Obdobie Vianoc je magické a pre mnohých je to najkrajšie obdobie roka. A nejde len o samotný akt rozdávania darčekov. Na Slovensku sa na Vianoce - sviatky narodenia Ježiška, pripravujeme už od začiatku decembra. Toto obdobie sa nazýva Advent.
Práve v tomto období sa častejšie stretávame v kostole, kupujeme alebo vyrábame darčeky pre svojich blízkych a zdobíme si svoje príbytky vianočnými dekoráciami a ozdobami. Určite nám už stôl zdobí adventný veniec so 4 sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ. Adventný veniec je v mnohých západných kresťanských cirkvách symbol Vianoc a jeho kruh predstavuje kolobeh života. Štyri sviečky, ktoré majú vlastnú symboliku, sa zapaľujú každú nedeľu a približujú nás k Prvému sviatku vianočnému. Dnes vence ladíme do farieb interiéru, kedysi mali fialovú farbu s jednou výnimkou. Tretia svieca bola ružovej farby a vychádzala z farby rúcha kňaza, predstavovala radosť.
Vianoce začíname sláviť 24. decembra. Najväčší sviatok Vianoc je však až 25. decembra - 1. sviatok vianočný - deň narodenia Ježiša Krista. Na Štedrý deň sa zvykne dodržiavať pôst, ktorí sa končí o polnoci. Perníčky či iné sladké dobrôtky sú už nachystané niekoľko dní dopredu. Jedlá sa naprieč Slovenskom líšia podľa zvykov. Spravidla však na štedrovečernom stole nesmie chýbať med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, koláče, opekance, ovocie či cesnak. Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú darčeky a mnoho ľudí sa taktiež zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiška.
Stromček nepatrí k dlhovekému slovenskému vianočnému zvyku, zdobíme ho až od roku 1812. Pripravil ho ako prekvapenie pre svojich hostí riaditeľ Stavovského divadla Johann Carl Liebich. Tradícia zdobenia stromčekov sa údajne zrodila v Nemecku. Nápad pochádza zo starogermánskych zvykov. Pri slnovrate si ľudia nosili domov stromčeky alebo čečinu, aby uctili boha Odina. Každá rodina má svoje preferencie v druhu stromčeka, ale aj v štýle zdobenia. Niekto uprednostňuje trblietky, sklenené gule, iný slamienkové ozdoby. Pustiť sa môžete aj do výroby vlastných ozdôb s vašimi deťmi, skrátime im čakanie a užijete si spoločný čas - a možno sa z toho stane nový vianočný zvyk.
Aj vianočné pečivo má pravdepodobne pohanský pôvod spojený s oslavou zimného slnovratu. Dnešná podoba vianočného pečiva pochádza približne z 19. storočia. Prvé pečivo sa pieklo z vianočkového kysnutého cesta. Po druhej svetovej vojne sa podoba pečiva začala výrazne meniť. Najobľúbenejšie druhy boli z medu, ale aj zo škvarkov či zázvoru. Dnes na vianočných stoloch kraľujú vanilkové rožteky, linecké pečivo, medovníčky alebo napríklad orechové pracny. Každý druh potrebuje svoje suroviny aj čas prípravy. Práve linecké pečivo si nenechávajte na poslednú chvíľu, ale pustite sa doň s predstihom.
Celý rok ho takmer nevidíme, no s príchodom zimy sa jeho vetvičky začínajú objavovať na listnatých aj ihličnatých stromoch. V období Vianoc sa zelené kríčky s plodmi menia na vianočnú tradíciu a súčasť takmer každej domácnosti. Svoje príbytky cezmínou a imelom zdobili už Kelti a Slovania a verili, že ozdobený dom priláka dobrého ducha ako útočisko pred mrazmi.
