Ruské dejiny sú mätúce aj preto, že ich nevyhnutne a koniec koncov právom čítame ako súčasť príbehu kresťanskej, teda západnej civilizácie, a tým pádom sa ich snažíme interpretovať v západných pojmoch. Rusko prešlo a prechádza možnosťami voľby ako každá iná krajina. Je tiež v rovnakej miere vystavené dejinným náhodám: keby 5.
Rozšírenie kresťanstva v Európe
Kristína Royová: Život a dielo
V prostredí, v ktorom vyrastala bolo silne národne uvedomelé. Narodila sa 18. augusta 1860 v Starej Turej ako jedno z piatich detí tunajšieho evanjelického farára Augusta Roya a matky Františky rod. Holuby.
- Otec bol osobným Hurbanovým priateľom a podieľal sa na organizovaní Slovenského povstania.
- Matkinho brata, Karola Holubyho a Viliama Šuleka, ujca matky Milana Rastislava Štefánika, popravili za účasť v tomto povstaní v r. 1848.
Po matke bol jej ujcom Dr. Jozef Ľudovít Holuby, evanjelický farár v Zemianskom Podhradí, svetoznámy botanik a historik. Z otcovej strany jej bol strýkom Pavel Roy, evanjelický farár v Kochanovciach, otec slovenského básnika Vladimíra Roya.
Jej citový a myšlienkový život mocne ovplyvnil doznievajúci romantizmus, menovite E. Marlitová, nemecká spisovateľka. Sklony k literárnej tvorbe mala už od malička. Duchovne ju prebudila literatúra, ktorú vydával Viktor Horňanský v Budapešti a neskôr čítanie časopisu "Betanie" vydávanom Jozefom Kostolomlatským v Písku (1888).
Po stretnutí s misionárom Dr. Baedekerom, pôsobiacom medzi väzňami na Sibíri v cárskom Rusku, rozhodla sa "položiť svoj život na oltár Kristov" a dvíhať slovenský národ predovšetkým po mravnej stránke. Začala u detí, ktoré so sestrou Máriou zhromažďovala k nacvičovaniu novších náboženských piesní. Písali a zhodobňovali si vlastné texty piesní v slovenčine a prekladali tiež z anglických a nemeckých spevníkov.
Deti spievali v staroturianskom evanjelickom kostole, najmä počas prisluhovania večere Pánovej. Upútali tak na seba pozornosť starších. Po večeroch sa schádzali aj s rodičmi, čítali a vysvetľovali si biblické deje. Aby tieto večierky boli pútavejšie, začala na nich Kristína čítavať svoje rozprávky.
Tak vznikla v r. 1893 jej prvá novela pod názvom "Bez boha na svete". Väčšinou pod menom jej hlavného hrdinu Martinka bola preložená do viacerých jazykov, dokonca aj do čínštiny. Novela preslávila autorku po celom svete. Piesňová tvorba sestier Kristíny a Márie Royových je zhrnutá v knihe "Piesne sionské" (prvé vydanie v r. 1906).
Tým, že sa knihy čítavali na zhromaždeniach a tlačou dostávali do vedomia národa, získavala K. Royová nasledovníkov, ale aj odporcov. Pre opustené deti "hauzírerov", podomových obchodníkov, zriadila Kristína Royová v Starej Turej "Útulňu" a v r. 1904 začala dielo sústredené na siroty, ktoré neskôr našli útulok v dome zvanom "Chalúpka". V r. 1897 bol založený spolok "Modrý kríž", hnutie pochádzajúce zo Švajčiarska, ktorého cieľom bolo náboženskými spôsobmi bojovať proti alkoholizmu.
V r. 1911 založila malú nemocnicu, ktorá bola vybudovaná len z darov veriacich. S úctou treba spomenúť diakonisu Alvinu Hesse, ktorá sa iba v Starej Turej naučila po slovensky a tu vychovala prvé zdravotné sestry - diakonisy. Z tejto práce potom vznikol spolok evanjelickej diakonie "Vieroslava", ktorej zdravotné sestry pôsobili po celom Slovensku.
V r. 1933 otvorili útulok pre starých ľudí nazvaný "Domov bielych hláv", postavený výhradne z milodarov veriacich, ktorý v r. 1948 prešiel do vlastníctva evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku, no v r. 1959 ho bez akejkoľvek náhrady previedli do vlastníctva čs. štátu a cirkvi ho späť vrátili až na základe reštitúcie v r. 1991. V tomto "Domove" dokončila Kristína Royová svoj život 27. decembra 1936. Pochovaná je v Starej Turej.
