Robotníci mora, Bedári, Deväťdesiattri, Chrám Matky Božej v Paríži... Nepatrný fragment najznámejších románov velikána francúzskej romantickej literatúry Victora Huga (1802 - 1885). Bez najmenšej známky hyperbolizácie sa môžeme o Hugovi vyjadriť ako o jednom z najslávnejších a najkvalitnejších francúzskych spisovateľov. Jeho diela sú skutočne nadčasové, pútavé a známe po celom svete, a to i medzi ľuďmi, ktorí, povedzme, nie sú až takí sčítaní a literárne vzdelaní.
Menej skúsenému čitateľovi sa môže zdať Hugov štýl písania nudný a zbytočne zdĺhavý. Môžeme to vidieť najmä v rozsiahlej románovej ságe Bedári, kde aj vedľajšiu postavu, ktorá v príbehu nezohráva až takú významnú úlohu, dokáže charakterizovať aj na desiatich stranách. Má to samozrejme svoj dôvod. Victor Hugo bol totiž mimoriadne vzdelaný historik, čo napríklad prejavil v románe Deväťdesiattri, ktorý celý venoval Veľkej francúzskej revolúcii. Vedel dokonale vykresliť aj historické súvislosti. Záležalo mu na tom, aby čitateľovi neunikol ani len najmenší detail. Bol tiež veľmi dobrým psychológom a vzhľadom na to, ako opisoval svoje postavy, aj mimoriadne empatický človek. Nič nevidel čierno-bielo, a tak takmer žiadnu postavu z jeho diel nemožno považovať len za „dobrú“ alebo „zlú“.
Práve tejto téme sa budeme venovať aj v našom článku. Pokúsime sa o psychologické vykreslenie vybraných postáv, čitateľom známym, ale možno aj tým menej známym.
Claude Frollo - zloduch alebo dobrák?
Kto by nepoznal postavu arcidiakona Frolla z románu Chrám Matky Božej v Paríži? Tento román totiž patrí medzi najznámejšie diela Victora Huga. Nachádza sa aj časovo - tematických plánoch slovenského jazyka a literatúry pre druhý ročník stredných škôl, dokonca je aj v niekoľkých maturitných zadaniach. Román bol aj niekoľkokrát sfilmovaný. Najlepšou a najautentickejšou filmovou verziou je podľa nášho názoru filmové spracovanie z roku 1997, kde postavu cigánky Esmeraldy stvárnila Salma Hayek. Diváci v detskom veku si ho môžu pozrieť aj v animovanej verzii Zvonár u Matky Božej z roku 1996.
V literatúre francúzskeho romantizmu, obzvlášť v románe Chrám Matky Božej v Paríži, sa stretávame s pojmom „harmónia kontrastov“. Kontrasty vytvárajú súlad (harmóniu). Najviac viditeľná je na postave zvonára Quassimoda. Navonok je škaredý, znetvorený, s množstvom fyzických disproporcií, avšak v jeho hrudi bije milujúce a ušľachtilé srdce, ktoré dokáže úprimne milovať svojich blízkych. Ako sme už v úvode spomenuli, nič nie je čierne alebo biele, a tak aj navonok negatívne konanie postavy sa dá nejako racionálne zdôvodniť. Vášne, túžby a emócie patria medzi prirodzené a silné potreby človeka. Túto myšlienku môžeme potvrdiť aj učením takých známych psychológov, akými boli napríklad Freud alebo americký psychológ Maslow.
Všetko, čo potrebuješ vedieť o diele: CHRÁM MATKY BOŽEJ V PARÍŽI
Claude Frollo musel vzhľadom na svoje kňazské povolanie celý život žiť asketicky a všetky tieto prirodzené pudy v sebe potláčať. Čitateľ jeho postavu vníma skôr negatívne, keďže, ako je známe z deja, jeho konanie je v rozpore nielen s cirkevnými zákonmi, ale celkovo aj s morálnymi princípmi. Jeho nekontrolovateľné vášne, neustále vnútorné boje a posadnutosť ženskou krásou ho v závere privedú k vlastnej skaze.
Hraničnou situáciou v jeho živote bol pohľad na krásnu mladú Esmeraldu, ktorú videl z okna tancovať na námestí. V starnúcom mužovi sa začali prebúdzať dlho a intenzívne potlačované telesné túžby. V jeho prípade sa však o skutočnej láske nedá hovoriť, presnejším vyjadrením je skôr už spomenutá posadnutosť a neovládateľná túžba získať jej krásu len a len pre seba. Na realizáciu svojich cieľov využije Quassimoda, ktorého našiel ako novorodenca ležať pred dverami katedrály. Vzal ho k sebe a vychoval ho, preto mu je Quassimodo absolútne oddaný a poslúchne každý jeho príkaz. Obaja títo muži súperia o jej lásku, čo v závere románu vyvrcholí tragédiou. V prípade Quassimoda sa uplatňuje tzv. nomen est omen, keďže v preklade z latinčiny jeho meno znamená „takmer človek“ Frollo ho tak pomenoval preto, lebo už ako malé dieťa mal množstvo fyzických vád.
Claude Frollo tak vo svojej podstate nebol zlý a zákerný netvor. Bol to mimoriadne vzdelaný a inteligentný muž, dokonca sa zľutoval aj nad malým Quassimodom a postaral sa oňho. Bol to človek, ktorý sa stal len obeťou svojich neovládateľných a nekontrolovateľných túžob a prostriedky, ktoré používal na ich naplnenie mu samy priniesli záhubu.
Dvojica jeho diel - známe romány Chrám Matky Božej v Paríži a Bedári sa dokonca dostali do indexu zakázaných kníh.