Možno ste aj vy ako dieťa chceli vidieť zlaté prasiatko a snažili sa celý deň až do večera nejesť. Pôst patrí k vianočným zvykom nielen na Slovensku, ktorý má dnes už len trochu inú podobu. Ak ho však nedodržíte, nestane sa vám nič zlé. Ovšem napríklad nepárny počet osôb pri štedrovečernom stole vám vraj prinesie smolu. Odporúča sa mať prestreté aj pre nečakaného hosťa a neodmietnuť žiadnu náhodnú návštevu či pocestného, ako hovoria ďalšie vianočné povery. Pri krájaní jablka dúfajte v hviezdičku. A pri púšťaní lodičiek, aby sa žiadna nepotopila, pretože potom by ste mohli prísť o niekoho blízkeho. Ale nebojte, ide len o jednu z mnohých vianočných povier, ktorým môžete, ale rozhodne nemusíte veriť.
Jasličky patria k Vianociam v slovenských krajinách už celé storočia. Pôvodne zdobili kostoly, no postupom času sa rozšírili aj do domácností veriacich aj neveriacich. Dokonca aj šľachta našla záľubu v betlehemoch a nechávala si ich vyrábať, aby si nimi ozdobila svoje paláce. Ak chcete vidieť skutočné skvosty, vyberte sa na výlet nielen do kostolov v Bratislave či iných miest.
Štedrý deň vrcholí pre kresťanov polnočnou omšou. Ide o starý vianočný zvyk, ktorý sa koná v predvečer sviatku narodenia Krista, pripisovaného nasledujúcemu dňu, teda Božiemu hodu. Zúčastniť sa tzv. vigílie môžu aj nekresťania a ak by ste ju chceli navštíviť vo vašom meste, vopred si zistite, kedy začína.
Naša história je tak bohatá na zvyky a tradície, že každý región a dokonca niekedy každá obec má svoje špecifické zvyklosti. Pochádzajú z povier, kresťanskej viery, a boli ovplyvnené prostredím, kde ľudia žili, počasím a spoločenstvom, ktorým boli obklopení. Aké zvyky sú tradičné vo Vašom regióne, meste, či oblasti?
Predvianočné obdobie a tradície
Predvianočné pôstne obdobie plné zvykov a tradícií začínalo už v novembri. November sa podľa staro-slovenského kalendára volal STUDEŇ a december MRAZEŇ. Naši predkovia pomenúvali mesiace podľa toho, čo bolo pre daný mesiac najpríznačnejšie. Počas mesiaca Studeň vanul studený vietor, padal studený dážď a sv.
Dni na Sv. (Martin, patrón vojakov a koní, známy svojim skutkom, kedy mečom rozrezal svoj vojenský plášť, aby ochránil polonahého žobráka pred zimou. Verilo sa, že ak Martin prichádza symbolicky na bielom koni, prináša tak vlastne sneh. Toto obdobie je známe tým, že ľudia verili, že počas dlhých zimných večerov vychádzajú von zlý duchovia, či bosorky. Preto sa počas týchto dní chránili cesnakom, jeho konzumáciou, alebo a kreslili cesnakové kríže nad dvere domov, príbytkov a maštaliek.
Jednou z tradícií je pečená „martinská hus“, ku ktorej sa viaže jedna povesť, kde Sv. Martin schovával biskupa v husíne (príbytku husí), ale husi ho svojím gagotom prezradil. Druhá vraví, že Martina husi vyrušovali svojim gáganím natoľko, že ich radšej upiekol. Tretia povesť vraví, že istý rabín ukryl u seba uhorského kráľa Bela IV.
Kto ešte nepočul o svätomartinských vínach, tak sú to vlastne prvé vína v danom ročníku. Tradícia pripíjania si na Sv. Martina pochádza z obdobia vlády Jozefa II. Pokiaľ sa toto prvé víno vydarí, znamená to, že i zvyšok vína v tento rok bude výborný. K jeho pitiu sa však viaže niekoľko pravidiel. Nemalo by sa otvoriť skôr ako na sv. Martina a vínko by sa malo vždy nalievať len z fľaše. Nie zo sudu. Na Martina bolo známe i svätomartinské pečivo. Piekli sa sladké rožky, rohy, alebo podkovy plnené lekvárom, makom, alebo orechmi. V Čechách i na Slovensku sa im vravievalo Martinské Podkovy, Martiny, Zahýbaky, Rohy, pastierske trúby - Roháče alebo aj Vandrovnice. Martinskými rohmi obdarovávali dievčence svojich mládencov.
