Chrám Krista Spasiteľa v Moskve: História, architektúra a symbolika

Moskva, hlavné mesto Ruskej federácie, je nielen dôležitým dopravným uzlom a centrom politického, kultúrneho a ekonomického života, ale aj domovom mnohých historických a architektonických pamiatok. Medzi ne patrí aj Chrám Krista Spasiteľa, ktorý je ústredným chrámom Ruska a symbolom zadosťučinenia a víťazstva nad komunizmom.

Chrám Krista Spasiteľa v Moskve

História chrámu

Chrám Krista Spasiteľa bol postavený ako prejav vďačnosti Bohu za jeho podporu v Rusko - Francúzskej vojne v roku 1812. Na počiatku bol dekrét imperátora Alexandra I. z 25. decembra 1812. V tento deň opustila Rusko noha posledného zo 600-tisíc vojakov dobyvačnej Napoleonovej armády. Chrám mal byť vyjadrením „vďaky zázračnej Prozreteľnosti, ktorá zachránila Rusko“.

Samotnej stavbe chrámu predchádzali dva konkurzy, kde predložili svoje projekty mnohí významní ruskí architekti: D. Kvarnegi, A. Voronichin, A. Melnikov, K. Ton, I. Tamanskij. 10. apríla 1832 cár Nikolaj I. odsúhlasil projekt Konstantina Andrejeviča Tona. Sám cár ukázal miesto pre stavbu, na brehu rieky Moskvy nedaľeko od Kremľa. Na vybranom mieste už boli Alexejevskij kláštor a kostol Všetkých svätých, ktoré boli zbúrané a postavené na nových miestach. V roku 1837 zostavil špeciálnu komisiu pre vybudovanie chrámu. 10. septembra 1839 bol slávnostne vsadený základný kameň. Chrám Krista Spasiteľa stavali skoro 44 rokov.

V roku 1841 bol dostavaný základ a prízemie a v tom istom roku bola završená aj klemba hlavnej kupoly. O tri roky neskôr boli ukončené práce vonkajšieho obloženia, a začali montovanie kovovej strechy a kupol. Veľká kupola bola dokončená v roku 1849. V roku 1860 boli rozobrané lešenia a chrám sa po prvýkrát ukázal moskovským obyvateľom v plnej kráse. K roku 1881 boli skončené práce na nábreží rieky a na námestí vedľa chrámu, bolo postavené pouličné osvetlenie. V tom čase sa ukončili aj práce vnútorného vymaľovania chrámu. 26. mája 1883 v deň Nanebovsúpenia Pána, chrám bol slávnostne konsekrovaný.

Na jar roku 1912 bol vedľa chrámu umiestnený pomník cárovi Alexandrovi III., to bola práca profesora architektúry A. Pomeranceva a sochára A. Opekušina. Pomník jestvoval len 6 rokov a bol zbúraný v roku 1918. 15. augusta 1917 v časoch pre Rusko nepokojných v chráme Krista Spasiteľa bola otvorená synoda ruskej pravoslávnej Cirkvi, na ktorej bol po dvestoročnej prestávky zvolený ruský patriarcha Tichon.

Zničenie chrámu

Po boľševickom prevrate usporiadali noví vládcovia trestnú výpravu proti pravoslávnej cirkvi. Mnohé kostoly zrušili a urobili v nich sklady, knižnice a múzeá. Máloktorý však hneď zbúrali. Chrám Krista Spasiteľa bol skúšobným kameňom. Stál na strategickom mieste a vyčnieval svojimi blýskavými strechami predsa len až príliš drzo.

V atmosfére antináboženskej hystérie sa sovietské vedenie rozhodlo zbúrať chrám Krista Spasiteľa a na jeho mieste postaviť pompézny „Palác Sovietov.“ Návrh postaviť „nový palác robotníkov a roľníkov“ na mieste „paláca bankérov, popov a cárov“ dal S. Kirov v roku 1922. V roku 1924 zomrel Lenin a vznikla potreba zvečniť jeho meno. 5. decembra 1931 hlavný chrám Ruska bol barbarský vyhodený do vzduchu.