Vo Francúzsku i Švajčiarsku dostanete knihu od Kristíny Royovej takmer v každom kníhkupectve. V Korntále vydavateľstvo Licht im Osten vydáva knihy Kristíny Royovej v rôznych jazykoch ázijských národov. V Marburgu Francke-Verlag má vo vydavateľskom programe diela Kristíny Royovej ako štandardnú edíciu. V Bazileji je veľká predajňa kníh, v ktorej knihy Kristíny Royovej tvoria osobitné oddelenie.
Literárna činnosť Kristíny Royovej
Nebohý Dr. Dušan Makovický ju držal za prvú slovenskú spisovateľku, sám mi to povedal; a jedna výtečná učiteľka, nebohá slečna Anna Zigmundíková sa bola vyslovila, že každým riadkom vyučuje. Teraz si prehovoríme o spisbe ses. Kristíny; nemá to byť kritika, chcem len spomenúť, aký dojem robí na mňa, aj na mnohých druhých ľudí, čo ja viem.
Bolo by na čase, aby aj širšie slov. obecenstvo poznalo jej knihy, ktoré boly donedávna na Slovensku umlčované; za hranicami vychodilo vydanie za vydaním, u nás málo kto o nich vedel. Uprieť sa nedá, že leží na nich Božie požehnanie a konečne dochádzajú aj tu doma zaslúženého uznania. Jej rozprávky majú ten cieľ, získať duše pre Pána Ježiša Krista, učiť ich v Neho veriť, ako v živého osobného spasiteľa.
Prvou takou rozprávkou bola "Bez Boha na svete"; preložená je skoro do všetkých európskych rečí. V Nemecku bolo pred svetovou válkou ôsme vydanie rozobrané. Pritiahnuť aspoň niektoré duše k Biblii, aby sa ju učili milovať ako veľký poklad, samým Bohom daný, ktorý podáva útechu a silu vo všetkých ťažkostiach, v každom utrpení tohoto zemského života. V Poľsku bola tak známa, že si v knižných obchodoch len "Martinka" pýtali. Martinko je malý sirotek, ale hlavná osoba v rozprávke; je to prenikavé, ako vedľa živej viery toho chlapca - až úžasne vystupuje povrchnosť a nevedomosť dnešného kresťanstva v Božích veciach, jeho nevera u veľkej väčšiny, a tie jeho hrozné povery po celom kresťanstve rozšírené. Keď vyšiel román "Za vysokú cenu", a rozprávka "Bludári", išlo ich mnoho do Čiech a do Ameriky; pozdejšie dostala sestra Kristína mnoho dopisov z Čiech a z Ameriky, v ktorých jej ďakovali cele neznámi ľudia za tie knihy; sám Pán Boh že skrze ňu dal napísať tie knihy, aby oni boli zachránení.
Roku 1919 vyšla knižka "V slnečnej krajine". To je rozkošná rozprávka; a hneď na začiatku nájde deväťročný chlapec Palko v malej jaskyni čiernu knižku, bol to Nový Zákon. Začal v tej knižke slabikovať, čítať ešte nevedel, ale čo biedne prečítal, tomu veril celým srdcom. Na tom malom chlapcovi sú dobre znázornené slová Pána Ježiša: "Jestli neuveríte ako dieťa, nevôjdete do kráľovstva nebeského". On veril každému slovu, a tá viera musí každého dojať, kto má vieru v srdci; dobre je ukázané, aký účinok mala na tých, medzi ktorými žil. Tak aj naša viera má premáhať svoje okolie.
A aký pochod spravila tá rozprávka svetom! Roku 1911. na jar vyšla už v nemčine, v tom istom roku bola z nemčiny do francúzskej reči preložená, a bola hneď vydaná, 1912. roku v decembri dostala ses. Kristína dopis zo Španielska, v ktorom ju prosil jeden kňaz, aby dovolila tú knižku preložiť do španielskej reči, to že je knižka, ktorú oni potrebujú.
Musíme uznať, že viera sestry Kristíny, viera, ktorá nikdy nepochybovala o moci a pomoci Boha a Spasiteľa, jej modlitby, túžby pomáhať blížnym a jej spisba, boli pomôckami, keď Pán tvoril túto veľkú prácu. Snahy boly úprimné, preto ležalo na všetkom Božie sväté požehnanie.