Naši starkí vravievali, že na Martina sa často menila či končila služba, kedy bola aj vyplácaná mzda a za svoju prácu dostali i odmenu v podobe svätomartinského pečiva. Toho obdobia pochádza aj výraz „martinkovať“, čo znamenalo nepracovať.
Sv. Martina mali byť ukončené všetky páračky. Páralo sa perie do perín pre rodinu a výbav pre mladé nevesty. Muselo sa to stihnúť napárať do večera toľko, koľko sa uložilo v ten deň na stôl, lebo ak by nejaké ostalo do druhého dňa, v tej domácnosti by sa nevydarili malé húsatká. Zvyšné perie sa nesmelo hádzať do pece, aby husi neboli chudé, ani hádzať za dvere, lebo by sa husi nedržali doma, ženy nesmeli perie prekročiť, lebo by ich mohli bolieť zuby, či hlava. Mohlo sa však skladovať na jednej kope, aby aj húsatá boli po hromade. O zvyšné perie sa postarali najchudobnejší, ktorí si ním mohli naplniť svoje periny.
Po Sv. Priadky - sa nazývali aj prástky, alebo večurky. Vlákna ľanu, konope a vlny sa pomocou vretena a kolovrátku spriadali do celistvej nite. Priadlo sa väčšinou v jednom dome, kde sa skladali na jedlo i kúrenie, či petrolej na svietenie. Priasť mohli chodiť dievky od 14 rokov, čím boli považované už za dospelé. Priasť sa nemohlo cez víkend a v stridžie dni.
Dni na Sv. (Prečo je práve patrónkou hudobníkov ? Pred večerom sv. Cecílie sa zhromažďovali rôzne spevácke a hudobné spolky, kde prijímali nových hudobníkov, spevákov.
Dni na. Sv. (Katarína bola povestná svojou vzdelanosťou, mravnými cnosťami, zvedavosťou, darom reči, pracovitosťou, a vierou, kedy premenila veľa nevercov i samotného cisára. Za to, že odmietla jeho ponuku na sobáš, ju mučili na zvláštnom kolese. Rovnako sa i v tento deň ponatierali cesnakom zámky dverí, kľučky, zárubne, aby tieto stridžie dni a rákoše (bosorácke stretnutia) zažehnali a zahnali všetky bosorky, ktoré by chceli učarovať dobytku a hydine. Zvykom tiež bolo, podobne ako na Ondreja, že tam, kde mali Ondreja alebo Katarínu, chodila mládež do dverí hádzať staré hlinené hrnce.
Na Katarínu sa konávali už posledné Katarínske zábavy a tance pred adventom. Chlapci sa obliekali do rôznych kostýmov a tancovali s dievčencami. Na Katarínu sa nemalo pracovať s kolesom, teda ani s kolovrátkom, hrnčiarskym kolesom a ani v mlynoch. Rovnako to bolo aj s pradením, vyšívaním, páraním.
Povestné bolo púčkovanie. Orezali sa konáriky z ovocných stromov a kríkov. Vydajachtivé dievčence zasadili halúzky do črepníka s pieskom, alebo len vložili do krčaha, či džbánu a každý deň polievali vodou z potoka, ktorú doniesli vo svojich vlastných ústach. Ak im rozkvitla do Štedrého dňa, ich želanie sa malo čoskoro splniť. Ak to bol jeden konárik, či halúzka, mali len jedno želanie k splneniu, ak konárikov bolo viac, tak želaní bolo viac.
