Vstup na Ukrajinu s biometrickým pasom a podmienky cestovania do EÚ

Schengenské vízum môže byť udelené podľa osobitného predpisu4) jednotné vízum, vízum s obmedzenou územnou platnosťou a letiskové tranzitné vízum (ďalej len „schengenské vízum“).

Charakteristika schengenských víz a podmienky ich udeľovania, ktoré nie sú ustanovené v tomto zákone, sú ustanovené v osobitnom predpise.4)

Rodinnému príslušníkovi azylanta alebo cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, sa udeľuje vízum s obmedzenou územnou platnosťou.4a)

Cudzinec podáva žiadosť o udelenie národného víza na úradnom tlačive na zastupiteľskom úrade.

K žiadosti o udelenie národného víza je cudzinec povinný predložiť cestovný doklad, farebnú fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu, doklad potvrdzujúci účel pobytu, doklad o zdravotnom poistení a ďalšie doklady potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie národného víza. Na požiadanie je cudzinec povinný osobne sa dostaviť na pohovor.

Zastupiteľský úrad rozhodne o žiadosti o udelenie národného víza do 30 dní od jej prijatia. Zastupiteľský úrad môže udeliť národné vízum len po predchádzajúcom stanovisku ministerstva vnútra; ministerstvo vnútra a ministerstvo zahraničných vecí sa môžu dohodnúť, v ktorých prípadoch môže zastupiteľský úrad udeliť národné vízum aj bez stanoviska ministerstva vnútra.

Národné vízum sa udeľuje do cestovného dokladu formou nálepky. Platnosť národného víza sa musí skončiť spravidla najmenej 90 dní pred skončením platnosti cestovného dokladu.

Zastupiteľský úrad je oprávnený určiť cudzincovi na vstup hraničný priechod, ktorý zapíše do národného víza.

Zastupiteľský úrad alebo policajný útvar je oprávnený zrušiť národné vízum, ak zistí skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neudelenie národného víza, alebo ak je cudzinec administratívne vyhostený.

Na udelenie národného víza nie je právny nárok a dôvod neudelenia víza sa cudzincovi neoznamuje. Na konanie o udelení národného víza a o zrušení národného víza sa nevzťahuje osobitný predpis4) ani všeobecný predpis o správnom konaní.6)

Pozvanie sa podáva na úradnom tlačive, v ktorom sú uvedené údaje o pozývajúcej osobe, pozývanom cudzincovi, účel, na ktorý je cudzinec pozývaný na územie Slovenskej republiky, a záväzok pozývajúcej osoby, že uhradí všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného cudzinca.

Pozývajúca osoba má povinnosť preukázať, že je schopná uhradiť všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného cudzinca.

Policajný útvar overí pozvanie príslušný podľa miesta pobytu pozývajúcej fyzickej osoby alebo podľa sídla pozývajúcej právnickej osoby po predchádzajúcom súhlase ministerstva vnútra, ktorým je viazaný.

Policajný útvar neoverí pozvanie, ak:

• je pozývaný cudzinec nežiaducou osobou,
• pozvanie nemá náležitosti podľa odseku 1,
• je dôvodné podozrenie, že účel pobytu cudzinca uvedený v pozvaní nezodpovedá skutočnému účelu pozvania,
• je dôvodné podozrenie, že pozývaný cudzinec môže pri svojom pobyte ohroziť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírodu,
• nedostane súhlas ministerstva vnútra.

Policajný útvar vydá potvrdenie o prijatí žiadosti o overenie pozvania a rozhodne o overení pozvania do 15 dní od prijatia žiadosti o overenie pozvania.

Na rozhodovanie o overení pozvania sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.6)

Povolenie na prechodný pobyt oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a na cesty do zahraničia a naspäť na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bolo policajným útvarom udelené povolenie na prechodný pobyt.

Povolením na prechodný pobyt je aj modrá karta Európskej únie (ďalej len „modrá karta“) vydaná podľa tohto zákona.

Policajný útvar môže na žiadosť cudzinca udeliť povolenie na prechodný pobyt na čas potrebný na dosiahnutie jeho účelu, najviac však na dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.

