #roznava #goticky #kostol