Dni na Sv. (Ondrej bol zmieňovaný spravidla v súvislosti so zázračným nasýtením 5 tisíc ľudí. Je patrónom neviest a zamilovaných). V predvečer sviatku skúšali dievčatá, ktorá z nich sa čo najskôr vydá. Každá vzala kúsok chleba, položila ho na lopatu a čí kúsok vzal pes ako prvý, tá sa prvá vydala.
O pol noci pred sv. „Kohútik, kohútik, zakotkodákaj. Ak muža dostanem, vedieť mi daj. Ak sa ozval prvý kohút, malo dievča nádej, že sa toho roku vydá. Ak sa však ozvala sliepka, dievča muselo rok ešte počkať.
Na Ondreja ráno chodili pastieri, koniari a všetci čo sa starali o zvieratá a dobytok z domu do domu s taškami cez plece nazvanými visáky na výslužku. Ich synovia nosili v rukách brezové prúty, 1 pre každú gazdinú v dedine a vinšovali. Večer sa mládenci začiernili, nasadili si zvieracie masky a chodili po domoch, aby začiernili dievčence.
Na Ondreja bolo zakázané priasť, podobne ako na Katarínu, aby sa „nezamotal“ vlk medzi ovce. Na ondrejských priadkach sa nepradlo, keďže je to stridží deň, ale čarovalo a všetilo. Varili sa halušky, ale len v novom hrnci dievčaťom, ktoré ukradlo suroviny z domu, kde mali Ondreja. Do kúskov cesta balila mená 13tich chlapcov, aj jeden prázdny. Aké meno vytiahla vlastnými rukami z horúcej vody, ten sa mal stať jej budúcim manželom. Ak vyplával prázdny lístok v haluške, mala čas na vydaj ešte ďalší rok.
Lialo sa olovo. Na sviatok sv. Ondreja sa robieval i ďalší menej známy zvyk. Pri tomto zvyku si bolo potrebné vziať 4 hrnčeky a obrátiť ich dnom hore. Pod každý z nich sa predtým vložila hlinu, chlieb, hrebeň a prsteň. Ostatní, členovia rodiny boli potom postupne prizvaní a každý si vybral a každý ukázal na 1 hrnček. Hlina znamenala smrť, chlieb bohatstvo, hrebeň chorobu, prsteň svadbu.
Od Ondreja začína Advent. O pôvode adventu a adventného kalendára sa môžete dočítať aj v mojom blogu Adventný kalendár od šikovných Sloveniek.
Dni Sv. (Barbora je patrónkou baníkov, ochrankyňou pred búrkou. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku."Barborky" boli ženy a dievčatá zahalené do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Výnimočne boli oblečené za mníšky alebo mali rozpustené vlasy a venček na hlave. V ruke držali košík so sladkosťami alebo metlu, štetku, či husacie krídlo. Keď prišli do domu, symbolicky zamietli izbu. Svoj príchod niekedy ohlasovali zvončekom alebo búchaním na okno, či okenice. Taktiež sa nemohlo priasť a párať v tento stridží deň, aby sa statok nepáral, teda neklal. Inde dievčatá chodili s varechami a ak niekoho našli priasť, ten dostal výprask, alebo im narástli stridžie prsty.
Barborky sa nazývali aj konáriky čerešní, alebo jabloní, ktoré sa dávali opäť do džbánu. a dievčatá ich zalievali studenou vodou z potoka, ktorú nosili vo svojich ústach. Ak rozkvitli, dievča, ktoré sa o ne staralo, sa budúci rok malo vydať.
Dni Sv. Rovnako sa nesmelo priať, šiť. Zvyk sv. Mikuláša pochádza z 5. stor. z Nemecka. Kedy v Nemecku najprv plnili papierové lodičky sladkosťami , pretože Mikuláš bol patrónom námorníkom a sám s plavil z Alexandrie do Myry. Mikuláša v našich koncoch sprevádzal aj čert aj anjel. Čert predstavoval zlo a naháňal strach, aby ľudia ľutovali hriechy a zlé skutky.