Ak ide o cudzinca s pobytom v Európskom hospodárskom priestore, ktorý zodpovedá pobytu podľa § 38 ods. 1 písm. b) (ďalej len „dlhodobý pobyt"), policajný útvar na jeho žiadosť udelí povolenie na prechodný pobyt po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom na čas potrebný na dosiahnutie jeho účelu, najviac však na päť rokov.

Cudzincovi, ktorý žiada o prechodný pobyt na účel štúdia, môže policajný útvar udeliť povolenie na prechodný pobyt na predpokladanú dobu štúdia, najviac však na päť rokov.

Povolenie na prechodný pobyt je viazané na jeden účel. Ak cudzinec hodlá vykonávať inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt, musí podať novú žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pob...

Pečiatky v cestovných pasoch boli kedysi akousi mapou spomienok. Každá pečiatka potvrdzovala, že cestovateľ vstúpil na nové územie, kde sa začínal iný jazyk, kultúra a pravidlá.

Od jesene 2025 však prichádza zmena, ktorá zasiahne občanov tzv. tretích krajín.

Koniec pečiatok v cestovných pasoch

Vstupný a výstupný systém, známy pod skratkou EES, predstavuje sofistikovanú infraštruktúru, ktorá registruje všetkých cestujúcich z krajín mimo Európskej únie. Ako sa uvádza na oficiálnej stránke, EES sa zameria na krátkodobé pobyty, teda na pobyty nepresahujúce 90 dní v rámci akéhokoľvek 180-dňového obdobia. Tento časový rámec sa bude počítať jednotne pre všetky krajiny zapojené do systému.

Cestovné pasy tak dostanú novú funkciu. Namiesto pečiatok sa spoja s elektronickou databázou, ktorá bude presne určovať, koľko dní môže cestujúci v Európe ešte stráviť a kedy jeho povolený pobyt skončí.

Ako uvádza Ministerstvo vnútra SR, do databázy sa budú zaznamenávať alfanumerické údaje, teda osobné informácie, detaily o cestovnom doklade a údaje o vstupe, výstupe či prípadnom odmietnutí vstupu. Zavádzanie EES sa uskutoční postupne.

Od 12. októbra 2025 by sa malo objaviť na vybraných hraničných priechodoch. Do 10. apríla 2026 by už malo fungovať na všetkých vonkajších hraniciach. Systém sa netýka občanov krajín Európskej únie ani Cypru a Írska.

Z evidencie sú vyňatí aj cudzinci s pobytovým preukazom, ktorí sú priamymi príbuznými občanov EÚ alebo príbuznými osôb pochádzajúcich z tretích krajín, ak tieto osoby cestujú po Európe ako občania Únie. Do databázy nevstúpia cestovné pasy držiteľov dlhodobých víz a povolení na pobyt.

Rovnaké privilégium majú občania Andorry, Monaka a San Marína, ako aj držitelia pasov vydaných Vatikánskym mestským štátom či Svätou stolicou. Mimo systému ostávajú cestujúci, ktorí nemusia prekračovať hranice výlučne cez oficiálne priechody a v určených hodinách, rovnako ako držitelia povolení na malý pohraničný styk.

EES prináša zásadnú modernizáciu hraničných kontrol, ktoré sa zmenia z pomalého administratívneho úkonu na presne riadený digitálny proces. Colníci už nebudú strácať čas listovaním v pasoch, pretože na obrazovke uvidia presné informácie o vstupe a odchode. Kontrola sa tak zmení na rýchly, prehľadný a efektívny proces.

Nový systém EES však neprináša výhody iba pre colníkov. Držitelia pasov strávia na hraniciach podstatne menej času, pretože celý proces doplnia samoobslužné terminály a možnosť zadať svoje údaje ešte pred samotnou cestou. Čakanie v nekonečných radoch sa postupne stane minulosťou.

Cieľom systému EES je aj ochrana schengenského priestoru pred nelegálnou migráciou a zneužívaním pobytových pravidiel. Namiesto toho sa prepoja s biometrickými údajmi, teda so spomínanými odtlačkami prstov a podobou tváre, čo colníkom umožní s istotou overiť identitu každého cestujúceho. Systém tak eliminuje pokusy o falšovanie dokladov, odhalí prekračovanie povolenej dĺžky pobytu a zabráni zneužívaniu bezvízového styku.