Abecedný zoznam diel Kristíny Royovej
Tlačou vydané literárne diela:
- Abigail
- Ako kvapôčka putovala
- Ako prišli lastovičky domov
- Ako trpaslík zabil obra
- Ako zbohatnúť?
- Ako zomieral sláviček
- Bez boha na svete
- Blízko ešte neni vnútri
- Bludári
- Božie charaktery
- Čo sa nikdy nevráti
- Deti hauzírerov
- Divné milosrdenstvo
- Divní rozsievači
- Dôležitá pravda
- Druhá žena
- Dve cesty. Koho zvolíš?
- Istota a neistota
- Kde bol jeho otec?
- Keď nikde nebolo pomoci
- Keď život začínal
- Kráľovná zo Sáby
- Lotova žena
- Moc světla (české vydanie)
- Náman
- Na rozhraní
- Našim deťom
- Navrátený raj
- Nebolo miesta
- Neuhasiteľný smäd
- Opilcovo dieťa
- Otcovrah
- Pekný začiatok, smutný koniec
- Peterko
- Podivné hodiny
- Posledná cesta
- Posledná noc
- Pošta (1915)
- Pozdrav zo Starej Turej (I. 1917)
- Pozdrav zo Starej Turej (II. 1917
- Pozdrav zo Starej Turej 1924
- Pozvanie
- Prebudenie
- Prišiel domov
- Prišiel, keď ho nečakali
- Saul Tarzenský
- Skrytý poklad
- Slnečné dieťa
- Sluha
- Splnená túžba
- Správa z roku 1919 (pôvodne Zpráva)
- Staniša
- Stratení (pôvodne Ztratení)
- Stroskotaná loď (pôvodne Ztroskotaná ...)
- Susedia
- Svadobné šaty
- Šťastie
- Štastlivé Vianoce
- Šťastní ľudia
- Šťastný Štedrý deň
- Ten muž si ty!
- To, čo večne trvá (české vydanie)
- Traja kamaráti
- Tuláci
- Už je neskoro
- Veľké prikázanie
- Vo vyhnanstve
- V pevnej ruke
- V slnečnej krajine
- Výstražný sen
- Zachránená
- Za presvedčenie
- Za svetlom a so svetlom
- Za vysokú cenu
- Za živa do priepasti
- Za živa pochovaný
- Židovské dievča
Abecedný zoznam jazykov, do ktorých boli preložené diela Kristíny Royovej
- Adygejský
- Anglický
- Český
- Čínsky
- Dánsky
- Dolnolužický-srbský
- Estónsky
- Francúzsky
- Grécky
- Hornolužický - srbský
- Chorvátsky
- Kabardinský
- Karačajsko-balkársky
- Kazašský
- Kirgizský
- Litovský
- Maďarský
- Nemecký
- Nórsky
- Osetský
- Poľský
- Rómsky
- Rumunský
- Ruský
- Slovinský
- Slovinský - prekmurský
- Srbský
- Španielsky
- Švédsky
- Taliansky
- Ukrajinský
Rukopisy literárnych diel Kristíny Royovej, ktoré neboli vydané tlačou
Rukopisy dokončené:- Detský ráj
- Kúzlo otčiny (román, 2055 rkps strán)
- Na svetlej dráhe (román, asi 2000 rkps, strán)
- Piesne k sláve Ježišovej
- Pod práporom lásky (román, asi 500 rkps strán)
- Svet a Kristus (román, 780 strojopisných, 1229 rkps strán)
Publicistika Kristíny Royovej
Kristína Royová založila, vydávala a redigovala časopis Večernica. Večernica vychádzala ako mesačník od roku 1925 do roku 1949. Kristína Royová však prispievala aj do rôznych periodík, z ktorých uvádzame:
- Korouhev na Sionu, časopis ev.a.v. cirkvi. Vychádzal od roku 1878 do 1882 v Skalici.
- Betanie, časopis vydával a redigoval Jozef Kostomlatský v Písku v Čechách. Časopis vychádzal od roku 1883 do roku 1919.
- Svetlo, List spolkov Modrého kríža. Vychádzal od roku 1900 do roku 1915 v Novom Meste nad Váhom.
- Klasy, časopis na šírenie a pestovanie kresťanského života. Vychádzal od roku 1921 do roku 1925 v Bratislave. Redigoval ho Jozef Roháček.