Dni Sv. (Lucia bola patrónkou svetla a uzdravovania.) Na dedinách ju však považovali za najväčšiu bosorku. Od Lucie do Vianoc sa naďalej pojedal cesnak a potierali dvere, ale kŕmili ním i kravy. Taktiež na ochranu proti Luciiným čarám používali rôzne bylinky a rastliny. Mládenci liali olovo cez dierku kľúča, aby zistili, akému povolaniu sa budú venovať. Nemohlo sa priasť, nič požičať a ani vrátiť.
Najznámejším zvykom bol Luciin stolček. Ktorý nielen odhaľoval bosorky, ale rovnako aj ochraňoval pred nimi samotnými. Gazdovia ich vyrábali aj pre gazdiné, aby na nich mohli sedieť, keď kravu dojili, a aby im striga mlieko neukradla. Stolček sa vyrábal takým spôsobom, že sa skladal po jednom kúsku každý deň až do Vianoc, aby na polnočnej omši (na Utiereň) mohol ten, kto ho vyrobil, vidieť všetky bosorky, keď na ňom sedel na omši.
Lucie boli odeté dievčence v bielom so zamúčenými tvárami a husími pierkami a vymetali tiež všetky rohy kúty v úplnej mlčanlivosti, do okien dávali tekvice s vyrezanými tvárami a horiacou sviečkou. Aby sa bosorky nedostali do príbytkov ľudia robili veľký lomoz. Rozbíjali sa džbány, používali sa i trlice a trepačky, plieskalo sa bičom, pískalo na píšťalkách, trúbili na rohoch, zvonili zvoncami, alebo reťazami.
Opäť sa nemohlo priasť, ani túlať po hore a rúbať drevo. Dievčatá si veštili s jablkom, z ktorého tiež každý deň odkusovali až do Štedrého dňa, tak aby keď do neho kusli posledný raz, Keď sa ozval sa zvon k pólnočnej omši a akého prvého mládenca zbadali, ten mal byť ich manželom. Pripravovali si aj lístočky s menami až do Vianoc, kde napísali mená mládencov a ktorý im posledný vyšiel, ten mal byť ich milým. Tento zvyk sa robieva aj dodnes.
Po sv. Lucii sa mohli začať piecť vianočné oplátky.
Dni Sv. (Tomáš je patrón furmanom a murárov. Áno v tento deň sa oslavovalo Tomáša. Vravelo sa Na Toma, seď doma. Nemohlo sa ísť do hory a priasť. Robili sa zabíjačky, lebo sa verilo, že mäso dlhšie vydrží. Koledníci roznášali polazníky, polazníčky - vetvičky čečiny s kláskami z dožinkového venca a so stužkami. V neskoršom období pastieri roznášali aj vianočné stromčeky.
Vravelo sa, že je najkratší deň a najdlhšia noc, a zvykom bolo merať noc, ktorú prebdeli hrami spevom a inými ručnými prácami. Súviselo to s obdobím nazvaným Kračún, kedy nastal zimný slnovrat, ktorého prapôvod slávenia sa vytvoril už za starých Slovanov, kedy horeli ohne, sviece a prebdela sa celá noc.
Štedrý deň
Na Adama a Evu-Štedrý deň sa pólnocou končil pôst i stridžie dni. Ešte pred svitaním sa pieklo rôzne vianočné pečivo, aby bolo hotové pred východom slnka. Piekli sa figúrky zvierat z dvora, makovníky, medovníky, štedráky, orechovníky, roháče, praclíky zvané perace, obradové pečivá, chleba, posúchy a opekance, či kysnuté koláče. Gazdiná si utierala ruky od cesta o kmene ovocných stromov, aby dobre rodili.
