Drevené kostoly sú nádherným kultúrno-duchovným dedičstvom typickým najmä pre východnú časť Slovenska. Pri pohľade na ne sa natíska otázka, ako je vôbec možné, že sa niečo také podarilo postaviť z dreva, a že prežili toľké storočia.
Výbor Organizácie OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) na zasadnutí 8. júla 2008 v kanadskom Quebecu rozhodol o zaradení niektorých slovenských drevených chrámov do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. Na Slovensku sa nachádza 38 gréckokatolíckych drevených cerkví. Ostatné kostolíky sú zaradené do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok Slovenska. V nasledujúcich častiach článku sa pozrieme na niektoré z týchto unikátnych stavieb bližšie.
Naše drevené kostoly môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a tzv. raison d’être - teda dôvodu vzniku. Boli postavené ako drevené verzie kamenných stavieb z rovnakého obdobia (15. a 16. storočie) a svojim komunitám poskytovali dôstojné a vznešené priestory pre bohoslužby a slávnosti.
Najstaršie Drevené Kostoly
Najstarší z nich (postavený v roku 1490) je zasvätený sv. Františkovi z Assisi a nachádza sa v Hervartove, malej dedinke pri Bardejove. Druhý najstarší drevený kostol, rovnako pochádzajúci z 15. storočia, nájdete v Tvrdošíne na Orave.
Kostoly Reformovaných Cirkví
Ďalšiu skupinu drevených kostolov si stavali komunity, ktorých vierovyznanie sa odkláňalo od dominantnej rímskokatolíckej tradície.
Kráľ Leopold I. tak presadil na Šopronskom sneme prijatie dekrétu, ktorý udelil kongregáciám kalvinistov a luteránov povolenie stavať si v Uhorsku kostoly. Bol v tom však háčik. Kameň a kov sa mohli používať len pri budovaní svätostánkov rímskokatolíckej cirkvi. Kostoly reformovaných cirkví sa mohli stavať len z dreva, mohli mať len minimálne základy a nesmeli mať vežu.
Kalvinisti u nás nikdy nemali toľko nasledovníkov ako evanjelici. Sú ukážkou dizajnu a dokonalého remeselného majstrovstva. Všetky boli postavené vo forme gréckeho kríža, mali do stien zabudované kazateľnice, často boli relatívne veľké (niektoré mali až 1 100 miest na sedenie). Mnohé mali svoj vlastný organ a ich interiér zdobili detailné nástenné maľby, mnohé v štýle trompe d’oeil z 18. Tri z týchto kostolov - v Kežmarku, Hronseku a Leštinách - sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Drevené Kostolíky Východného a Severného Slovenska
Tretia skupina kostolíkov na východnom a severnom Slovensku je len pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných. Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb.
Podľa pamiatkara Milana Dudáša, ktorý sa vo veľkej miere zaslúžil o zapísanie našich kostolíkov do zoznamu UNESCO, bol však dôvod úplne prozaický: „Zruční majstri železo nepotrebovali, lebo vedeli, ako ho pevne spojiť čapmi.” V 17. až 18. Na našom území sa následkom toho mohlo nachádzať až vyše 300 drevených kostolov. Podľa Dudáša bol drevený kostol v každej tretej dedine. Najväčšie zastúpenie medzi zachovanými kostolíkmi majú gréckokatolícke.
Väčšina z nich pozostáva z troch spojených častí, ktoré symbolizujú svätú Trojicu. Sú usporiadané na východnozápadnej osi, pričom v tomto smere postupne narastá aj výška ich veží. Ten vytvára charakteristický vzhľad. Vďaka nemu pôsobia ako zvlnená hadia koža. Väčšina týchto kostolov má kamenné základy a zvyčajne polygonálny tvar s tmavohnedými trámami, ktoré sú na oboch koncoch vrúbkované. Pri stavbe sa kládol jeden trám na druhý a okná tento proces komplikovali.
