V 13. kapitole Evanjelia podľa Matúša Ježiš hovorí svoje podobenstvá o Božom kráľovstve. Jeho podobenstvá boli vynikajúcim nástrojom, ktorý Pán používal, keď chcel demonštrovať nejaký dôležitý duchovný princíp. Chcel, aby ľudia pochopili Božie kráľovstvo a videli ho novým spôsobom. Podľa Kristových slov chápu jeho podobenstvá ľudia, ktorým je „dané poznať tajomstvá kráľovstva Nebies“ (v. 11).
Podobenstvo je úžasný spôsob, ako niekomu odovzdať dôležité duchovné pravdy a pritom nezabŕdať do zložitých teologicko-filozofických úvah. Obrazy alebo alegórie, ktoré sú v podobenstvách obsiahnuté, pomáhajú ľuďom pochopiť, ako veci fungujú, a to aj bez toho, aby im do detailu porozumeli. Mnohé duchovné pravdy dokážeme najlepšie prijať a aplikovať v našich životoch práve prostredníctvom podobenstiev.
Táto didaktická funkcia podobenstiev je zrejme hlavným dôvodom, prečo ich používali rabíni a rovnako aj Pán Ježiš, ktorý však vyzdvihuje aj iný dôvod svojej reči v podobenstvách. Podobenstvá totiž rozdeľovali Kristových poslucháčov na dve základné kategórie: na tých, ktorým „bolo dané poznať tajomstvá kráľovstva Nebies“ (verš 12), a na tých, ktorým nebolo. Tí prví nemali problém porozumieť tomu, čo Pán kázal, ale druhá skupina bola v takom zlom duchovnom stave, že o jej členoch platil výrok proroka Izaiáša, ktorý hovoril o tučnom srdci, neschopnom duchovného porozumenia, o zatvorených očiach a ušiach neschopných počuť. Takýto stav bránil ľuďom v pokání a prijatí Božieho odpustenia a uzdravenia.
Všimnime si však, že Pánovi veľmi záležalo na tom, aby jeho reči ľudia správne porozumeli. Niektoré dôležité podobenstvá svojim učeníkom podrobne vysvetlil. Medzi ne patrí aj podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou.
Podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou
Evanjelista Matúš v 35. verši tejto kapitoly cituje proroctvo 78. 13. 1 V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. 2 Zhromaždilo sa k nemu také množstvo ľudí, že nastúpil do člna, sadol si a celý ten dav zostal stáť na brehu. 3 Hovoril im mnohé veci v podobenstvách:
„Kráľovstvo Nebies je podobné človeku, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno. Kým však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyhnalo do klasu, objavil sa aj kúkoľ. Prišli otroci toho hospodára. ‚Pane, nezasial si na svojom poli dobré semeno? Kde sa potom vzal kúkoľ?‘ pýtali sa ho. ‚Nepriateľ človek to urobil,‘ odpovedal im. ‚Chceš, aby sme išli a pozbierali ho?‘ spýtali sa sluhovia. On však povedal: ‚Nie! Aby ste pri zbieraní kúkoľa nevytrhali spolu s ním aj pšenicu! Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy!“
Toto všetko hovoril Ježiš davom v podobenstvách. Vtedy Ježiš rozpustil davy a vošiel do domu. Pristúpili k nemu jeho učeníci. „Vysvetli nám to podobenstvo o poľnom kúkoli,“ povedali. „Ten, kto seje dobré semeno, je Syn človeka,“ odpovedal im, „pole je svet a dobré semeno sú synovia kráľovstva; kúkoľ sú synovia toho zlého a nepriateľ, ktorý ich zasial, je diabol. Žatva je koniec veku a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude na konci tohto veku. Syn človeka pošle svojich anjelov, ktorí pozbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia i všetkých, čo robia neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece; tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy sa spravodliví rozžiaria ako slnko v kráľovstve svojho Otca.
Podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou patrí k tým, pri ktorých Pán Ježiš aj vysvetlil jeho význam. Obraz žatvy je v Starom zákone obľúbeným symbolom zhodnotenia ľudského života pred Božou tvárou. Hospodár je pánom, nie sluhovia. Hospodár zabráni sluhom vytrhať kúkoľ, lebo by poškodili aj pšenicu. Úlohu oddeliť pšenicu od kúkoľa však zverí už iným. Sú to ženci v deň žatvy. Nám neprináleží vynášať súdy nad ľuďmi. To ponechajme Bohu a jeho anjelom.
Pán Ježiš podáva alegorické vysvetlenie tohto podobenstva. Ide o taký prístup, v ktorom každý detail má hlbší význam. Rozsievačom je Ježiš; pole predstavuje svet; dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého; nepriateľ je diabol; žatva označuje koniec sveta; žencami sú anjeli.