Nový digitálny rámec zároveň posilní bezpečnosť celej Európy. Orgány činné v trestnom konaní a pohraničné hliadky získajú prístup k presným a aktuálnym informáciám o pohybe cestujúcich.

I keď od 11. júna kedy Ukrajinci môžu cestovať do krajín EÚ /s výnimkou V. Británie a Írska/ bez víz uplynuli iba tri týždne, môžeme smelo konštatovať, že predpovede skeptikov sa nenaplnili. Zatiaľ je stav taký, aký sme na stránkach Slovenského rozhľadu predpokladali - nedošlo k žiadnemu masovému sťahovaniu Ukrajincov na západ a s najväčšou pravdepodobnosťou ani nenastane. Nakoniec, nemožno sa tomu ani čudovať. Podmienky na vycestovania do schengenského priestoru napriek zrušeniu vízovej povinnosti sú naďalej veľmi prísne.

Ukrajinskí občania aby mohli vycestovať do EÚ musia mať predovšetkým biometrické pasy a pri sebe dostatočné množstvo finančných prostriedkov. Okrem toho si všetci musíme uvedomiť, že ukrajinský občan môže v priebehu 180 dní, teda šiestich mesiacov, stráviť v krajinách EÚ maximálne polovicu z nich, teda 90 dní. Okrem toho tento bezvízový turistický styk nikomu z nich neumožňuje zamestnať sa, alebo študovať na území EÚ, na to potrebuje iné povolenia a dokumenty, teda aj špeciálne vízum.

Na druhej strane jednotlivé členské krajiny EÚ majú rôzne požiadavky na potrebné množstvo finančných prostriedkov, ktoré musí mať Ukrajinec pri vstupe na územie jeho štátu. Tak napríklad Slovensko požaduje aj pri jednodennej ceste preukázať sa minimálne 30 eurami /4 na raňajky, 7,5 eura na obed a rovnaká suma je určená na večeru plus 7 eur na rôzne výdavky/. Maďarsko je v tomto smere veľkorysejšie, požaduje preukázať sa iba sumou 3,20 eura na deň, Nemecko 45 eur a Talianska na 5-dňový pobyt minimálne 269,6 eura, teda približne 54 eur na deň.

Ukrajinské médiá zároveň upozorňujú svojich občanov na možné neplánované vysoké poplatky a pokuty, napr. za cestovanie "na čierno“ v mestskej hromadnej doprave, pitie alkoholických nápojov, konkrétne i piva, na verejnosti, či ďalšie porušovanie verejného poriadku. Ani platný biometrický pas, ani dostatočné množstvo finančných prostriedkov či cestovných šekov Ukrajincom ešte nezabezpečujú vstup do schengenského priestoru.

Príslušníci hraničnej a cudzineckej polície môžu v každej krajine zároveň žiadať potvrdenia o objednaní, resp. zaplatení nocľahov v ubytovacích zariadeniach, spiatočný cestovný lístok, od tých, ktorí cestujú autom aj plán cesty, zdravotné poistenie... Aj napriek splneniu všetkých týchto požiadaviek - pokiaľ konkrétny policajt bude mat určité pochybnosti - nemusí ukrajinského občana, resp. občanov vpustiť na územie "svojej" krajiny.

Predovšetkým preto, lebo chcú mať nové biometrické pasy občana Ukrajiny aby mohli vycestovať do EÚ. Samozrejme, s cestovnými dokladmi týchto tzv. republík, ani s ruskými by sa im to nepodarilo.

V Donecku, ako sa hovorí, na každom stĺpe možno uvidieť oznamy o možnosti získať takýto pas za 3000 hrivien /cca 106 eur/, pričom oficiálne stojí 561 hrivien /19,90 eura/. Občania týchto dvoch "republík" sú však naďalej oficiálnymi občanmi Ukrajiny a tak majú na takéto pasy nárok.

