Kedysi malé, ale významné banské mestečko, dnes už iba obec Pukanec leží na južnom okraji Štiavnických vrchov v Bátovskej kotline. Obec sa nachádza trocha mimo hlavnej cesty spájajúcej Levice s Banskou Štiavnicou, ale vďaka svojej mierne vyvýšenej polohe je Pukanec dobre viditeľný.
Dominantou malého mestečka Pukanec, ktoré leží v Levickom okrese, je predovšetkým rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša, patróna mesta. Rímskokatolícky kostol je významnou dominantou celej obce a nachádza sa priamo na námestí na miernej vyvýšenine a vďaka jeho veži ho nie je možné prehliadnuť.
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Kostol postavili zrejme v súvislosti s udelením mestských práv Pukancu kráľom Karolom Robertom v roku 1323 (čas vzniku stavby sa uvádza aj v roku 1320 či 1321) na námestí na miernej vyvýšenine.
Vznik kostola je spájaný so založením mesta, kedy Karol Róbert udelil Pukancu mestské práva (1323).
Renkoštruckia oporného múru, Farský kostol sv. Mikuláša, biskupa v Domaniži
Traduje sa, že tento gotický kostol bol postavený niekedy okolo roku 1320, pôvodne ako jednoloďová stavba so štvorcovou svätyňou a pristavanou sakristiou.
Kostol v Pukanci je prekrásne gotické architektonické dielo, ktoré v minulosti pozostávalo z dvoch lodí s pozoruhodnou sieťovou klenbou a pôvodným vnútorným zariadením.
Pukanský kostol bol súčasťou opevneného mestského hradu podobne ako je to aj v ostaných stredoslovenských banských mestách (Kremnica, B. Štiavnica, B. Bystrica). Chrám bol dokonca jadrom mestského hradu nazývaného Pukanský zámok. Aj v Pukanci, v slobodnom kráľovskom baníckom meste, bol mestský hrad s farským kostolom.
Mestský hrad mal viacúčelovú vstupnú vežu, opevnenie a mohutnú kostolnú vežu situovanú nad svätyňou kostola. Mal vstupnú vežu, ktorá bola, rovnako ako v kremnickom hradnom areáli, radnicou, zvonicou, mala vežu nad svätyňou kostola a opevnenie. Túto podobu zachytáva jedna dobová kresba uverejnená v obrázkovom gazdovskom kalendári na rok 1857.
Veža i pevnosť bola zbúraná počas prestavby v rokoch 1864-67. Po odstránení hradieb, bášt a poškodenej veže pri prestavbe v rokoch 1864-1867, postavili na západnej strane charakteristickú ihlanovitú vežu.
Kostol bol pôvodne jednoloďová stavba ukončená štvorcovou svätyňou zaklenutou jedným poľom krížovej rebrovej klenby a pristavanou sakristiou.
Okolo roku 1400 dala niektorá tunajšia meštianska rodina, alebo bratstvo baníkov pristaviť k severnej lodi kostola ďalšiu bočnú loď čím vzniklo dnešné nepravidelné dvojlodie. Okolo roku 1400 pristavili k pôvodnej dispozícii severnú bočnú loď. Je zaklenutá štyrmi klenbovými poľami krížovej klenby v tzv. krásnom slohu vrcholnej gotiky. Od hlavnej lode je oddelená mohutnou trojdielnou arkádou.
Každé z rebier vo vedľajšej lodi dosadá na kružbovú konzolu. Ukončená je malým polygonálnym presbytériom s jedným klenbovým poľom a uzáverom. Úzky triumfálny oblúk bočnej lode je ozdobený bohatou netradičnou figurálnou výzdobou. - Z hľadiska architektúry ide okrem hrubej stavby predovšetkým o krížovú rebrovú klenbu v tzv. krásnom slohu v bočnej lodi a neskorogotickú sieťovú hviezdicovú klenbu v hlavnej lodi blízku klenbe Kostola sv.
- Peknou ukážkou gotického kamenárstva je aj svätyňa bočnej lode.
Najvýraznejšia architektonická zmena na kostole nastala v roku 1506, kedy zaklenuli hlavnú loď jedinečnou neskorogotickou sieťovou hviezdicovou klenbou. Unikátnu neskorogotická sieťovú hviezdicovú klenba v hlavnej lodi, ktorú postavili v roku 1506, o čom svedčí aj nápis na nástennej maľbe pod terajšou neskorobarokovou výmaľbou. Na Slovensku nájdeme podobnú sieťovú klenbu iba v B. Štiavnici v kostole sv. Kataríny. Vychodiskovo najbližšie je však k Pukanskej klenbe neskorogotická klenba v Maďarskom Nyírbátore.
Z toho istého obdobia pochádza aj zaujímavé kamenné pastofórium na tordovanej nohe v presbytériu a s letopočtom 1506. Neskorogotický sedlový portál do sakristie.
