Kostol Panny Márie Ružencovej je rímskokatolícky kostol v Černovej, mestskej časti Ružomberka. Je urbanistickou a krajinárskou dominantou sídla Černová a dotvára jeho charakteristickú siluetu. Viaže sa k osobnosti černovského rodáka Andreja Hlinku, ktorý inicioval výstavbu kostola.
Kostol Panny Márie Ružencovej v Černovej
História Kostola
Na výstavbu filiálneho kostola bola uskutočnená zbierka v Černovej. Koncom decembra 1905 bol vypísaný verejný súbeh na výstavbu Kostola Panny Márie Ružencovej v Černovej. Práca bola zadaná začínajúcemu mladému slovenskému architektovi Milanovi Michalovi Harmincovi. Práce na stavbe sa začali v roku 1906 a trvali necelé dva roky.
Posviacka nového kostola bola určená na nedeľu 27. októbra 1907. Vzhľadom k sporom medzi Andrejom Hlinkom a spišským biskupom Alexandrom Párvym, ktoré vyústili do Hlinkovej suspendácie, nesmel černovský rodák osobne posvätiť kostol. Kostol bol požehnaný až v roku 1910 Andrejom Hlinkom.
Objekt reprezentuje neogotickú sakrálnu tvorbu slovenského architekta Milana Michala Harminca.
Architektúra Kostola
TRAGÉDIA V ČERNOVEJ
Kostol je situovaný na miernej vyvýšenine, východne od stredu obce Černová. Vstup do kostola je zo západnej strany. Chrám je jednoloďová stavba s transeptom s polygonálnym uzáverom presbytéria. Pôdorys kostola je tvaru latinského kríža. Jeho kapacita je asi 250 miest na sedenie.
Presbytérium je polygonálne, päťuholníkové, zaklenuté rebrovou klenbou, dosadajúcou na konzoly s rastlinnou ornamentikou. Klenba kríženia transeptu je hviezdicová, po bokoch valená s lunetami. Loď je zaklenutá dvomi poľami krížovej klenby. Klenby dosadajú na hlavice združených prípor. Vstavaná empora, prístupná vnútorným schodiskom má drevený parapet, je nesená stĺpmi s rastlinnými hlavicami, situovaná je v hĺbke ½ hlavnej lode kostola.
Empora mala pôvodne drevenú konštrukciu, v roku 1983 bola staticky a stavebne upravená. Fasády v interiéri objektu sú hladké, bez plastického členenia, členené sú len okennými otvormi a príporami. Vonkajšie fasády sú hladké, delené len okennými a dverovými otvormi.
Okenné a dverové otvory hlavného vstupu a vstupu do veže majú lomený, prevýšený oblúk. Otvory okien majú šikmé ostenia, otvory v lodi a vo svätyni sú lancetové. Okenné otvory transeptu, orientované na južnej a na severnej stene sú združené, rozdelené medziokenným pilierom na dve časti (bifórium). Hlavný vstup do kostola zo západnej strany má profilovaný neogotický portál. V redukovanej podobe je realizovaný i portál bočného vstupu zo západnej strany transeptu.
Kordónovú rímsu tvoria trojuholníkové tympanóny so zuborezom. Okolo celého objektu obieha sokel prerušený vstupnými otvormi. Pred hlavným vstupom bolo vybudované predložené priamočiare schodisko. Strecha veže, ako i zastrešenie oktogonálnej hmoty schodiska je ihlanová s trojuholníkovými tympanónmi v spodnej časti. Z južnej strany je k objektu pristavná sakristia.
Interiér Kostola
Výmaľba interiéru z roku 1913 je od Jozefa Hanulu. Na hlavnom oltári sa nachádza socha patrónky kostola Panny Márie na rukách s dieťatkom Ježiškom podávajúca ruženec sv. Dominikovi a Kataríne Sienskej. Po stranách hlavného výjavu sú sochy sv. pápeža Klementa a sv. Vendelína.
Na dvoch bočných oltároch sa nachádzajú výjavy Božského Srdca Ježišovho s apoštolmi Petrom a Pavlom a Sv. Ondreja apoštola s vierozvestami sv. Cyrilom a sv. Metodom. Na troch oknách v lodi sú vitráže zobrazujúce svätcov a v ich dolnej časti biskupa Jána Vojtaššáka a Andreja Hlinku.
