Vianoce sú obdobím, ktoré sa na Slovensku spája s mnohými tradíciami a zvykmi. Každý región má svoje špecifiká, a východné Slovensko nie je výnimkou. Odlišnosti sa prejavujú v príprave štedrovečernej večere, v zvyklostiach pred a po nej, ako aj v slávení pravoslávnych Vianoc.
Ako naznačuje staré známe: „Iný kraj - iný mrav“, na východnom Slovensku sa žije opäť trošku inak, ako v predchádzajúcich oblastiach. Okrem závideniahodnej prírody sa prejavujú špecifiká tejto oblasti aj v iných smeroch. Poďme sa spoločne pozrieť na niektoré z nich, s dôrazom na oblasť Trebišova.
Štedrovečerná večera: Príprava a priebeh
Štedrý večer je vyvrcholením adventu a príprav na Vianoce. Na východnom Slovensku, rovnako ako aj v iných častiach krajiny, má štedrovečerná večera svoje pevné miesto a rituály.
Príhovor, modlitba a oplátky
Vo väčšine rodín sa pred samotnou večerou zíde celá rodina za stolom, kde sa povie krátky príhovor. Nasleduje spoločná modlitba, v ktorej rodina ďakuje za všetko, čo počas roka prežila. Po spoločnej modlitbe sa večera začína tradične oplátkami s medom.
Lokálne zvyklosti pred polievkou
Okrem oplátok s medom sa v rôznych oblastiach východného Slovenska dodržiavajú aj ďalšie zvyklosti. Zvykom je tiež zjesť kúsok chleba so soľou (napr. Spišská Nová Ves), kúsok chleba s cesnakom a medom (napr. Bardejov), či najskôr zjesť oplátku s medom a potom chlieb s cesnakom (napr. Rožňava). Tieto lokálne zvyklosti dopĺňajú rôzne rodinné tradície, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu.
Vianočná polievka - kapustnica
Po zahájení večere nasleduje polievka. Najčastejšie pripravovanou a konzumovanou vianočnou polievkou je kapustnica, v ktorej sú huby a klobása. V okolí Trebišova sa pripravuje táto kapustnica s paradajkovým pretlakom a ryžou, ku ktorej sa podáva zemplínsky biely koláč a poprípade podľa chuti kyslá smotana. V okolí Starej Ľubovne sa tiež zvykne jedávať šošovicová, fazuľová alebo hubová polievka.
Hlavné jedlá a záver večere
Po polievke sa zvyknú podávať pirohy plnené zemiakmi, ku ktorým sa podáva šošovicový alebo fazuľový prívarok a následne sa podáva kapor, či filé so zemiakovým šalátom. Inou možnosťou sú pirohy a k tomu ryba - okrem kapra je to často pstruh. Miestami sa tiež vyskytujú rezne so zemiakovým majonézovým šalátom. V niektorých oblastiach, ako napríklad v okolí Rožňavy, sa pri sviatočnom stole konzumuje tiež zajac alebo morka s lokšami a kapustou.
Viaceré rodiny po kapustnici zvyknú jedávať pirohy plnené bryndzou, cibuľkou, zemiakmi a syrom, a po nich následne jedávajú hrachovú polievku, a až po nej vianočnú rybu. Tá však nemusí byť iba vyprážaná, veľmi často sa vyskytujúcim je pečený kapor so zemiakovým šalátom. Ako posledné sa podávajú lokše s makom (napr. Spišská Nová Ves), opekance s tvarohom a maslom (napr. Trebišov) alebo bobáľky s makom (pupáčky s makom).
K slávnostnej štedrej večeri patrí samozrejme dobré vínko, v ktorého sprievode sa vychutnáva večera už od prvotného prípitku. Počas večere osvetľujú stôl sviečky, alebo iba malé svetlo nad sporákom. Ak v rodine nie sú veľmi netrpezlivé deti, po dojedení sviatočnej večere sa za stolom posedí ešte chvíľa v príjemnej vianočnej atmosfére. Stôl v kuchyni so sviečkou uprostred zostane ozdobený aj po Štedrom dni, zväčša až do Silvestra.
Východniarske vianočné zvyklosti
Niektorí ľudia pred Vianocami zvyknú striktne dodržiavať adventný pôst. V Štedrý deň ráno zvyknú chodiť muži vinšovať radostné a pokojné sviatky. Pred večerou sa všetci členovia rodiny od najstaršieho po najmladšieho umyjú vo vode, v ktorej sú hodené mince, aby boli všetci zdraví a bohatí. Vo zvyku je tiež dávať chlieb a peniaze pod obrus, na zabezpečenie dostatku peňazí a jedla na ďalší rok.
Zaužívaným zvykom je taktiež rozrezanie jablka, ktoré ukáže zdravie rodiny v najbližšom roku, či šupina z kapra putujúca do peňaženky. Pri stole sa zhodnotí celý rok, rodina sa pomodlí a spievajú sa vianočné piesne. Počas týchto úkonov sa nesmie odísť od stola. Dievčatám sa kreslí na čelo medový krížik, aby ich chlapci ľúbili. Pri štedrovečernom stole nesmie tiež chýbať jeden tanier navyše, ktorý symbolizuje tých, ktorí sa nemohli zúčastniť štedrej večere, alebo zosnulých.
Rozrezané jablko na Štedrý večer.