Podobenstvo nabáda k trpezlivosti. Cirkev je spoločenstvom veriacich, ktoré je povolané k svätosti, tzn. vždy sa má očisťovať (Ecclesia semper reformanda), ale nesmie sa uchýliť k čistkám. Je pomýlené sa domnievať, že čistkami urýchlime príchod Božieho kráľovstva. Tým sa nechce navodiť tolerancia zla. Cieľom je ukázať, že nikto z učeníkov Pána nedokáže zakaždým presne vedieť rozlíšiť dobro od zla, a preto sa má chrániť vynášania okamžitých súdov. Pred Bohom buďme pokorní a trpezliví.
Služobníci prídu najskôr s otázkou: „Čo sa to deje? Odkiaľ sa nabral kúkoľ?“ V ich otázke vidíme obavu a úzkosť mnohých úprimných veriacich, ktorí zoči-voči zlu sa pýtajú, čo sa to deje. V odpovedi hospodára zaznieva odpoveď aj nám: Boh je dobrý, aj jeho slovo je dobré. Zlo nepochádza od Boha. Pred Bohom buďme pokorní a trpezliví. Podobenstvo nás upozorňuje, že zlo je vo svete reálne a že je aktívne.
Máme pred sebou stret Syna človeka a diabla a každý má na svojej strane svojich prívržencov. Boh o pôsobení Zlého vie: „To urobil nepriateľ.“ (Mt 13, 28) Obaja pôsobia na tom istom poli, obaja rozsievajú a pole prinesie úrodu obidvoch. Kľúčovým je žatva. Zlý nikdy nebude siať dobro a jeho sejba nikdy neprinesie zlo. Nikdy sa nepridávajme na stranu zla, nespolupracujme s ním a nepodporujme ho.
Čo robiť v takej situácii? Služobníci sú horliví, chcú zakročiť, a tak pomôcť svojmu pánovi. Ich úmysel je dobrý, ale hospodár im ukazuje, že sa mýlia a nepoznajú jeho vôľu.
Ježišovým poslucháčom muselo byť jasné, že toto, čo im tu hovorí, nie je prednáška o poľnohospodárstve ani pestovaní pšenice. Ako vieme kúkoľ (Agrostemma githago) je jednoročná rastlina, ktorá v jednom steble vyprodukuje i stovky semien. Celá rastlina je jedovatá. Rastie len v prítomnosti jednoročných rastlín, hlavne obilia, ktoré, keď sa od jeho semien dostatočne nevyčistí, tak je nepožívateľne horké. Je to burina, ktorá sa šíri všade, kde sa pestuje obilie. Takže ešte raz, toto nie je učenie o agrikultúre. Je to učenie o duchovných, morálnych a kultúrnych hodnotách. V spoločnosti, ktorá sa rada mstila a radovala z neprávosti, ktorá si rada pestovala a ničila svojich nepriateľov, lekcia o neodplácaní sa zlom za zlo a o neničení tých, ktorí sa správali inak než my, musela byť veľmi silná.
Je zameraný viac na otázky, ktoré si ľudia vždy kladú: ako je možné, že je tu zlo? Odkiaľ prišlo? Nemá Boh nad tým vari moc? Ako je možné, že spravodlivý často trpí a bohapustému sa darí? Odpoveď na všetky tieto otázky tu nenachádzame. No nachádzame tu uistenie, že aj keď sa bezbožnému možno nateraz darí, predsa pri poslednom zúčtovaní si ho Boh nájde. Božie mlyny melú pomaly, ako to zvykneme povedať, ale isto. A tak ten, ktorý konal nespravodlivo, bude vždy konfrontovaný. Ale až na konci. Možno sme týmto záverom podobenstva prekvapení a možno tak trocha aj sklamaní. No mali by sme my lepšie riešenia? Čistky? Inkvizície? Tresty smrti? Genocídy? Toto všetko sme tu už mali. Pomohlo nám to?
Dôvera hospodára v pšenicu a v jej schopnosť, že v boji s kúkoľom obstojí a že teda prežije, stojí za povšimnutie aj pre nás, ľudí dneška. Možno tomu neveríme, ale dôvera v dobro, že ono je väčšie a silnejšie než akékoľvek zlo a násilie, je silnou zbraňou proti nezmyselnému a surovému násiliu, s ktorým sa aj dnes vo svete stretáme.