Nástenné fresky znázorňujú vybraných svätcov, ako napr. sv. František z Assisi, sv. Ľudmila, sv. Andrej-Svorad a Benedikt a pod. Dlažby v lodi sú keramické, ktoré nahradili nevkusné predchádzajúce keramické, po inštalácii podlahového vykurovania. V sanktuáriu je kamenná dlažba, ktorá bola realizovná v roku 1984.
Rekonštrukcie a Úpravy
V roku 2006 a 2007, veriaci pod vedením miestneho farára Jozefa Trstenského (správca farnosti v rokoch 2004-2018), vykonali rozsiahlu opravu interiéru kostola, pri ktorej bolo inštalované podlahové kúrenie, vytvorená spovedná miestnosť, vymenené lavice a vstupné dvere do kostola, obnovená sakristia, obnovená fasáda kostola, vymenené okná a upravený areál kostola. Zároveň bola pristavená kotolňa s prípojkou vody, WC a skladovými priestormi.
V roku 2010, pri príležitosti 100 rokov jeho požehnania, bol kostol 29.júna 2010 slávnostne konsekrovaný biskupom Mons.
Černovská Tragédia
Dôležitou časťou histórie Černovej bola Černovská tragédia, ktorá sa odohrala 27. októbra 1907. Obyvatelia za pomoci kňaza a rodáka z Černovej Andreja Hlinku postavili kostol v Černovej. Na želanie obyvateľov mal vysvätiť kostol Andrej Hlinka avšak v tom čase bol suspendovaný a prednášal na Morave.
Maďarská cirkevná a svetská vrchnosť na čele so spišským biskupom Sándorom Párvym rozhodla proti obyvateľom Černovej. Vysviackou kostola bol poverený slovenský farár z Liskovej Martin Pazúrik spolu s dekanom Pazúrikom a Jozefom Fischerom. Černovčania sa proti tomu postavili na odpor. Bránili posviacke hádzaním kameňov, ale aj vlastnými telami. Žandári napadli bezbranný dav streľbou, ktorej padlo za obeť 15 ľudí, 10 ťažko a 60 ľahšie zranili.
Pamätníky Černovskej Tragédie
V mestskej časti Ružomberok - Černová sa nachádza súbor pamiatok, ktoré pripomínajú tragické udalosti, ktoré sa tu odohrali 27. októbra 1907. V tento deň bolo zastrelených 15 civilistov a mnoho ďalších obetí bolo ťažko zranených. Pri príležitosti stého výročia tragédie v Černovej boli 26. októbra 2007 odsúdené všetky formy násilia štátnej moci voči občanom.
Černová sa zároveň stala mementom, ktoré bude navždy pripomínať hodnotu demokracie a princípy vzájomnej tolerancie, úcty a porozumenia medzi národmi. Pamätník Černovskej tragédie sa nachádza pri vstupe do Černovej, na dolnom konci ulice A. Hlinku. Pamätník obetí streľby sa nachádza na miestnom cintoríne vedľa kostola. Pamätník s menami obetí dala vybudovať Slovenská liga amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia masakry. Autorom národnej kultúrnej pamiatky boli Miroslav Motoška a Juraj Sládek. Pomník je 6,8 m vysoký a 14 metrov široký. Má tvar obráteného písmena T osadeného na nízkej kamennej mohyle a tvorí ho kríž, na ktorom je umiestnený reliéf Kristovej hlavy. Pod krížom sa nachádza vavrínový veniec.
| Udalosť | Dátum | Počet obetí |
|---|---|---|
| Černovská tragédia | 27. október 1907 | 15 |
Turistické Informácie
Z Černovej môžete vyraziť aj do okolitých hôr Národného parku Veľká Fatra. Ružomberok a jeho mestská časť Černová, ležia v Žilinskom kraji. Okresným mestom Ružomberok vedie železničná trať Žilina - Košice a cesty I/18 a I/59. Do mesta sa pohodlne dostanete aj autobusovou dopravou.
Černová je od kúpeľov v Lúčkach vzdialená 17,2 km, cesta autom vám zaberie 22 minút. Z Lúčok pokračujte smerom na Liptovskú Teplú a Liskovú, následne po ceste číslo 2213 až do Ružomberka. Môžete využiť i hlavný ťah, cesta číslo 18. Pokiaľ budete cestovať autobusovým spojom, ideálne spojenie do Ružomberka vám zaberie 28 minút.
tags: #ruzomberok #cast #cernova #kostol