Interiér kostola
Obdobie najväčšej hospodárskej prosperity mesta (2. pol. 15. stor. )sa odrazilo aj na bohatom vybavení kostola nádhernými neskorogotickými oltármi, ktoré pochádzajú z konca 15. storočia. Na prelome 15. a 16. storočia sa realizovali aj vďaka hospodárskej prosperite mestečka v kostole rozsiahle práce.
Kostol je výraznou pamiatkou celého okresu. Chrám sv. Mikuláša je jedným z mála chrámov na južnom Slovensku s pomerne zachovalým pôvodným gotickým zariadením. V interiéri Kostola sv. Mikuláša sa zachovali štyri vyrezávané neskorogotické krídlové oltáre z obdobia okolo roku 1480. Sú zaradené do okruhu dielne majstra Božieho hrobu v Hronskom Sv. Beňadiku.
Počas reformácie boli obidve lode predelené plným múrom, ktorý odstránili až roku 1940. Počas reformácie kostol využívali protestanti aj katolíci, rozdelili si ho však na dva chrámy zamurovaním arkádových oblúkov medzi hlavnou a severnou loďou. Od čias reformácie boli lode oddelené súvislým múrom, až do roku 1940.
Barok do architektúry kostola nejak významnejšie nezasiahol a aj preto sa nám Pukanský kostol zachoval v takmer neporušenej stredovekej forme. Barokový mobiliár kt. tvorí veľmi zaujímavá vyrezávaná kazateľnica, bočný oltár sv. Jána Nepomuckého ale asi najzaujímavejšia je unikátna neskorobaroková krstiteľnica s vyrezávaným vyrchnákom s figuratívnym motívom Kristovho krstu a malou sochou Boha otca nad ním.
Výraznejšie zmeny nastali iba v interiéri niekedy v 2. pol. 18. storočia, keď pribudol nový barokový mobiliár. Výraznejšie zmeny nastali v interiéri niekedy v 2. pol. 18. storočia, keď pribudol nový barokový mobiliár.
Počas prestavby kostola v rokoch 1864 - 67 postavili dnešnú štvorcovú vežu na mieste pôvodnej, ktorú museli po zemetrasení na zač. 19. storočia zbúrať. Počas prestavby kostola v rokoch 1864 - 67 postavili dnešnú štvorcovú vežu na mieste pôvodnej, ktorú museli po zemetrasení na začiatku 19. storočia zbúrať.
Napriek všetkým stavebným úpravám, ktoré kostol poznačili, ostal stredoveký ráz kostola zachovaný a môžme konštatovať že je to jedna z najlepšie zachovaných gotických pamiatok v regióne juhozápadného Slovenska.
Nepochybne jednou z najväčších výnimočností tohto kostola je unikátny súbor neskorogotických oltárov, ktoré vynikajúco dopĺňajú gotický výraz celého interiéru. Asi najvzácnejší je neskorogotický hlavný oltár Ukrižovania z obdobia okolo r. 1500 aj vďaka svojej umeleckej hodnote ale aj forme. Hlavný oltár Ukrižovania z konca 15. storočia nie je celkom jasne zatriedený do slohových prúdov. V skrini rozmerov 210/190 je osadená ústredná skupina Kalvárie s Kristom na kríži, dvoma lotrami, Ježišovou Matkou, Máriou Magdalénou, sv. Jánom a Longinom. Na krídlach reliéfy: Kristus na Olivovej hore, Judášov bozk, Ježišovo bičovanie a Šimon z Cyrény pomáha Ježišovi niesť kríž. Na zatvorených stranách krídel sú štyri tabule so svätcami a sväticami. Nástavec so sochami „Vir dolorum“, sv. Mikuláša a sv. Ambróza po stranách pochádza z 19. storočia. Pôvodná predela je nahradená barokovým bohostánkom. Menzu hlavného oltára tvorí náhrobok z roku 1320. - Hlavný oltár Ukrižovania z roku 1498 má v centrálnej časti bohatú scénu Kalvárie s hneď ôsmimi vyrezávanými postavami. Má ísť o najkompletnejšiu spracovanú Kalváriu v rámci celého stredovekého Uhorska.
Výnimočnosťou tohto oltára nie je len spojenie barokovej predely na ktorej je staršia gotická skriňa, ale aj najkompletneší súbor gotických plastík Ukrižovania na území bývalého Uhorska. Podobné črty v sochárskom prevedení tejto kalvárie nájdeme napr. aj na kamenných plastických konzolách v kaplnke sv. Jána Almužníka v B. Bystrici.
Bočný oltár Najsvätejšieho Spasiteľa z roku 1488, so stojacou sochou žehnajúceho Krista v strede a po bokoch v menších nikách sochami sv. Apoštolov nemá na Slovensku paralelu. Bočný oltár Najsvätejšieho Spasiteľa z roku 1488. V roku 1942 sa však pri rekonštrukcii našla písomná správa, podľa ktorej je autorom oltára majster Pavol z Budína.