Rozrezávanie jablka a veštenie z neho
Veľmi dôležitým bodom večere bolo prerezávanie jablka, podľa ktorého ste určili, či bude rodina zdravá. Z úrody si vybrali ten najkrajší a najväčší plod, ktorý prerezali naprieč tak, aby sa z jadra vytvorila hviezdica. Keď bolo jablko bezchybné a nemalo žiadnu vadu alebo nebolo vo vnútri nahnité, tak to znamenalo, že rodinu nepostretnú žiadne zdravotné ťažkosti.
Ak vo vnútri rozkrojeného jablka na Štedrý večer nájdete hviezdičku z jadrovníka, znamená to, že budete v nasledujúcom roku zdraví a šťastní. Pokiaľ ale v rozkrojenom jabĺčku uvidíte krížik alebo nájdete červa, značí to chorobu a nešťastie, alebo dokonca smrť. Svojmu zdraviu a šťastiu v budúcom roku môžete napomôcť tak, že k vianočnému krájaniu vyberiete na prvý pohľad zdravé jablko.
Pravoslávne Vianoce
Niektorí ľudia slávia Vianoce až 6. januára. Rodiny oslavujúce pravoslávne Vianoce jedávajú cesnak s oplátkou a medom, pirohy s kapustou, kapustnicu s hubami a fazuľový prívarok so zemiakmi v šupke. Štedrý deň je striktne pôstny a stromček sa zdobí zvyčajne až v sviatočný deň. Pečie sa zvyčajne približne týždeň pred sviatkami.
Podľa tradícii by sa malo pred večerou vykonávať spoločné umývanie tváre a rúk v rieke, no mnoho ľudí tento zvyk už nedodržiava. Zvyky, ktoré dodnes zostali sú napr. slama pod stolom alebo reťaz okolo stola, aby rodina držala pokope.
Ďalšie vianočné zvyky a tradície
K tradičným Vianociam na Slovensku neodmysliteľne patria milé zvyky a tradície. Slováci dodržiavajú hneď niekoľko z nich. Niektorí si na tom potrpia a iní ich zo svojho Štedrého dňa pomaly vynechávajú.
- Šupiny z kapra do peňaženky - majú zabezpečiť, aby ste počas nasledujúceho roka netrpeli núdzou.
- Veštenie z orechovej škrupiny - Do orechovej škrupiny dievčatá vložia malú sviečku pre seba a svojho milého, zapália ich a nechajú plávať na vode. Ak sa stretnú, znamená to lásku.
- Prestieranie navyše - rodiny doteraz prestierajú pre jedného človeka navyše. Je to symbol milosrdenstva, aby sa mohol pohostiť pocestný.
- Pôst na Štedrý deň - mnohí dodnes zachovávajú pôst až do východu prvej hviezdy. Ten má z kresťanského hľadiska pripraviť ľudí na narodenie Ježiška.
- Bankovka pod vianočným obrusom - má od dverí odstrašiť chudobu.
- Orechy v kútoch bytu - po večeri ich rozhádže najstarší člen rodiny, aby počas celého roku bolo v dome hojnosti.
- Krížik medom na čelo - hlava rodiny tak urobí každému členovi rodiny, aby boli pokorní a dobrí ako med.
- Hádzanie topánky za hlavu - Dievča, ktoré hodí topánku tak, že sa špička otočí k dverám, sa vraj do roka vydá.
Medzi ďalšie inšpirujúce zvyky a tradície patria:
- Bohatstvo - Zapečená minca vo vianočke. Kto ju pri štedrovečernom stole nájde, mal by byť zdravý a bohatý po celý rok. Alternatívou k tomuto zvyku je schovávanie peňazí či rybích šupín pod obrus.
- Zdravie - Po štedrovečernej večeri zapáľte uprostred stola sviečku. Každý člen postupne sfúkne plameň a sleduje dym. Ak stúpa rovno, dotyčný bude zdravý, ak smeruje k dverám, zomrie.
- Úroda - Ak uviažete slamu okolo kmeňov stromov, dobre zarodia.
- Súdržnosť rodiny - Symbolizuje reťaz okolo stola.
- Svadba - Odkiaľ pes v noci zabreše, z tej strany nech dievča čaká svojho budúceho ženícha. Ak je súce na vydaj a do izby prinesie párny počet polienok na kúrenie, do roka bude žiť v páre.
Dodržiavanie pôstu na Štedrý deň patrilo, u niekoho stále patrí, medzi najdôležitejšie tradície. Prvým jedlom dňa by tak mala byť až štedrovečerná večera.
Slovenskou tradíciou je aj privolávanie bohatstva a to hneď niekoľkými spôsobmi. Šupina z kapra sa dáva pod obrus, aby sa zabezpečilo dostatočné množstvo bohatstva pre celú rodinu. Niektorí si šupinu dávajú aj do peňaženky a nosia ju tam po celý rok. Peniaze by sa v nej mali rozmnožiť. Finančná stabilita sa na Vianoce privoláva aj umývaním rúk s mincami. Pravidlom bolo, že ako prvý si ruky umýva najstarší člen rodiny. Starý známy zvyk pozostáva z hádzania orechov do rohov izby. Touto tradíciou sa privoláva hojnosť po celý rok.
Cesnak je položený na stole alebo sa jedáva s medom či si oblátkou.
Keď sa celá rodina usadí k štedrovečernému stolu, nasleduje tradičné jedlo, ktoré je prispôsobené každému kútu Slovenska. Dôležitým pravidlom je neodbiehať od stola. Jedlo musí byť na stole vždy pripravené, inak vás môže postretnúť nešťastie.
Vianočné zvyky.na Slovensku
tags: #rozrezanie #jablka #na #vianoce