Chystal sa stôl. Pod stôl sa dávala sekera, aby kto na ňu stupil bol celý rok šťastný. Ovíjala sa okolo stola reťaz, aby rodina držala súdržne pohromade. Nad stolom býval ešte slamený dožinkový veniec, až neskôr bol nahradený čečinou, alebo vysiacim vianočným stromčekom. V lavóriku sa do polovičných orechových škrupiniek dali malé kúsky sviečok a nechali plávať na vode. 1ks pre každého člena rodiny. Ak plávali na hladine, znamenalo to zdravie a šťastie, ak sa potopili a sviečka zhasla znamenalo to pravý opak. Pod tanier sa dával peniaz, alebo rybie šupinky.
Cez deň sa jedlo veľmi málo a dodržiaval sa pôst bez mäsa. Deťom sa sľubovalo, ak vydržia do večera nejesť, tak uvidia prasiatko - svetielko zo zrkadielka, ktoré blikotalo po stene. Jedli sa opekance s medom a makom, kaše, prívarky z hrušiek a sliviek, pirohy s bryndzou, lokše s makom, suché zemiaky s mliekom. Nemohlo sa zametať, priasť, tkať. Chlieb, ktorý sa položil na stôl, mal ostať nedotknutý až do Nového roka.
Na stole býval aj kôš, či sito naplnené plodinami , ktoré dopestovali sami. Veštili podľa cibuľového kalendára z 12 cibuľových lupienkov, 12 mesiacov roku, ktoré sa solili. Koľko každý lupienok pustil do druhé dňa Božieho narodenia, toľko vlhka malo byť v danom mesiaciv budúcom roku. Robili sa obety, vode a vetru, kedy sa pár omrviniek hodilo do daného živla.
Ak sa objavila prvá hviezda na oblohe mohlo sa začať večerať. Najprv sa rozkrojilo jabĺčko, ktoré keď malo 5-cípu hviezdu z jadrovníka znamenalo zdravie a šťastie. Ak tam bola 4-cípa hviezda v tvare kríža znamenalo to trápenie a choroby. Jablko sa nakrájalo na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny, a každý zjedol svoj kúsok. 12 jadierok, 12 mesiacov v roku sa namočilo do vody a koľko ich vyplávalo toľko mesiacov malo byť suchých v ďalšom roku. Jedli sa oplátky s medom a cesnakom a gazdiná medovým prstom urobila všetkým krížik na čelo. Rozlúskol sa i oriešok, ak bol zdravý, tak mali byť všetci zdraví i na ďalší rok, ale ak bol červivý znamenalo to nepríjemnosti. Oriešky sa hádzali aj do každého kúta.
Jedávala sa šošovičná polievka, ktorá znamenala hojnosť a peniaze. Inde zase kapustnica s hríbmi, či kyseľ, obilninová kyslá polievka. Jedli sa i opekance s makom, keďže bol ešte pôst. Pôvod zvyku jedenia ryby siaha do kresťanstva, kedy ryba bola a je jeho symbolom, a rovnako bola pôstnym jedlom, ale jedávala sa väčšinou len v panských domoch. Mäso sa mohlo jesť až po pólnoci. Štedrovečerná večera sa väčšinou skladala z viacerých chodov, zo siedmych, niekde až deviatich. Niekde sa dodržiavala tradícia zjesť z každého jedla len tri sústa. Nachystaný čakal i tradičný štedrák. Popíjala sa pálenka, alebo hriatô. Nezabúdalo sa s jedlom ani na dobytok a hydinu.
Darčeky sa v začiatku vôbec nedávali, a ak tak len formou jabĺčka, orieška, či medovníka. Týmto dňom sa končil 30 dňový adventný pôst a v kresťanstve sa oslavuje narodenia Ježiša Krista, čím je najväčším vianočný sviatkom.
