Vydajte sa na púť po stopách viery a oddanosti s príbehmi svätých, ktorí svojím životom zanechali nezmazateľnú stopu v dejinách kresťanstva. Spoznajte osudy svätého Remigia, Leodegara a Melara, mužov, ktorých životné cesty boli plné obety, lásky k Bohu a blížnym.
Svätý Remigius: Apoštol Frankov
Svätý Remigius sa narodil do prastarého šľachtického rodu. Na skvelom zámku otcovskom ijobľúbenejšou zábavou jeho bola - modlitba. Svoje slabé telo posilňoval vrúcnymi modlitbami a zapieraním seba samého. Už v dvadsiatomdruhom roku života bol vysvätený za biskupa v Remeši.
Svätý Remigius ohlasoval Božie slovo s horlivosťou a presvedčujúcou mocou. Jeho apoštolská dôstojnosť si vynucovala úctu u veriacich i neveriacich. Meno jeho spomína s najväčšou úctou podnes sv. cirkev vo Francúzsku.
Keď Chlodvik, kráľ Frankov, viedol vojnu proti Alemanom, bol porazený a začal ustupovať. V smrteľnom strachu zvolal: «Ideš do boja; keď sa chceš navrátiť jako víťaz, nuž vzývaj Boha kresťanov. Ja som vzýval svojich bohov, ale som sa presvedčil, že nemajú žiadnej moci. Preto vzývam z celého srdca o pomoc v biede svojej.»
Po víťazstve sa Chlodvik nechal svätým Remigiom vyučovať vo viere. Neskôr prijal svätý krst verejne pred očami velikášov a národu. Ulice mesta boly ozdobené nádherne. Svätý Remigius riekol Chlodvikovi: «Skloň hlavu svoju, hrdý Sikombrerský! si ctil.»
Po svätom krste Chlodvika prijala krst aj jeho sestra Albofleda a 2000 veľmožov, zemanov a iných poddaných Frankov. Nezadlho po prijatí sv. krstu, Chlodvik si podmanil mnohé krajiny a pokorili sa sv. cirkvi katolíckej.
Svätý Remigius pracoval neunavene na rozkvete sv. cirkvi po celej zemi. Ustanovil za prvého biskupa sv. Genebalda; sv. Vedasta do Arrasu, a neskôr do mesta Kambré (Cambrai); sv. Medarda do mesta Turné.
Svätý Remigius zomrel v Pánu ako slabý starec roku 533, v 94. roku života. Pápež Lev IX. roku 1049 dal vyzdvihnúť ostatky sv. Remigia.
Svätý Remigius nás učí vážiť si čas života svojho. Lebo, čo raz vypadne z našich rúk, môže byť zpät vydobytá. Svätý Remigius bol ozdobený po blahoslavenej smrti korunou večnej slávy. Svätý Reinigiom nám ukázal pravú cestu k večnému životu.
Svätý Leodegar: Obhajca Cirkvi a spravodlivosti
Svätý Leodegar či Leutgar narodil sa r. 616 vo vznešených veľmožských rodičov, ktorí boli pokrevnými kráľa Klotára II. Už v útlej mladosti žil na skvelom dvore kráľovskom. Neskôr ho sv. Dido pripravil ku kňazskému stavu. Arcidiakonom v biskupstve svojom sa stal s veľkou pokorou. Za šesť rokov riadil sv. Leodegar biskupstvo s veľkou láskou jak u kňažstva, tak i u veriaceho ľudu.
Po smrti kráľa Klotára III. vyvolili za frankského kráľa mladistvého Klotára III. Svätému opátovi Leodegarovi boli naklonení kráľ, matka jeho celým srdcom. Následne bol svätý Leodegar vymenovaný za biskupa. V roku 659 bol vysvätený a do Ótynu jako najvyšší pastier uvedený.
Svätý Leodegar ozdoboval kostoly drahocennými nádobami a okrasami. Riadil sv. cirkev blahonosne, dokúď poslúchal radu zbožného biskupa. Karhal ho i verejne za nemravnosti, ktoré sa na dvore kráľovskom udomácnily.
Upozornili sv. Leodegara na nebezpečenstvo, ktoré mu hrozí. Svätý sa uchýlil do chrámu, kde pokojne konal obetu sv. omše. Medzitým, vladári sprisahali životu nenávideného kráľa. Roku 67! zavraždili kráľa Childericha II. s celou rodinou.
Nastal všeobecný strach, keď sa riblížilo vojsko ku mestu. Svätý Leodegar riekol: «Načo vzal by som sebou veci, ktoré nemôžem niesť na večnosť? Radšej požehnám ľudí, aby som ich obrazil, a požehnal ich.» Zlostníci vylúpili sv. chrám, a sv. Leodegara odviedli so sebou. Počas katovania prespevoval žalmy.