Detonácia Chrámu Krista Spasiteľa, 5. december 1931

Stalina to inšpirovalo. Rozhodol sa na tomto mieste postaviť Palác sovietov. Grandiózna stavba vysoká 400 metrov mala byť najvyššia na svete - o osem metrov vyššia než Empire State Building. Vojvodiť jej mala 100-metrová socha Lenina - väčšia než Socha slobody. A červené reflektory v obrovských Leninových očiach by ukazovali proletárom cestu vpred, do krajšej budúcnosti…

Presne na poludnie 5. decembra 1931 sa namiesto hlaholu zvonov ozvala mohutná detonácia. Pýchu pravoslávnej cirkvi zničili zvnútra náložou.

Otvorenie Paláca Sovietov sa malo uskutočniť v roku 1933, ale na odstránenie ruín chrámu po výbuchu bolo potrebných ešte 18 mesiacov. Stavba Paláca Sovietov v skutočnosti začala až v roku 1937, ale kvôli druhej svetovej vojne nikdy nebola dokončená. V roku 1958 na mieste chrámu bola postavená otvorená plaváreň „Moskva.“

Stalinov šialený plán nakoniec zostal na polceste. Ukázalo sa, že podložie riečneho brehu je príliš nepevné na to, aby udržalo takú mohutnú stavbu. Potom vypukla druhá svetová vojna a Stalin už mal až do smrti iné starosti. Miesto sovietskej Empire State Building nechal na mieste Chrámu Krista Spasiteľa postaviť najväčší vyhrievaný bazén pod šírym nebom v ZSSR. Fungoval až do roku 1993.

Obnova chrámu

Po páde komunizmu v Rusku sa začali učebnice dejepisu písať odznova. Nastala éra horúčkovitej obnovy koreňov a tradícií ruského národa. Obnova Chrámu Krista Spasiteľa bola súčasťou novej veľkoruskej politiky, ktorú viedol Boris Jeľcin a starosta Moskvy Jurij Lužkov.

V roku 1994 sa začali práce na novej stavbe chrámu Krista Spasiteľa. Vďaka modernej technike a moderným stavebným materiálom sa podarilo nanovo postaviť chrám k veľkému jubileu v roku 2000. Chrám postavili za jediný rok znova a v pôvodnej podobe - i napriek kritickým hlasom, že schudobnené Rusko potrebuje peniaze na úplne iné veci. Stavbu dokončili v roku 1997 a vysvätili vlani. Moskovský patriarcha Alexej II.

Architektúra Chrámu Krista Spasiteľa

Na tvorení chrámu podľa Tonovho projektu pracovali najlepší architekti, stavitelia a maliari tej doby. Unikátne maľby boli urobené maliarmi Ruskej akadémie umení: V. Surikovym, barónom T. Neffom, G. Semiradskim, I. Kramskim, V. Verešaginym. Autormi fasádnych sôch boli: barón B. Klodt, N. Ramazanov, A. Loganovskij. Chrámové brány boli odliate podľa modelov grófa F. Tolstogo.

Chrám Krista Spasiteľa bol sprojektovaný podľa vzorov staroruského kostola, monumentálneho a pritom tradičného - päťkupolového a štvorstĺpového. Architekt Ton dodal ešte jednú špeciálnosť, otvorenú galériu ktorá obopína základný objem chrámu. Chrám má pôdorys rovnoramenného kríža, s rovnakými fasádami. Fasády sa rozdeľujú len tématickými skupinami sôch. Všetkú prácu pre výber námetov sochových kompozícií na fasádach, maľby interiérov a výber nádpisov, viedli moskovskí biskupi.

