Kostol sv. Rodiny vo Veči, mestskej časti Šale, je klasicistický kostol upravený na staršom základe. Jeho história siaha až do 13. storočia, pričom súčasnú podobu nadobudol v priebehu niekoľkých storočí. Poďme sa pozrieť na jeho bohatú históriu a architektonické zaujímavosti.
Kostol sv. Rodiny vo Veči
História kostola
Prvý gotický kostol z pevného materiálu mohol byť postavený vo Veči niekedy v 13. storočí. Z dokumentov Vatikánskeho archívu vieme, že v roku 1345 tu už stál kostol, ktorý bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Predpokladá sa, že pri kostole existovala aj fara. Súčasťou farnosti bola aj filiálka Trnovca, o čom svedčí kanonická vizitácia z roku 1670.
V 16. storočí nastali v dejinách obce nepokojné roky. Od roku 1529 a obzvlášť po páde Nových Zámkov v roku 1663 bola Veča niekoľkokrát vyplienená tureckými vojskami. V tomto čase bol aj pôvodný kostol takmer úplne zničený. Turecké nebezpečenstvo sa ukončilo až oslobodením Nových Zámkov v roku 1685.
Od začiatku 18. storočia možno vo Veči doložiť snahy o vybudovanie nového kostola. Tieto sa úspešne zavŕšili v roku 1700, kedy tu bol dokončený nový kostol "na starých základoch" a zasvätený sv. Rodine (Ad Sacram Christi familiam). Podľa niektorých informácií kostol dala postaviť rodina Hertelendiová a stavebným majstrom budovy bol staviteľ Andrej Máth.
Interiér kostola sv. Rodiny vo Veči
Stavebný vývoj a architektúra
Pri obnove kostola v roku 1725 sa použilo staršie murivo. Terajší vzhľad kostola dostala jej budova v roku 1725, kedy bol kostol obnovený. Dokazuje to aj nápis na oltári kostola. V roku 1805 bol sakrálny objekt rozšírený o presbytérium (v osi kostola). Na severnej strane presbytéria je sakristia a nad ňou panské oratórium.
Sakristiu na boku lode dali postaviť v roku 1825 gróf Ján Apponyi a Karol Czigler. Nad sakristiou bolo postavené oratórium so sedadlami, ktoré slúžili vtedajšiemu panstvu. Hlavný oltár, ako aj kamenný kríž pred kostolom pochádza z roku 1820. Hlavný oltár je z roku 1820 s oltárnym obrazom z polovice 19. storočia. Kazateľnica je klasicistická zo začiatku 19. storočia, má štvoruholníkové rečnište zdobené drevorezbou ružíc a peniažkových pásov.
Na južnej strane presbytéria je dvojpodlažná prístavba z roku 1958. Ide o jednoloďový kostol so segmentovým uzáverom a vstavanou vežou. Na strednú os priečelie je situovaná veža, zakončená ihlanom, ktorý dosadá na trojuholníkové štíty. Presbytérium je zaklenuté jedným poľom pruskej klenby, loď má krížová hrebienkovú klenbu, ktorá dosadá na vtiahnuté piliere s rímsovými hlavicami. Fasády sú členené pilastrami a lizénami.
V zadnej časti kostola zvonka bol vchod do krypty, ktorá bola postavená tiež v roku 1825. Tu sú pochovaní manželia Nodroviczkí a Anna, Mária a Lucia Szádecké. Vchod do krypty a vetracie okná boli v roku 1996 pri reštaurovaní kostola zamurované z dôvodu, že tam často vnikali nepovolaní vandali, ktorí devastovali hrobku.
Kostol bol obnovený v rokoch 1956 - 1958, pričom sa prebudovala drevená veža na murovanú a vonkajšie steny boli znovu omietnuté. Stavebné práce riadil miestny stavebný majster Ladislav Iványi za výdatnej pomoci miestnych veriacich. Vnútorné maľby obnovili trnoveckí maliari bratia Miskolczioví. Po ukončení reštaurátorských prác v roku 1958 bol kostol po druhý raz vysvätený trnavským biskupom Dr. Ambrózom Lazíkom za asistencie dlhanského farára Andreja Andódiho a šalianskeho rodáka, kňaza Jána Alaxu. Rekonštrukcia kostola sa uskutočnila aj v roku 1996.
Kostol bol v rokoch 1956-1958 obnovovaný, pričom sa prebudovala drevená veža na betónovú a vonkajšie steny boli znovu omietnuté. Vnútorné maľby obnovili pri tomto reštaurovaní trnoveckí maliari bratia Miskolczioví. Po ukončení týchto reštaurátorských prác v roku 1958 bol potom kostol aj po druhý raz vysvätený trnavským biskupom Dr.Ambrózom Lazíkom za asistencie dlhanského farára Andreja Andódiho a šalianskeho rodáka, kňaza Jána Alaxu. Slávnostná svätá omša sa konala pod holým nebom vedľa kostola.
Súčasný stav kostola je dobrý a slúži svojmu účelu.
Aktuality z farnosti
- Prebieha zbierka na opravu organu.
- Možnosť prispieť na opravy na fare zakúpením pohľadníc kostola.
- Platobný terminál v kostole pre jednoduchšie prispievanie na opravy.
- Pozvánka na Noc kostolov s bohatým programom.
- Organizovanie farského výletu a denného letného tábora pre deti.
Bohoslužby
Rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie ponúka pravidelné bohoslužby:
- Nedeľa: 8.00, 9.15, 10.30, 18.30 h
- Prikázané sviatky (počas týždňa): 6.45, 12.00, 18.30 h
Okrem toho sa konajú bohoslužby aj v Kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie (malý) a na Sídlisku MIER - Kino Mier.