Prvá z vnútorných častí drevených kostolov je pri vstupe a býva označovaná aj ako ženská časť (babinec), pretože muži a ženy sa bohoslužieb zúčastňovali oddelene. Stredná časť je samotná chrámová loď, v ktorej sa zhromažďovali muži. Tie zobrazujú príbehy zo Starého aj Nového zákona. Aj umiestnenie samotných chrámov malo svoje pravidlá. Mnohé kostoly mali v oplotení zvonicu a ich súčasťou zvykol byť aj cintorín s útlymi náhrobkami.
Tri z nich (Ladomirová, Bodružal, Ruská Bystrá) sú v zozname UNESCO.
Drevené Chrámy zapísané v UNESCO
Tri z 38 gréckokatolíckych drevenných cerkví na Slovensku sú zapísané v zozname UNESCO:
- Chrám svätého biskupa Mikuláša v Bodružali (1658)
- Chrám prenesenia ostatkov sv. biskupa Mikuláša v Ruskej Bystrej (1730)
- Chrám svätého archanjela Michala v Ladomirovej (1742)
Ďalšie pozoruhodné drevené chrámy
Medzi ďalšie pozoruhodné drevené chrámy na Slovensku patria:
- Drevený chrám svätého archanjela Michala vo obci Frička (1829)
- Chrám svätého archanjela Michala vo obci Inovce (1836)
- Chrám svätého Bazila Veľkého v obci Hrabová Roztoka (18. storočie)
- Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v obci Hunkovce (18. storočie)
Gréckokatolícky drevený chrám Ruská Bystrá
V obci Ruská Bystrá, sa nachádza najvýchodnejší zástupca spomedzi všetkých slovenských drevených kostolíkov zapísaných na Zozname svetového dedičstva UNESCO - gréckokatolícky Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša. Kostol bol postavený v roku 1730.
Nová dokumentárna séria RTVS Svetové dedičstvo UNESCO na Slovensku
Ďalšie Lokality s Drevenými Kostolmi
Prehľad ďalších obcí a miest, kde sa nachádzajú drevené kostoly:
- Bodružal: Kostol sv. Mikuláša
- Brežany: Kostol sv. Lukáša Evanjelistu
- Dobroslava: Kostol sv. Paraskievy
- Frička: Kostol sv. Michala Archanjela
- Habura: Kostol sv. Mikuláša
- Hrabová Roztoka: Kostol sv. Bazila Veľkého
- Humenné (skanzen): Kostol sv. Michala Archanjela
- Inovce: Kostol sv. Michala Archanjela
- Istebné: Kostol sv. Kríža
- Jalová: Kostol sv. Juraja
- Kalná Roztoka: Kostol sv. Jána Krstiteľa
- Košice (Východoslovenské múzeum): Kostol sv. Michala Archanjela
- Korytnica - kúpele: Kostol sv. Kríža
- Krajné Čierno: Kostol sv. Bazila Veľkého
- Krivé: Kostol sv. Lukáša Evanjelistu
- Ladomirová: Kostol sv. Michala Archanjela
- Lukov-Venécia: Kostol sv. Kozmu a Damiána
- Malá Franková: Kostol sv. Jozefa
- Martin (skanzen): Kostol sv. Mikuláša
- Medvedie: Kostol sv. Demetera
- Potoky: Kostol sv. Paraskievy
- Príkra: Kostol sv. Michala Archanjela
- Ruská Bystrá: Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša
- Ruský Potok: Kostol sv. Michala Archanjela
- Svidník (skanzen): Kostol sv. Paraskievy
- Šemetkovce: Kostol sv. Michala Archanjela
- Tatranská Javorina: Kostol sv. Anny
- Topoľa: Kostol sv. Michala Archanjela
- Tročany: Kostol sv. Lukáša Evanjelistu
- Tvrdošín: Kostol Všetkých Svätých
- Uličské Krivé: Kostol sv. Michala Archanjela
- Vyšná Polianka: Kostol sv. Paraskievy
- Vyšný Komárnik: Kostol sv. Kozmu a Damiána
- Žilina - Trnové: Kostol sv. Juraja
- Zuberec (skanzen): Kostol sv. Alžbety Uhorskej