Mnohofigúrne sochové kompozície mali témy hrdinstva ruských vojakov a národa. Celkovo pre fasády chrámu bolo urobených 60 haut-reliéfov, z nich 8 mnohofigúrnych, 40 jednofigúrnych pre boky okien a vchodov a 12 ikon vo vrchnej časti fasád. Väčšia časť práce bola urobená sochárom Loganovskim. Sochy vynikali reálnosťou tvári a odevov. Chrámové brány boli ozdobené sochami a bohatou ornamentálnou dekoráciou. Základnou témou bronzových bránových sôch boli ruskí svätci a nebeskí patróni cárskej rodiny.

Základným elementom, ktorý určoval kompozíciu interiéru bol podkupolový priestor. Prvenstvo podkupolného priestoru bolo zdôraznené nielen centrálnou polohou, ale aj výškou. V chráme bol použitý obvôdový princíp umiestnenia ikon, tradičný pre drevené ruské kostoly. Dolné časti stien boli pokryté mramorom. Výsledkom namáhavých prác architektov, maliarov a staviteľou bol veľkolepý, bohatý a slávnostný interiér. V chrámovej maľbe bolo po dlhom čase použité zlaté pozadie s mnohofarebnými ornamentmi, ktoré sa opäť stalo veľmi populárnym.

Návštevníkom chrámu sa naskytol grandiózny a veľkolepý pohľad. Priamo po osi hlavného vchodu vo východnej časti chrámu bol umiestnený unikátny ikonostas v podobe bielomramorovej osemhrannej káplnky. Výška ikonostasu bola 26,6 metra. V hlavnej kupole bola umiestnená maľba zobrazujúca Boha Otca, ktorý požehnáva oboma rukami, so Synom sediacim v Jeho lone, nad ktorým sa vznáša Duch Svätý v podobe holubice. Na osvetlenie chrámu používali vo sviatky 148 sviečok umiestnených do troch radov. V chráme boli okrem hlavného oltára aj dva bočné. Južný bol zasvätený svätému Mikulášovi a severný svätému Alexandrovi Nevskému - patrónovi troch ruských cárov.

Honosný snehobiely chrám so zlatými kupolami nájdeme na nábreží rieky Moskvy v oblasti Kropotkinskaja, moskovskej umeleckej štvrti plnej múzeí a galérií. Jeho rozmery sú naozaj kolosálne: na výšku meria 103 metrov, priemer najväčšej kupoly je 30 metrov a chrámová loď pojme až desať tisíc veriacich, čo ju povyšuje na najväčší chrám v celom Rusku. Chrám je sídlom patriarchátu ruskej pravoslávnej cirkvi. Priestory chrámu postavenom v ruskom byzantskom slohu vás ohromia svojou mohutnosťou a výzdobou. Nástenné maľby tu zaberajú plochu 22 000 m2 a viac ako tretina ich je vyhotovená z pravého zlata. Narazíte tu tiež na fragmenty fresiek z pôvodného chrámu, ktoré sa podarilo zachrániť, a oslnivou zbierku ikon.

Ďalšie sakrálne pamiatky Moskvy

Okrem Chrámu Krista Spasiteľa, Moskva ponúka aj ďalšie významné sakrálne pamiatky, ktoré stoja za návštevu. Medzi ne patrí:

• Novodevičí kláštor: Bol založený v roku 1524 južne od centra mesta a je najkrajším uzavretým kláštorným komplexom v Moskve. Určite k nemu trafíte vďaka červenobielej, 72 metrov vysokej zvonici.
• Chrám Vasila Blaženého: Rozprávkovo krásna budova na Červenom námestí, postavená na príkaz Ivana IV. (Hrozného), na počesť víťazstva nad Kazanským chanátom a dobytia mesta Kazaň.

Pri návšteve Moskvy si nezabudnite naplánovať svoj pobyt do detailov a využiť informačné strediská pre turistov, ktoré vám poskytnú mapy a informácie o všetkých dostupných atrakciách.

tags: #rusko #pamiatky #chram #krista #spasitela