Inak je to v prípade tých, ktorí žijú na Kryme - tí sa už pred časom stali oficiálnymi občanmi Ruskej federácie. Napriek tomu cestujú na Ukrajinu iba preto, aby si vybavili ukrajinské biometrické pasy a podľa oficiálnych údajov obyvatelia Krymu v súčasnosti vlastnia najmenej 35 000 nových ukrajinských pasov.

Ukrajinské úrady obyvateľom polostrova tieto cestovné doklady vydávajú pomerne ľahko - veď Ukrajina Krym stále považuje za svoje územie, dočasne okupované Ruskom...

IZRAEL JE NA NICH HRDÝ Izrael je zvláštna krajina. Žijú v nej ľudia, ktorí sem prišli zo všetkých svetových smerov, teda aj zo Slovenska. Asi najviac však z východu. Ešte dnes tu takmer každý tretí ovláda ruštinu. Ukrajinčina tu nie je taká populárna a obľúbená, ale... Na Ukrajine sa narodili traja z doterajších dvanástich prezidentov Izraelského štátu, dvaja z deviatich premiérov, autor slov štátnej hymny Izraela, primátori troch najvýznamnejších miest tejto republiky Jeruzalema, Tel-Avivu a Haiffy, okrem nich množstvo osobností podľa ktorých sú nazvané ulice a námestia krajiny. Ešte aj súčasný veľvyslanec Izraela v Kyjeve má ukrajinské priezvisko - Eliav Belocerkovski. O tom všetkom sa nedávno hovorilo v Izraelskom kultúrnom stredisku v Kyjeve pri prezentácii knihy Cesta k túžbe. Nuž, podľa niektorých účastníkov tejto udalosti ukrajinská súčasnosť prináša ani nie tak túžbu ako rozčarovania, ale spomínaná kniha je predsa len pohľadom do minulosti. Jej vvše 500 strán je venovaných prínosu ukrajinských Židov do vytvorenia izraelskej štátnosti.

PEŇAZÍ MAJÚ DOSŤ! Ukrajinci do 12. júna tohto roku mohli v zahraničí preinvestovať iba do 50 000 amerických dolárov mesačne, teda maximálne 600 000 ročne. Toto právo mali iba právnické osoby. Teraz však môžu posielať na účty v cudzine až do 2 mil. USD ročne, teda takmer dvakrát viac. Ide, samozrejme, o podnikateľov a túto sumu môžu poslať za jednu licenciu, teda prakticky niekoľkokrát do roka. Samozrejme sa očakáva, že tieto nové normy, ktoré zaviedla Národná banka Ukrajiny, uľahčia a rozšíria zahraničné ekonomické aktivity ukrajinských podnikateľov predovšetkým s ich kolegami v krajinách EÚ. Proti takejto spolupráci nikto nemôže nič mať. Veď Ukrajinskí podnikatelia takto môžu uzatvárať viac zmlúv o kooperácii so zahraničnými partnermi, zakúpiť alebo vziať do prenájmu nehnuteľností v cudzine, kupovať podiely zahraničných spoločností, atď. Na druhej strane je tu možnosť vyviezť kapitál z Ukrajiny nie kvôli výhodným investíciám, ale vlastným záujmom, napríklad zabezpečiť si dlhodobé, resp. trvalé bývanie v cudzine. Podľa Štátneho štatistického úradu Ukrajiny k 1. aprílu t.r. objem priamych ukrajinských investícií do hospodárstva iných krajín predstavoval takmer 6,4 miliardy USD, z toho až 5,9 mld., teda 93% z celkových finančných prostriedkov smerovalo na Cyprus. Ukrajinskí biznismeni vložili svoje peniaze aj do rôznych podnikov a projektov v Ruskej federácii(!), konkrétne 153 mil. USD /2,4% z celkových investícií do zahraničia/, v Lotyšsku /69,8 mil. USD, 1,1%/, Britských Virginských ostrovov /58,2 mil. USD, 0,9%/, Poľsku /49,6 mil., 0,8%], Maďarsku /15,6 mil., 0,2%/ a v niektorých ďalších krajinách. Žiaľ, Slovensko v tomto zozname predstavuje iba symbolickú destináciu... Nemusíme zdôrazňovať, že súčasná situácia na podnikanie a teda i investovanie v Ukrajine má veľmi ďaleko k perspektívnej. Predovšetkým kvôli vojnovej situácii v krajine, kriminálnemu pôsobeniu v podnikateľskom prostredí, výraznému obmedzeniu obchodu s Ruskom a ďalším príčinám, zahraniční investori svoj kapitál vyvážajú z krajiny. V rebríčku komfortnosti podnikateľského prostredia podľa amerického časopisu Forbes spomedzi 139 krajín Ukrajine patrí 74. miesto. S predchádzajúcim hodnotením Ukrajina klesla o 13 priečok a pred seba pustila Indonéziu, Jordánsko, Barbados, Capo Verde a ďalšie ázijské a africké krajiny. Nečudo, že stále viac a viac solventných Ukrajincov vážne uvažuje o živote a práci v cudzine, pretože už tam väčšina z nich vlastní nehnuteľnosť a pripravuje sa na dôstojné prežitie staroby aj ďaleko od domova...