Bočný oltár Korunovania P. s tabuľovými maľbami inšpirovanými grafikami Martina Schongauera. Bočný oltár Korunovania Panny Márie z roku 1484. Aj oltár Korunovania Panny Márie má mnohé prvky príbuzné so svätobeňadickou školou. Súsošie korunovania je vysoké 120 cm. V postranných výklenkoch boli sochy sv. Jána ev., sv. Petra, sv. Jána Krstiteľa a sv. Pavla. Na krídlach sú zobrazené pašiové motívy. Súsošie korunovania s nimi však nekorešponduje, keďže do skrine bolo osadené až v roku 1942 pri rekonštrukcii kostola výmenou za novšiu sochu sv. Jozefa. Pôvodne bola ústrednou pravdepodobne socha „Vir dolorum“.
Bočný oltár Panny Márie z roku okolo 1475 je typ tzv. "viereraltaru". Najstarší z oltárov, oltár Panny Márie, je z rokov 1470-1480. Ústrednou postavou je 120 cm vysoká socha Madony, vyrezaná z lipového dreva. Kompozične je príbuzná soche Madony z levočského oltára „Vir dolorum“. V postranných výklenkoch sú sochy baníckych svätíc Barbory, Kataríny, Margity a Doroty. Na vnútorných krídlach je zobrazený mariánsky cyklus, na vonkajších sú Madona a svätci.
Neskorogotický bočný oltár, ktorý je umiestnený vo svätyni bočnej lodi má v strede skrine novodobú sochu sv. Jozefa, ale tabuľové obrazy po stranách a na predele sú z obdobia okolo r. 1480. Oltár sv. Jozefa (teda pôvodne oltár Korunovania) pozostáva z novšej sochy sv. Jozefa v skrini, dvoch maľovaných krídel a neskorogotickej predely. Obrazy sú zaradené do okruhu beňadickej dielne z tretej štvrtiny 15. storočia. Predela pochádza zjavne (odpílené okraje) z niektorého iného oltára. Je datovaná do roku 1580.
Spojenie gotických oltárov ako aj barokových častí mobiliáru (kazateľnica, krstiteľnica, lavice, bočný oltár, neskorobaroková nástenná maľba atď.) tvoria jedinečnú atmosféru interéru. Zaujímavosťou je aj že v celom interiéri sa nachádza jediný barokový bočný oltár sv. Jána Nepomuckého, v západnej časti bočnej lode. V kostole sa nachádza len jeden barokový oltár sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia. Má stĺpovú architektúru konkávne komponovanú, so sochami sv. Jozefa, sv. Jána Nepomuckého a sv. Petra.
Baroková je i kazateľnica z prvej polovice 18. storočia. Na parapete rečnišťa sú sochy cirkevných otcov. Baroková je i kazateľnica z prvej polovice 18. storočia. Na parapete rečnišťa sú sochy cirkevných otcov.
- V kostole sa zachovalo aj niekoľko gotických portálov. Vstupy s lomeným oblúkom nájdeme na južnej strane lode a na západnom priečelí, sedlový portál prepája hlavné presbytérium a severnú sakristiu.
V Pukanci sa zachovali ako v jednej z mála farností aj dve "inkunábuly" - gotické knihy, prvotlače z obdobia konca 15.
V interiéri sa pod omietkami nachádzajú doložené neskorogotické nástenné maľby (začiatok 16.
V kostole sa nachádza náhrobný kameň istého Albrechta/Alberta s čiastočne zachovaným nápisom vo vrcholnogotickej majuskule a datovaným cca do roku 1320.
Tabuľka: Oltáre v kostole sv. Mikuláša
| Oltár | Obdobie vzniku | Charakteristika |
|---|---|---|
| Hlavný oltár Ukrižovania | Okolo 1500 | Spojenie barokovej predely a gotickej skrine, najkompletnejší súbor gotických plastík Ukrižovania |
| Bočný oltár Najsvätejšieho Spasiteľa | 1488 | Socha žehnajúceho Krista, sochy sv. Apoštolov |
| Bočný oltár Korunovania Panny Márie | 1484 | Tabuľové maľby inšpirované grafikami Martina Schongauera |
| Bočný oltár Panny Márie | Okolo 1475 | Typ "viereraltaru", sochy baníckych svätíc |
| Bočný oltár sv. Jozefa | Okolo 1480 (tabuľové obrazy) | Novodobá socha sv. Jozefa, tabuľové obrazy z obdobia okolo 1480 |
| Barokový oltár sv. Jána Nepomuckého | 18. storočie | Stĺpová architektúra, sochy sv. Jozefa, sv. Jána Nepomuckého a sv. Petra |