- Kresťan, časopis vychádzal mesačne v Berwicku, Hazletone a Pittsburghu v USA, od roku 1930 v Uniontown.
- Kresťanské listy, časopis vychádzal dvakrát mesačne od roku 1901 v Pittsburghu a Cedar Rapids.
Piesňová tvorba Kristíny Royovej
Kristína Royová bola spoluautorkou - so svojou staršou sestrou Máriou (1858-1924) - spevníka duchovných piesní známych pod menom Piesne Sionské. Do tohto spevníka prispela Kristína Royová 95 textami piesní a 58 nápevmi a jej sestra Mária 117 textami piesní a 115 nápevmi (okrem prekladov).
Výber z pojednaní o Kristíne Royovej a jej diele
KNIHY
- Viera a veda (Sborník Kvačalových prác). Dr. Ján Kvačala: 1911. Zo sveta slovansko-evangelického. III. Kristína Royová s. 133-8. IV.Epilog s. 138-143.
- Vývin a vzrast kresťanskej a sociálnej práce Kristíny Royovej na Starej Turej. Zost. Miloslava H. Moštenanová: Nákl. vl.tlač. Ján Párička, Ružomberok 1921, s.32
- Slovenka pri krbe, Hana Gregorová. Nakladateľ: L. Mazáč, Praha , 1929.
- Ottův slovník náučný nové doby. Dodatky k velikému Ottovu slovníku náučnému. Praha, 1939. V. diel, 2.sväzok, (viď heslo, Royová, Kristína, s. 769)
- Přehledné dejiny literatury české. J.V. Novák-Arne. Nákladem R.Promberga v Olomouci 1939. Heslo: Kristína Royová s. 1108
- Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry. Štefan Krčméry. Vyšlo 1943 (I. diel s.87, II.diel s. 146, 155, 161)
- Prehľad literárnych dejín slovenských evanjelikov. Ján P. Ďurovič Tranoscius 1948
- Súpis slovenskej protialkoholickej liteeratúry. Juraj Potúček Bratislava 1948 (s. 17-18)
- Dejiny literatúry slovenskej, Štefan Krčméry, vydal: Tatran 1976 (Heslo: Kristína Royová str. 59, 230, 237)
- Život a dielo sestier Márie a Kristíny Royovej, Dr. Jarmila Slezáčková, Evanjelický a.v. cirkevný zbor na Starej Turej 1991
- Naše korene - vznik a vývoj prebudeneckého hnutia na Slovensku, Ján Katuščák a kolektív, Bratislava 1994
ČASOPISY
- Cirkevné listy
- 1937, str. 51-52 Dedičstvo Kristíny Royovej, J. Struhárik
- 1969/11: Podiel dvoch žien v literatúre a národnom živote. Dr. Ján Ormis
- Slovenské pohľady
- 1937, str. 112-5: Za Kristínou Royovou, J. Marták
- Svetlo (príl)
- 1912, str. 86-87: Neznáma slovenská spisovateľka, P. Jamriška
- Kresťan
- 1930/10-1: Kristína Royová sedemdesiatročná, Alojz Zbaviteľ
- Večernica
- 1930, str. 129: A buďtež vďeční, -f- (Mária Rafajová)
- 1937, str. 18-9, Malý pohľad do života a spoplupráce so sestrou Kristínou Royovou, Alvína Hesse
- str. 20-2, Rozpomienky, Hilda Beywasserová
- str. 23-4, Kristína Royová, Márie Fabianová
- str. 25, Podtatranská spomienka, Ján Rataj
- 1944, str. 67 Čím mne boli knihy s.Kristíny Royovej, Samuel Činčurák
- Slovenský denník
- 1935/252: Najznámejšia slovenská spisovateľka, Pavel Kocka
- 1936/297: Najviac čítaná slovenská spisovateľka v zahraničí, zomrela. Kristína Royová mŕtva
- Slovenský ľud
- 1929/16: U Kristíny Royovej, Alojz Zbaviteľ
- Kostnické jiskry (Vyd. Kostnická jednota, Praha)
- 1930/33: Mamička na Staré Turé, A.V. Pilbauerová
- Národnie noviny
- 1935/91: Kristína Royová a jej ľudomilné dielo. Margita Paulíny-Tóthová.
- Bratská rodina
- 1991/8,9: Posledná z diakoniek spomína ...
tags: #rusky #zbor #muzov #krestansky