Portrét Victora Huga od Étienne Carjat
Filmové adaptácie Chrámu Matky Božej v Paríži
V dnešnej novinke prinášame prehľad najlepších diel, ktoré ako jednu z atraktívnych lokalít využili nádherné priestory parížskej gotickej 5- loďovej katedrály Notre Dame. Či už jej interiérov alebo signifikantného priečelia s dvoma hranatými vežami. Počkajme si však zopár rokov na rekonštrukciu, asi nikto nepochybuje, že svetoví architekti odvedú kvalitnú prácu. Nejde o klasický rebríček, poradie sme zostavili na základe roku vzniku. Našim cieľom je upozorniť najmä na viaceré, aj menej známe adaptácie románu Zvonár od matky Božej Victora Huga a poukázať na niektoré filmové klasiky na úkor blockbusterov typu Da Vinciho kód.
- Zvonár u matky Božej (The Hunchback of Notre Dame, USA, 1923, Wallace Worsley)
Prvá významnejšia adaptácia patrí ešte do nemej éry Hollywoodu a nakrútil ju Wallace Worlsey s dobovým hororovým kráľom Lonom Chaneym v hlavnej úlohe. Ten si okrem iného zahral aj Fantóma opery.
- Američan v Paríži (American in Paris, USA, 1951, Stanley Donen, Vincente Minnelli)
Mladý americký maliar žijúci v Paríži sa zamiluje do miestnej krásky menom Lise, tá je však zasnúbená s jedným kabaretným umelcom.
- Zvonár u matky Božej (Notre-Dame de Paris, Francúzsko, Taliansko, 1956, Jean Delannoy)
Dosiaľ zrejme najvydarenejšia adaptácia románu Victora Huga Zvonár matky Božej v Paríži. Notoricky známy príbeh telesne postihnutého outsidera, zvonára Quasimoda a jeho platonickej lásky, nádhernej cigánky Esmeraldy je aj po vyše 60 rokoch špičkovou ukážkou žánru tragédie.
- Zvonár od matky Božej (The Hunchback of Notre Dame, VB, USA, 1982, Michael Tuchner)
Táto adaptácia vznikla síce ako televízny film, v hlavnej úlohe Quasimoda sa ale objavil Anthony Hopkins a aj ostatné obsadenie patrí k britskej hereckej špičke.
- Zvonár u matky Božej (The Hunchback of Notre Dame, USA, 1996, Kirk Wise, Gary Trousdale)
Tragický historický príbeh, respektíve legenda, z konca 15. storočia sa môže stať predlohou aj pre kúzelný animovaný muzikál od Disneyho. Základom je popri kvalitnom scenári aj vydarená animácia a chytľavé pesničky.
- Zvonár od matky Božej (The Hunchback, USA, Maďarsko, Kanada, Česko, 1997, Peter Medak)
Ďalšia televízna adaptácia slávneho románu vznikla vo veľkej koprodukcii aj za prispenia českého štábu. Podobne, ako vo verziách z roku 1956 a 1982 sa projektu upísali slávne mená.
- Pred súmrakom (Before Sunset, 2004, Richard Linklater)
Celine (Julie Delpy) a Jesse (Ethan Hawke) na loďke na rieke Seina a na pozadí Notre Dame. Takéto rande je snom snáď každej romantickej duše na svete a týmto dvom to v celej trilógii náramne slušalo. Po desiatich rokoch od Viedne sa totiž dotyční dvaja krásavci stretávajú v Paríži.
- Polnoc v Paríži (Midnight in Paris, USA, 2011, Woody Allen)
Pred známou katedrálou si posedí na lavičke aj cestovateľ v čase a milovník prechádzok po Paríži Owen Wilson v oscarovej pohodovke Woodyho Allena Polnoc v Paríži. Pri stretávkach s dobovou parížskou bohémou takýto oddych príde vhod.
- Hugo a jeho veľký objav (Hugo, USA, 2011, Martin Scorsese)
Katedrála Notre Dame pochopiteľne nesmie chýbať ani v príbehu malého chlapca Huga Cabreta (Asa Butterfield) a istého neúspešného predavača mechanických hračiek. Kto by tušil, že ide o slávneho pioniera kinematografie Georgesa Méliésa (Ben Kingsley)?
- Samsara (USA, Indonézia, Thajsko...2011, Ron Fricke)
Režisér a kameraman Ron Fricke nakrútil úchvatné dokumentárne filmy, ako Chronos a Baraka - Odysea Zeme a ako kameraman sa podieľal napríklad na snímke Koyaanisqatsi Godfreya Reggia.
Chrám Matky Božej v Paríži
Nová adaptácia klasického románu francúzskeho spisovateľa Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži by sa mohla objaviť na filmovom plátne, napísal včera Hollywood Reporter. Chystajú sa na ňu spoločne Josh Brolin a Tim Burton, ktorí by chceli znovu stvárniť príbeh tragickej lásky hrbáča Zvonára z chrámu Notre Dame a krásnej cigánky Esmeraldy.
Projekt vzniká v štúdiu Warner Bros. Scenár píšu Kieran a Michele Mulroney, ktorí teraz pripravujú aj nový diel Sherlocka Holmesa. Román z roku 1831 je dlhodobým lákadlom filmového i televízneho sveta a na jeho motívy vzniklo už veľa adaptácií. Prvýkrát to bol v roku 1905 film Esmeralda a zatiaľ posledné veľké projekty sú z roku 1997 - vtedy sa zišiel animovaný snímok zo štúdia Disney s akčným dobrodružstvom Zvonár od Matky boží, v ktorom hlavné úlohy stvárnili Salma Hayek a Mandy Patinkin.
Projekt, ktorý presadzuje Brolin, ktorý by ho mal aj produkovať a zároveň v ňom hrať, je zatiaľ v ranných fázach.