BEZ ČÍŇANOV TO NEPÔJDE O štvrtej linke kyjevského metra sa hovorí už od 70-tych rokov minulého storočia, ale doteraz ju nepostavili. Mala by spájať najväčší mikrorajón hlavného mesta Troješčina s jeho centrom, pričom už teraz v ňom žije takmer pol milióna obyvateľov a v blízkej budúcnosti ich pribudne ešte 500 000. I keď už dve desaťročia každý kandidát na primátora Kyjeva sľubuje, že pokiaľ sa stane prvým mužom v meste tak tú štvrtú linku postaví, ani jeden z nich to neurobil. Prečo? Jednoducho ani jeden z nich nenašiel 1,2 miliardy USD na jej výstavbu. Je síce pravda, že pred piatimi rokmi koketovali s týmto projektom Rusi, konkrétne moskovský Vnešekonombank Ruska, dokonca svetlo sveta uzrelo aj spoločné memorandum s kyjevským magistrátom, ale tým to aj skončilo. Rusi chceli investovať až 1,5 mld. amerických dolárov a postaviť zároveň obrovské podnikateľsko-obchodné centrum City -Kyjev... Záujem investovať do výstavby štvrtej linky prejavili aj Japonci s 1,3 mld. dolárov, ale dokonca aj Poliaci, tí však ponúkali iba 200 miliónov USD. Až v minulom roku kyjevský magistrát podpísal nové memorandum s dvoma obrovskými čínskymi spoločnosťami a tak konzorcium na výstavbu 4. linky metra so 14 stanicami, tromi prestupnými uzlami & jedným elektrodepom už existuje a pracuje. Nebude to prvá veľká investícia Číny v Ukrajine - komplexnú rekonštrukciu morského prístavu Južnyj na Čiernom mori. Číňania jednoducho vyhrali verejnú súťaž a predložili projekt v hodnote prác vyše 330 mil. dolárov. Peniaze z Číny pôjdu aj na výstavbu ultramodernej železničnej trate Kyjev - Borispoľ /najväčšie letisko v krajine/ na kúpu vlakových súprav a zriadenie novej pristávacej a vzletovej dráhy na letisku. Čínska banka už v roku 2013 vyplatila 52,1 mil. dolárov na dokončenie projektov a výkup pozemkov pod budúcou železnicou. Ako to už v takýchto prípadoch tradične chodí, peniaze sa akosi stratili cez rôzne domáce banky a na nákup poriadne predražených pozemkov. Ďalšia plánovaná čínska investícia do tejto stavby vo výške 320 mil. USD preto zatiaľ neprišla, ale to ešte neznamená, že Čína na túto stavbu rezignovala. Jedno je však isté: táto jedna z najbohatších krajín sveta na rozdiel od podobných má stále veľký záujem investovať na Ukrajine nemalé finančné prostriedky. Doterajšia prax však potvrdzuje. že pri realizácii veľkých stavieb v zahraničí Čína sa spolieha na export vlastnej pracovnej sily...

tags: #rusi #musia #mat #pri #vstupe #na