Svätého Leodegara odsúdili na smrť. Katovia vláčili sv. Leodegara po blate, i poodrezúvali mu perný na ústach, ba i kus jazyka mu odrezali. Následne bol uväznený. Z kláštora písal sv. Leodegar listy sestrám svojim, ktoré v kláštore Božej posvätenom, v meste Soasone (Soissons) žila. Krvolačný Ebroin odovzdal sosadeného sv. Leodegara. Napokon mu 2. októbra 678 sťali hlavu.
Svätý Leodegar bol opravdivým sluhom Božím a opravdivým biskupom veriaceho stáde. On vedel, že smrť je len bránou k blahoslavenej večnosti. Preto túžil sv. Leodegar skoro ta, kde Boh ho blahoslavenstvo jako odmenu mu udelí.
Svätý Melar: Mučeník nevinnosti
Už za cisára Klaudia (41-54) sa dostalo kresťanstvo do štátu Rímskeho. Svätý pápež Gregor Veľký (roku 604) obrátil sv. Augustín Anglický národ na vieru kresťanskú. Svätý Melar bol Bretóniec kniežacieho pôvodu. Svätý Melar mal vychovať zbožného a spravodlivého panovníka.
Svätý Melar utratil milých zbožných rodičov hrozným spôsobom. Jeden zlostný človek, menom Rinold, vládobažný a pohanského života, chcel i jeho zabiť. Namiesto zabitia mu zhotovil striebornú ruku a mosadznú nohu. Svätý Melar znášal kruté muky s kresťanskou neobyčajnou trpezlivosťou.
Rinold poslal vraha na temeno vrchu svätého mládenčoka a poslal ju skrze syna svojho Rinoldovi. Ale hneď oslepol na obe oči, spadol na zem, a biedne zhynul. Na mieste, kde bol umučený, pochovali ho s veľkou počestnosťou.
Po rokoch boly vyzdvihnuté ostatky sv. Melara. Raz zjavil sa sv. Melar kostolníkovi a riekol: «Ponáhľaj sa, lebo prídu zlodeji, ktorí ma chcú pripraviť o život.» Krátko nato vtrhli do chrámu bezbožní zlodeji a odniesli drahocennú škriňu s hlavou sv. Melara. Zlodeji ukryli ostatkami svätého do jamy. Ale sostupoval ohnivý stĺp s neba do tej jamy. Následne kostolník odniesol ju nazpät do chrámu.
Ačkoľvek sv. Melar zomrel mladý, ctí sa jako mučeník. Svätý Melar nepoškvrnil anjelskú dušu svoju žiadnym hriechom. Boh odmenil sv. Melara, to objavil zázrakami, ktoré sa pri hrobe a statkoch sv. dialy.
O Bože, ktorý si sv. Melara obdaril milosťou, aby pre Teba muky trpezlive znášali. Skrze Ježiša Krista, Pána nášho.
Dnes oslavuje sv. cirkev pamiatku sv. Melara. Svätý Melar žil v terajšom ľrancúzsku.
Svätá Sigilena: Matka svätých
Zbožní manželia odchovali sv. Sigilenu, ktorá priviedla sv. cirkve okrem sv. Albérica, sv. Brocarda a sv. Elifusa a väté panny Guntrudu, Libériu, Zuzannu a Judu. I sv. Florentína v službe Božej odchoval sv. Sigilena:e celý svet obdivoval ju. Rodičia riekli jej, aby si dľa vôle vyvolila ženícha.
Ona však odpovedala: «Žiadam si z celého srdca večného ženícha, Ježiša Krista, ktorý zomrel za hriechy sveta. Netúžila som nikdy po smrteľnom človeku!»
Láskavé sv. riekla: «Znáš, otče duchovný, že som poznala skrze teba večný život. Nechcem sa zaťažiť ťarchu svetských starostí a sputnať ma sväzkom stavu manželského. Preto prichádzam k tebe v trápení svojom s dôverou, že mi pomôžeš prijať stav mníšske.»
Svätá Sigilena žila počas prenasledovania v pustovni svojej, ktorú si bola vystavila. Svätá Sigilena zomrela roku 380, dňa 3. októbra. Svätá Sigilena zanechanie sveta a zabezpečila si večné blaho-slavenstvo. Cnosť čistoty panenskej je veľký poklad. Svätý apoštol Pavol, i sv. Peter odporúčajú stav panenský. Svätý Athanás volá: «0 čistoto! ty si najpredrahší poklad.»
Múdry Šalamún hovorí, že Pán Boh pannám nebeskom zvláštnu milosť Svoju preukazuje. Kresťane, nasleduj sv. Sigilenu a dosiahneš večného blahoslavenstva.
| Svätý | Dátum úmrtia | Pôsobisko |
|---|---|---|
| Remigius | 533 | Remeš, Francúzsko |
| Leodegar | 678 | Ótyn, Francúzsko |
| Melar | Neznámy | Bretónsko, Francúzsko |
| Sigilena | 380 | Gallia, Francúzsko |
Nech nás príklady svätých sprevádzajú na našej ceste životom, aby sme s láskou a oddanosťou slúžili Bohu a blížnym. Amen.