Ilustrovať si to môžeme aj na samotnom Matúšovi. Mýtnik Matúš sa spočiatku mnohým javil ako neužitočný kúkoľ, ktorý by mnohí horlivci najradšej čím skôr vytrhli z izraelskej zeme. Nakoniec sa však ukázalo, že tento mýtnik je rýdzou pšenicou, ktorá dokáže zo seba vydať stonásobok. Čo keby ho bol Boh predčasne vytrhol? Nebolo by Matúšovho obrátenia a pravdepodobne ani jeho evanjelia… A čo povedať o Pavlovi a naprieč stáročiami o mnohých ľuďoch, ktorí sa obrátili od zla k dobru a ich obrátenie prinieslo veľa dobrého?
V každom z nás je semienko, malý kvások dobra, ktoré nás môže prekvasiť ako jednotlivcov, tak aj celú spoločnosť.
Podľa štatistických informácií k júnu 2021 existuje 2 212 laických dominikánskych bratstiev so 128 287 členmi v 75 krajinách. V porovnaní s rokom 2020 ide o nárast o 32 bratstiev a 749 členov za rok 2021. V Európe je 5 377 dominikánskych laikov, ktorí patria do 372 bratstiev, ktoré sú prítomné v 25 krajinách. V Latinskej Amerike a Karibiku je 1 862 členov, ktorí patria do 156 bratstiev prítomných v 23 krajinách. V Spojených štátoch a Kanade je 2 749 členov, ktorí patria k 164 bratstvám, prítomných v 2 krajinách. V Ázii a Tichomorí máme 117 749 členov v 1 491 bratstvách prítomných v 12 krajinách.
Ježiš svoju reč v podobenstvá uzatvára slovami, že „každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, sa podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré“ (Mt 13,52) a naozaj, rehoľa za tie stáročia zhromaždila obrovské duchovné bohatstvo, z ktorého môžeme stále čerpať, vynášať veci nové i staré a priam márnotratne ich rozsievať i v dnešnom svete.
Na prvý pohľad vysvetlenie podobenstva o rozsievačovi môže vyznievať dosť pesimisticky, ale nie je to celkom tak. Je skôr realistické: opisuje stav, aký je. Ježiš si vypomáha pri opísaní tohto stavu Izaiášovými slovami. Prorok Izaiáš sa touto tvrdou výčitkou pôvodne obracal na svojich súčasníkov. Izaiášove slová však majú nadčasový ráz: ako platili za Izaiášových čias, tak platili aj za Ježišových čias a na svojej aktuálnosti nestrácajú ani dnes. Aj dnes často hľadíme a nevidíme, počúvame a nechápeme, pretože srdce nám otupelo. Ak si otvoríme oči a uši, zbadáme, že aj dnešný svet je v kríze. Ježiš nám ponúka liek - obrátenie. Riešením dnešnej krízy je návrat k Bohu, život podľa evanjelia.
Kým prvá časť diptychu bola zameraná na mikrokozmos - na ľudské srdce, druhá časť diptychu má globálne rozmery: roľou je tentokrát celý svet a v čase sa upiera až k poslednému zúčtovaniu - k poslednému súdu. Ako podobenstvo o kúkoli, tak aj podobenstvo o sieti hovoria, že posledné slovo na tomto svete nebude mať zlo, ale Boh. Obe podobenstvá však obrazne vypovedajú aj o tom, prečo Boh „toleruje“ zlo. Pretože dáva šancu na obrátenie.
V Matúšovom evanjeliu sa nenachádzajú iba pokušenia, ktoré Ježiš musel zniesť, ale aj možné pokušenia, ktorým je vystavené spoločenstvo veriacich všetkých čias. V 13 kapitole nachádzame tri podobenstvá s odpoveďou na tri možné pokušenia:sú to podobenstvá o Kráľovstve. Ježiš hovorí svojim učeníkom podobenstvá o Nebeskom kráľovstve.
Prvým pokušením, ktorému je vystavené spoločenstvo veriacich všetkých čias je pokušenie byť spoločenstvom vyvolených, spoločenstvom ľudí vyššej kategórie, ktoré sa snaží eliminovať druhých. Na toto pokušenie Ježiš odpovedá podobenstvom o rozievačovi a kúkoli. Ježiš hovorí: "Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ", Pánov nepriateľ, "prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel".
Kúkoľ je medzi pšenicou toxické, narkotické semeno. Však oveľa ničivejší než škodlivé semeno kúkoľa sú sluhovia, horliví sluhovia: "K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: ‚Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?‘", a navrhujú: "Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?". V podobenstvá hospodár im to nedovoľuje a hovorí: "Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu". Ich postoj a konanie ako horlivých sluhov je nebezpečnejší ako kúkoľ. Ježiš teda hovorí nie exkluzívnemu spoločenstvu jediných vyvolených. Toto je pokušenie, ktorému sú vystavené predovšetkým cirkevné skupiny z ktorých každá si myslí, že má jedinú odpoveď na to, ako žiť Ježišovo posolstvo a tak opovrhujú, alebo podmieňujú život druhým.