Oheň ako taký mal veľký význam najmä v tento deň. Mal ochrannú moc pre celú rodinu, ktorá sa zdržovala najmä doma. Najprv sa nabrala voda a poumýval sa ňou každý jeden člen domácnosti. Až následne potom sa mohol založiť úplne nový oheň, v úplne vyčistenej peci z nových polienok. Každý bol doma nechodilo sa na návštevy, okrem koledovania malými chlapcami. Vinšovníkom sa podarúval medovníček, oriešok, alebo peniažkové jablko poprepichované malými penia.
Regionálne rozdiely v tradíciách
Kapor, zemiakový šalát a rozprávky. Vianočná klasika, ktorá nikdy neomrzí. Najkrajšie sviatky roka však majú oveľa viac podôb. Stačí nazrieť za dvere domácnosti v jednotlivých regiónoch. Čím sa líšia Vianoce na západe, strede a východe? Možno budete prekvapení, koľko čarovných detailov by ste objavili.
Západné Slovensko
Klasiku uprednostňujú najmä na západe. Tradície na západnom Slovensku sa rozhodne nedajú vtesnať do jednej vety. V dnešnej, modernej spoločnosti má každá domácnosť svoje pravidlá. Aj napriek tomu platí, že na štedrovečernom stole by nemala chýbať chutná polievka. Môže to byť kapustnica, šošovicová či dokonca hríbová polievka. Za ňou nasleduje ryba pripravená na rôzne spôsoby. Najčastejšie vyprážaný, prípadne pečený kapor so zemiakovým šalátom.
Čaro vianočného večera dotvárajú špeciálne zvyky. Hlava rodiny zvyčajne uloží pod obrus peniaze alebo šupiny z kapra, aby bol nasledujúci rok štedrý. Samozrejme, nemôže chýbať ani rozkrajovanie jabĺčka a oblátka s medom alebo cesnakom. Zvykom je tiež nechať kúsky jedla a omrvinky na stole do druhého dňa, určené sú pre neznámych pocestných. A aby bola rodine dopriata hojnosť aj v ďalšom roku, z poverčivosti sa hádzali do kútov miestnosti orechy. Na Vianoce nemôžu chýbať ani koláčiky, asi najtradičnejší je štedrák. Chutný a mimoriadne sýty koláč so štyrmi rôznymi plnkami (lekvárom, makom, orechami a tvarohom) je typický pre viaceré slovenské regióny.
Stredné Slovensko
Rozmanitosť severných a južných častí. Výraznú rozmanitosť vo sviatočných zvykoch badať aj v celej strednej časti našej krajiny. Pohľad na štedrovečerné menu v severných a južných častiach sa ale výrazne líši. Slávnostná večera sa takmer všade začína modlitbou či prípitkom, potom servírovaním oblátky s medom a makových opekancov. Rovnako nemôže chýbať rozkrajovanie jabĺčka a súčasťou stola sú peniaze či obilniny. Dôvod je prostý - aby bol aj nasledujúci rok čo najviac štedrý.
Mnohé rodiny majú stále zaužívané uväzovanie nôh stola, aby bola rodina aj naďalej súdržná. Tí skôr narodení si zase môžu pamätať vidiecky zvyk, keď gazdovia podávali dobytku kúsok oblátky s cesnakom, aby sa im vyhýbali choroby.
No a večera? Kým v južných častiach nemôže chýbať rybacia polievka (halászlé), na severe si nevedia predstaviť Vianoce bez chutnej kapustnice s hubami. Severné regióny Slovenska stále dodržiavajú dlhoročnú tradíciu a počas celého dňa nejedia nič mäsité. Zaujímavosťou je, že kapra nahrádzajú v niektorých kútoch netypické pokrmy. Môže to byť pečený pstruh, losos, či dokonca vianočné rezne alebo kačka. V tomto prípade do bodky platí - iný kraj, iný mrav. Mnohé rodiny nezabúdajú tiež na pocestných a tých, ktorí ich počas roka opustili. Pri štedrovečernom stole je preto pripravené o jedno miesto navyše aj s celým prestieraním.