Druhým pokušením, ktorému je vystavené spoločenstvo veriacich a vidíme to v celom evanjeliu, je mánia veľkosti. A tak Ježiš hovorí svojim učeníkom druhé podobenstvo. Aby sme ho pochopili, musíme sa obrátiť na proroka Ezechiela. V 17 kapitole knihy proroka Ezechiela budúce kráľovstvo je predstavené ako céder. Ako vieme, céder je považovaný za kráľa medzi stromami, postavený na vysokom vrchu. Teda niečo, čo je výnimočné, čo hneď budí pozornosť, vzbudzuje obdiv svojou veľkoleposťou. Ježiš nič také nehovorí. Jeho prirovnanie je úplne iné: "Nebeské kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial na svojej roli", je zvláštne, že Ježiš hovorí o siati, lebo horčica sa neseje. "Ono je síce najmenšie zo všetkých semien", horčica je invazívnou rastlinou. Jej semená, ktoré sú maličké, mikroskopické vietor roznesie všade, preto ju netreba siať, ale palestínski roľníci sa jej boja. Malé semiačko, ale dostane sa všade: toto je Ježišovo posolstvo: " ale keď vyrastie, je väčšie než ostatné byliny a je z neho strom, takže prilietajú nebeské vtáky a hniezdia na jeho konároch", je to prekvapujúce! Čo tým chce Ježiš povedať? Že Nebeské kráľovstvo, čiže Božie kráľovstvo aj vo chvíli svojho absolútneho rozkvetu nepriťahuje pozornosť; horčica je kríkovitá rastlina, ktorá v dobrých podmienkach ako napríklad pri Galilejskom jazere dosahuje výšku dva až tri metre, ale je to rastlina, ktorá nebudí pozornosť.
Tretím a posledným pokušením je strata odvahy, zbabelosť. Kresťanské spoločenstvo je malé práce je veľa a je tu riziko straty odvahy. Ma toto pokušenie Ježiš reaguje ďalším podobenstvom: "Nebeské kráľovstvo sa podobá kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky", tri miery múky to je štyridsať kilogramov, trochu veľa pre jednu rodinu. Prečo taký odkaz na štyridsať kilogramov? Pretože v Starom zákone sa také množstvo objaví vo vzťahu k príbehom o Abrahámovi a Sáre, o Gedeonovi a o Anne, matke proroka Samuela a to vždy v súvislosti so splnením Božích prisľúbení voči ľudu a to aj za podmienok, ktoré sa zdajú nemožné.
Z týchto troch podobenstiev však len jedno učeníci ráznym, dokonca rozkazovacím spôsobom žiadajú, aby im bolo vysvetlené. Nie preto, že ho nepochopili, snáď je jediné, ktoré pochopili, ale nie sú za jedno čo sa týka jeho významu. "Potom rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu: "Vysvetli nám", sloveso je v rozkazovacom spôsobe, vyjadruje autoritatívny postoj, "podobenstvo o kúkoli na roli". Teda to podobenstvo, ktorým Ježiš vyvracia pokušenie stať sa spoločenstvom vyvolených, spoločenstvom lepších než sú druhí. Toto podobenstvo nie je prijaté spoločenstvom učeníkov.
Ježiš teda vysvetľuje zvyšok podobenstva, každý sa súdi sám, podľa toho, ako sa rozhodne, čím sa stane: alebo bude pšenicou, chlebom, ktorý sýti, požehnaním pre druhých, alebo bude kúkoľom, jedovatým, čo otravuje a spôsobuje smrť. Teda tri pokušenia, ktorým môžu byť vystavené spoločenstvá všetkých čias, ale s istotou, zárukou, že Ježišovo posolstvo sa uskutoční napriek všetkému, napriek malosti pojmov.
Na záver, podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou nám pripomína, že zlo je súčasťou sveta, ale nemáme sa mu poddať. Máme byť trpezliví, rozlišovať dobro od zla a dôverovať, že Boh nakoniec spravodlivo rozsúdi. Nech nás toto podobenstvo vedie k pokore, trpezlivosti a láske, aby sme boli pšenicou, ktorá prináša úrodu pre Božie kráľovstvo.
Kúkoľ poľný (Agrostemma githago)
Podobenstvo o kúkoli
Tabuľka: Porovnanie prvkov v podobenstve a ich význam
| Prvok v podobenstve | Význam |
|---|---|
| Rozsievač | Ježiš Kristus (Syn človeka) |
| Pole | Svet |
| Dobré semeno | Synovia kráľovstva |
| Kúkoľ | Synovia Zlého |
| Nepriateľ | Diabol |
| Žatva | Koniec sveta |
| Ženci | Anjeli |